ÚPN v Bratislave ocenil saleziánskych exallievov za odpor proti totalite

Pri príležitosti stretnutia Združenia exallievov seniorov a oratoriánov Saleziánov Don Bosca na sviatok Panny Márie pomocnice kresťanov sa 21. mája v priestoroch Provinciálneho domu Saleziánov Don Bosca v Bratislave na Miletičovej ulici uskutočnilo aj slávnostné odovzdanie ďakovných listov a pamätných medailí za odpor proti totalite, ktoré Ústav pamäti národa (ÚPN) priebežne udeľuje tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom postavili proti totalitnému komunistickému režimu a museli za to znášať ťažkosti, alebo priamo utrpenie v rôznych formách. 

Medzi takých patrili aj členovia reholí, v tomto prípade Saleziánov Don Bosca. Slávnostné podujatie otvorila sv. omša, ktorej hlavným celebrantom bol delegát pre exallievov Don Bosca don Ivan Žitňanský, SDB. Po jej skončení sa uskutočnilo spoločenské stretnutie, počas ktorého predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák odovzdal ďakovné listy a pamätné medaily za odpor proti totalite pre Františka Buzeka (in memoriam), Olivera Miklasa, Eduarda Fila a Milana Chabroňa. 

Ešte pred tým sa prítomným prihovoril, aby im ozrejmil dôvod udeľovania spomenutých ocenení, ktoré zaviedol počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Správnej rady ÚPN ako symbolického morálneho prejavu vďaky a úcty za prežité utrpenie počas komunistického režimu. Ako okrem iného povedal - "Máme tu dnes pred sebou mužov v požehnanom veku. Keby som mal na hlave klobúk, s veľkou úctou by som ho pred vami zložil. Poviem Vám aj prečo. Včera, keď som si pripravoval tento príhovor, otvoril som si jeden tajný spis bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti, ktorý je uchovávaný v archíve ÚPN, ktorý sa však paradoxne dnes nachádza v zapožičaných priestoroch Saleziánskej rehole. Nie nadarmo sa hovorí, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. No a v tomto tajnom spise som sa dočítal nasledovné informácie. Citujem:

Osoby, ako Titus Zeman, František Buzek, Andrej Dermek, Štefan Sandtner, Ján Brichta, Anton Semeš, Emil Šafár, Anton Srholec a ďalší... saleziáni ilegálne odišli do zahraničia, odkiaľ prichádzali tajne späť  do bývalého Československa s úlohami, ktoré dostávali od riadiacich orgánov tajnej Americkej a Vatikánskej špionážnej služby. Vytvorili ilegálnu skupinu, ktorá vyvádzala do nepriateľskej cudziny osoby nepriateľsky zaujaté proti socialistickému zriadeniu. Tieto vyškolené osoby boli opäť vysielané na naše územie, už ako špióni, kde mali vykonávať rozvratnícku činnosť proti ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu. Jedným z najdôležitejších činiteľov v tomto špinavom boji medzinárodného kapitálu je tradičný a odveký nepriateľ všetkého pokroku - Vatikán.

Tu je dôkaz vybratý zo spisu jedného z dnešných ocenených - in memoriam, Františka Buzeka, ktorého komunistická ŠtB považovala za hlavného organizátora údajného pašovania ľudí do zahraničia. V procese Titus Zeman a spol. bol František Buzek odsúdený na 18 rokov vezenia, za velezradu. Práve v tejto súvislosti si dnes omnoho hlbšie uvedomujem aktuálny význam a poslanie Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorej úlohou je robiť všetko preto, aby sa nezabúdalo. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať. Našťastie každá doba mala a má svojich hrdinov. A zvlášť saleziáni sa majú čím chváliť. Preto som rád, že na tejto slávnosti sú prítomní najmä mladí ľudia, lebo im takto môžeme ponúknuť vzory hodné nasledovania."