Ivan Mikloš o riešení vojny na Ukrajine Západným politikom chýba líderstvo, sú mäkkí a boja sa Putina (video + text)

Kým pred rokom a pol si Ivan Mikloš myslel, že Rusko sa ekonomicky zrúti a nebude schopné viesť vojnu, dnes vidí riešenie v rýchlejšej a masívnejšej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá bude viesť k obnoveniu hraníc Ukrajiny spred roka 2014. Následne by mala byť Ukrajina prijatá do NATO.

Mikloš zároveň kritizuje západných lídrov, ktorí váhajú s rýchlou a dostatočnou vojenskou pomocou pre Ukrajinu. V rozhovore tiež hosť objasňuje ekonomické aspekty konfliktu vo vzťahu k Rusku, Ukrajine, ale aj Slovenska a Európskej únie.

Rozhovor si môžete okrem textovej verzie aj pozrieť či vypočuť.

Približne dva týždne po vypuknutí vojny na Ukrajine ste hovorili, že množstvo Rusov, ktorí padnú v tomto konflikte, nevyhnutne vyvolá napätie vnútri ruskej spoločnosti a tlak na nejakú zmenu. Dnes aj najkonzervatívnejšie odhady ukazujú, že už padol dvojnásobok či trojnásobok vojakov v porovnaní s vojnou Sovietskeho zväzu s Afganistanom. Vtedy to vyvolalo silnú reakciu verejnosti, dnes nič také nevidíme. Precenili ste ruskú spoločnosť?

Áno, v mnohom som sa mýlil a nielen v tom. Vývoj je iný nielen v tom, čo sa týka očakávaní v otázke tlakov na zmenu Ruska zvnútra, ale realita je rozdielna aj v porovnaní s očakávaniami v otázke ekonomického vývoja.

Väčšina analytikov predpokladala, že vojna povedie k prepadu ruskej ekonomiky. Vlani malý prepad bol, v tomto sa dokonca očakáva istý rast.

Popularita Putina sa vyvíjala zhruba tak, že pred inváziou mal podporu okolo 66 percent. Invázia mu popularitu zvýšila na 85 percent a odvtedy sa to drží na tejto úrovni. V septembri minulého roka, keď Rusi stratili Charkov a museli vyhlásiť mobilizáciu, sa Putinova popularita znížila na 77 percent. Očakával som, že pokles bude pokračovať, ale už v októbri to bolo naspäť a drží sa to nad 80 percentami.

Ako si vysvetľujete fakt, že násobky ruských obetí v porovnaní s Afganistanom dnes s Rusmi nič nerobia?

Po prvé, ruská ekonomika mala v prvý rok vojny rekordne vysoké zisky z ropy a plynu. Dôvodom bola práve invázia na Ukrajinu, ktorá vyvolala energetickú krízu. Európa sa odstrihla od ruského plynu a ceny to zdvihlo tak vysoko, že mali historicky najvyššie príjmy. Takto dokázali udržať životnú úroveň bežných ľudí.

Bolo to zásadne dôležité a v zásade to platí doteraz. Zdalo sa, že v prvom polroku tohto roka sa to zmenilo. Svetové ceny ropy padli. Rusko má nastavený rozpočet na 70 dolárov za barel. Ropa Ural sa však predávala za 50 dolárov za barel. Znamenalo to obrovský výpadok v príjmoch verejných financií, vykrývali to však z Fondu blahobytu, ktorý sa postupne vyčerpáva.

Zdalo sa, že ak by tento vývoj pokračoval, tak by možno začiatkom budúceho roka minuli peniaze z Fondu blahobytu a museli by buď začať tlačiť peniaze, čo by vyhnalo hore infláciu, alebo by museli znižovať výdavky v iných ako vojenských oblastiach, čo by sa už dotklo životnej úrovne ľudí.

V lete však začali ceny ropy rásť a už v auguste mali Rusi v rozpočte prebytok. A v súvislosti s útokmi Hamasu v Izraeli sa ceny ropy ešte viac zdvihli.

Rozumiem argumentu, že Rusom neklesá životná úroveň, a preto nemusia byť nespokojní. Prečo však s nimi nič nerobia tie desiatky tisíc mŕtvych a zranených?

Väčšina mŕtvych Rusov je spomedzi etnických minorít. Zároveň štát vypláca vysoké sumy pozostalým, myslím že to vychádza na 40-tisíc eur. Vojaci dostávajú aj pomerne vysoké platy.

Ďalším faktom je, že tí, ktorí protestovali, boli umlčaní. Režim „pritiahol skrutky“, dnes je to už otvorená vojenská diktatúra. Ďalší dôvod je ten, že veľa ľudí z Ruska odišlo, najmä mladí a vzdelaní ľudia.

