Turecko po útoku v Ankare vykonalo nálety na kurdské ciele v severnom Iraku
Erdoganova vláda plánuje vytvoriť 30-kilometrovú bezpečnostnú zónu na turecko-sýrskej hranici s cieľom chrániť južnú hranicu Turecka pred útokmi.
Turecké vzdušné sily včera na severe susedného Iraku zničili približne 20 údajných cieľov Strany kurdských pracujúcich (PKK) vrátane úkrytov a skladov. PKK, ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu, sa predtým prihlásila k zodpovednosti za samovražedný bombový útok v centre Ankary.
Dvaja atentátnici včera útočili v centre Ankary v blízkosti sídla tureckého parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z nich sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.
"Skupina príslušníkov našej Nesmrteľnej brigády vykonala akt sebaobetovania namierený voči tureckému ministerstvu vnútra," uviedla PKK pre s ňou spriaznenú kurdskú tlačovú agentúru ANF. Dodala, že útok bol reakciou na kroky, aké Ankara podniká na územiach obývaných Kurdmi.
Samovražedný útok v Ankare sa odohral niekoľko hodín pred zasadnutím tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za posledný útok terorizmu.
"Darebáci, ktorí sa zamerali na pokoj a bezpečnosť (tureckých) občanov, nemohli dosiahnuť svoje ciele a nikdy ich nedosiahnu," povedal Erdogan. Zopakoval, že jeho vláda plánuje vytvoriť 30-kilometrovú bezpečnú zónu na turecko-sýrskej hranici s cieľom chrániť južnú hranicu Turecka pred útokmi.
Útok v Ankare dôrazne odsúdil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "NATO je s Tureckom solidárne v boji proti terorizmu," uviedol v príspevku na platforme X a zraneným policajtom zaželal rýchle zotavenie.
Ankara pravidelne podniká na juhovýchode Turecka aj v severnom Iraku vojenské operácie proti PKK, ktorá zase útočí prevažne na príslušníkov tureckých bezpečnostných síl, niekedy však aj civilistov. V desaťročia trvajúcom konflikte PKK s Ankarou už prišli o život tisícky ľudí.
Dnes treba vedieť
Putin nariadil posilnenie armády o ďalších 170-tisíc vojakov
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najnovší rozkaz nepredstavuje nijaké „významné rozširovanie brannej povinnosti“.
Južná Kórea vypustila svoj prvý vojenský prieskumný satelit
Do konca roka 2025 plánuje vypustiť štyri ďalšie špionážne satelity, aby mohla lepšie monitorovať aktivity susednej Severnej Kórey.
Súhrn udalostí v piatok 1. decembra:
- Lipšicova špeciálna prokuratúra by mala na budúci rok skončiť, ukazuje návrh z koaličného prostredia.
- Ľubomír Solák sa oficiálne stal policajným prezidentom.
- Branislav Zurian mení policajnú inšpekciu, končí sedem funkcionárov.
- Exminister školstva Horecký navrhuje zakázať na základných školách mobily.
- Prímerie v Pásme Gazy sa skončilo, boj Izraela s Hamasom sa opäť rozhorel.
- Voľby na Ukrajine budú, až keď sa skončí vojna.
- Ak nebudeme konať teraz, klimatická kríza bude čoraz viac poškodzovať životy miliónov ľudí, varuje pápež František.
Mandát generálnej tajomníčky OBSE predĺžili o deväť mesiacov
Rusko na ministerskej rade nesúhlasilo s tým, aby organizácii na budúci rok predsedalo Estónsko, pretože je členom NATO. Moskva naďalej blokuje aj prijatie rozpočtu OBSE.
Exprezidentovi Porošenkovi nepovolili vycestovať z Ukrajiny
Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu platí na Ukrajine stanné právo. Politici musia požiadať o špeciálne povolenie, ak chcú vycestovať do zahraničia.
O povolenkách pre ukrajinských dopravcov budú ministri rokovať v pondelok
„Vyžiadali sme si od ukrajinských kolegov dáta na zaujatie stanoviska k téme povoleniek, ktorá bude predmetom rokovania Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy.
Tusk očakáva, že jeho nová poľská vláda vznikne najneskôr 12. decembra
Sejm má najskôr hlasovať o novej vláde doterajšieho konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorá však podľa očakávaní dôveru nezíska.
Macron vyzval vyspelé štáty, aby do roku 2030 prestali využívať uhlie
Francúzsky prezident vyjadril presvedčenie, že rozvojové štáty by mali byť schopné ekonomicky dobehnúť ostatných, avšak nie využívaním fosílnych palív.
Rusko nezvolili za člena Rady Medzinárodnej námornej organizácie OSN
„Rusko nemôže byť členom organizácie ani jej riadiacich orgánov, pretože nikto v posledných desaťročiach nespôsobil väčšiu škodu slobodnej plavbe ako Rusko,“ vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.
Švajčiarsko zmrazilo ruské aktíva za takmer osem miliárd frankov
Napriek tomu, že ide o miliardy, je to iba o zlomok z celkového objemu majetku Rusov vo Švajčiarsku.