Možno najdôležitejší dôvod je však ten, že ruskej propagande sa podarilo zmeniť naratív tak, že ide o ohrozenie Ruska a že dnes to už nie je vojna Ruska proti Ukrajine, ale vojna Západu proti Rusku. Na tomto naratíve sa, žiaľbohu, podarilo putinovskej propagande značné množstvo Rusov zjednotiť.

Pointou teda je, že bežní Rusi vnímajú možnú prehru ako svoje bytostné ohrozenie, preto pokračovanie bojov podporujú.

Áno. Ale nečudujme sa. Ak na Slovensku, kde máme slobodný prístup k informáciám, je 51 percent ľudí presvedčených, že zodpovednosť za vojnu na Ukrajine nesie buď NATO, alebo Západ, tak sa nečudujme, že v Rusku, kde sú ľudia podrobení neskutočnej propagande a vymývaniu mozgov a ešte aj represiám, ak nesúhlasia s oficiálnymi názormi, je tento podiel ľudí oveľa väčší.

V našom rozhovore po začiatku invázie ste povedali, že v zásade ide o to, či ukrajinská armáda vydrží dlhšie ako ruská ekonomika. Toto teda ešte platí alebo už nie?

V princípe áno, ale ruská ekonomika sa preorientováva na vojenskú ekonomiku. V tomto roku zrejme ich ekonomika dosiahne rast okolo 1 až 3 percent, ale zároveň štruktúra ich ekonomiky sa úplne zmenila. Tretinu verejných výdavkov dávajú na zbrojenie. Už som spomínal, z čoho to boli schopní financovať, ale dlhodobo to možné nie je.

Aké dôsledky má na ruskú ekonomiku taký zásadný podiel ich verejných výdavkov na financovaní vojny?

Závisí to veľmi od toho, koľko peňazí majú z ropy a plynu, pretože ruský rozpočet je spolovice postavený na vývoze týchto komodít. Navyše sa dôsledky sankcií dostavujú so značným oneskorením.

Prejaví sa to teda tak, že na iné oblasti budú mať menej peňazí. Ale ak nechcú znižovať sociálne dávky či platy vo verejnom sektore, tak znižujú napríklad výdavky na investície. To sa neprejaví hneď, ale v strednodobom a dlhodobom horizonte to vedie k ešte väčšiemu zaostávaniu. Do značnej miery ide o „žmýkanie“ a život z podstaty na úkor budúcnosti, aby to teraz prefinancovali.

Kedy a ako sa teda v perspektíve týchto faktov vojna môže skončiť?

V prvom rade si treba uvedomiť, že Rusko ani Ukrajina už nemôžu robiť oveľa viac, ako robia teraz. Nasadili všetko, čo mali. Rusi by mohli spustiť väčšiu mobilizáciu, aj Ukrajina by mohla do bojov poslať viac ľudí – ale v zásade robia, čo môžu.

Jediný faktor, ktorý by to mohol zmeniť, je vojenská pomoc Západu. Na jednej strane je síce bezprecedentná, na druhej strane je nedostatočná. A to aj z hľadiska toho, čo Západ dáva a aj ako rýchlo to dáva.

Zo strany Západu je veľmi pokrytecké až choré vyčítať Ukrajine, že jej ofenzíva je príliš pomalá, keďže nemá k dispozícii bojové lietadlá, má obmedzený dostrel svojich raketových systémov a nemá dosť munície.

Ukrajinská ofenzíva by mohla byť úspešná, lebo prevaha západných zbraní nad tými ruskými je obrovská. Zároveň aj veľký rozdiel v morálke, keďže Ukrajinci vedia, za čo bojujú. Aj kvalita vojenského riadenia je vyššia na strane Ukrajiny. Problém je v tom, že Rusi získali veľa času zakopať sa, lebo vojenská pomoc Západu prichádza pomaly.

Aká je teda cesta von z tohto konfliktu?

Niektorí analytici hovoria, že Rusi už nesplnia svoje ciele zo začiatku invázie, už ani nezískajú viac, ako majú, ale ani Ukrajinci ich už nevytlačia zo svojho územia a malo by teda dôjsť k nejakej dohode.

Dopadlo by to teda remízou ako v nejakom futbalovom zápase. Lenže tu remíza byť nemôže. Remíza, teda zmrznutý konflikt alebo aj uzavretie dohody kompromisom s Ruskom, je prehrou Ukrajiny. Putinov hlavný cieľ totiž je znemožniť Ukrajine, aby bola úspešná. Znemožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, začleniť sa do NATO a ekonomicky sa rozvíjať, aby sa ľuďom žilo lepšie. To by bol Putinov koniec, lebo by aj Rusi videli, že sa dá fungovať aj inak. Akýkoľvek kompromis by rozvoj Ukrajiny znemožnil.

Skutočným riešením je to, čo prezident Zelenskyj zadefinoval vo svojom mierovom pláne. Obnova územnej celistvosti Ukrajiny do obdobia spred roku 2014 vrátane Krymu a Donbasu a zároveň silné bezpečnostné záruky, napríklad prijatie Ukrajiny do NATO alebo podobne silné záruky.

Aké sú dôsledky toho, ak sa tento scenár nenaplní?

Dotlačenie do zlého kompromisu vyvolá na Ukrajine obrovskú vnútornú nestabilitu.

Do akej miery je v tejto chvíli realistický ten negatívny scenár dotlačenia Ukrajiny do zlého kompromisu?

V tejto chvíli nie je realistický. Západ opakovane deklaruje, že bude pomáhať, kým len bude treba, a ak aj dôjde k nejakým rokovaniam, tak len na základe podmienok, ktoré si stanovia Ukrajinci.

Problém je v tom, že napriek tejto pozícii Západu je rozpor medzi týmito slovami a mierou a rýchlosťou, akou je Západ ochotný Ukrajine pomáhať. Tanky nakoniec na Ukrajinu išli, ale trvalo to strašne dlho. Stíhačky tam tiež prídu, ale trvá to. Podobne to je aj s obmedzovaním doletu rakiet.

Západ nakoniec súhlasí s tým, s čím predtým nesúhlasil, ale trvá to tak strašne dlho, že Rusi sa pripravia na ofenzívu, a pritom majú ako väčšia krajina stále viac zbraní, aj keď zastaraných, a aj viac ľudí. Môže byť kľúčové, že Ukrajina je menšia a dôjdu jej ľudia.

Ivan Mikloš v štúdiu Postoj TV. Foto Postoj: Andrej Lojan

Prečo podľa vás Západ tak váha s dodávkou niektorých zbraní, ktoré potom Ukrajine aj tak dodá? Ide o nastavenie verejnej mienky v daných krajinách? Alebo sa bojí Putina?

Bojí sa Putina. Nejde o verejnú mienku. Na začiatku invázie napríklad Macron ešte s Putinom vyjednával. Hľadal riešenie, aby Putin nestratil tvár, aj keď verejnosť už bola nastavená úplne inak. Prečo to tak je? Lebo to nie sú lídri. Lebo sú mäkkí, lebo sa všetkého boja. Podobne to bolo aj s nemeckým kancelárom. Až vlastná verejná mienka ich dotlačila do toho, aby pomáhali viac a potom postupne ustupovali.

Rozumiem obavám z nevypočítateľného Ruska, ale na druhej strane tie krajiny, ktoré majú s Ruskom historickú skúsenosť a sú oveľa viac ohrozené, ak by Putin použil taktické jadrové zbrane, tak tieto krajiny pomáhajú oveľa viac. Baltské krajiny sú najväčšími zástancami radikálneho postupu voči Rusku.

Ako dnes funguje ukrajinská ekonomika? Vydržala by ešte aj dlhé roky ďalších bojov?

Vlani klesla ukrajinská ekonomika o 30 percent, tá ruská o 3 percentá. V tomto roku by z tej nízkej úrovne mala rásť o 3-4 percentá. Ukrajinská ekonomika ako-tak funguje aj vďaka západnej finančnej pomoci. Až polovica výdavkov ide na obranu, druhá ide na platy vo verejnom sektore, sociálne dávky, dôchodky a fungovanie zdravotníctva, školstva, nevyhnutných vecí.

Len zhruba tretinu zdrojov vedia Ukrajinci vybrať, asi dve tretiny sú zo zahraničnej pomoci, ktorá má podobu grantov alebo dlhodobých, nízko úročených pôžičiek, ktoré sa v budúcnosti môžu prekvalifikovať tiež na granty.

Keď bude vojna dlho trvať, tak to, žiaľ, nemôže fungovať inak. Nakoniec bude musieť byť aj finančná pomoc zo Západu oveľa vyššia, lebo Západ pomáha vojensky pomaly a nedostatočne.

„Remíza“ v tomto konflikte teda nie je riešením, a ak by bola nanútená, tak by bola dočasným riešením, ktoré by nakoniec malo oveľa vyššie náklady ako teraz, ak by sa to skutočne vyriešilo.

V poslednej časti rozhovoru sa dozviete, ako Ivan Mikloš hodnotí postoj Slovenska voči Ukrajine a ako našu podporu východných susedov podľa neho ovplyvní vláda Roberta Fica.