Ako to funguje a nefunguje
Zápisky z dielne starého otrhaného ruženčiara
Dnes ráno som mal prvú autonehodu vo svojom živote.

FOTO - Človek a víra/Lucie Hornikova
Bol som na dvanásťhodinovej ceste z východného Holandska do západného Slovinska, keď v korutánskej doline Gailtal dvadsaťročný Peugeot narazil do zadnej časti môjho dvadsaťtriročného Golfu.
Golf je vzadu škaredo poškodený, ale jazdí. Peugeot je vpredu zdemolovaný a už nejazdí.
Okrem toho to išlo hladko: Nikto sa nezranil, šoférka Peugeota si bez hádok priznala chybu a skôr než stihla zavolať, prešla náhodou okolo voľná odťahovačka automobilového klubu, ktorého je členkou.
Pri výmene osobných údajov sa ukázala taká milá vec: Vodička Peugeota – už trochu zrelšia Korutánčanka so svetloružovými vlasmi – jazdila a zošrotovala auto svojho korutánskeho „životného partnera“. Pritom je vydatá za muža z Belfastu, kde sa stále nachádza jej milované „útočisko“.
Nehoda sa stála v okamihu, keď som sa práve odmodlil svoj pravidelný ruženec za jedného nebohého partizána SNP. Šiel som na pumpu, prezrel som si auto ešte raz a po opadnutí adrenalínu som pokračoval v ceste.
A domodlil som sa ruženec za partizána.
Nie vždy viem zabrániť tomu, aby som sa modlil mechanicky a nedbalo. Zdieľať
Ponorenejšie ako obvykle.
Som totiž ruženčiar.
Dávno som prestal rátať, koľko ružencov som za posledných viac ako šesť rokov odmodlil, niekedy počas tejto jesene alebo zimy pravdepodobne vkročím do siedmej tisícky.
Keďže počas moratória nemám písať o vašich voľbách, chcem sa podeliť o niektoré svoje ruženčiarske skúsenosti.
Po prvé: Priznám sa, že stagnujem. Nie vždy viem zabrániť tomu, aby som sa modlil mechanicky a nedbalo.
Často sa stáva, že ma niekto alebo niečo preruší a že musím – často o mnoho hodín neskôr – začať odznova. Na tieto vyrušovania sa však už nehnevám. Nútia ma totiž sústrediť sa.
Ako samouk netuším, či som v súlade s Magistériom Svätej cirkvi katolíckej. Zdieľať
Ak musím začať desiatok znova, prinúti ma to aspoň k malej meditácii o dotyčnom tajomstve.
Ak musím začať odznova, a medzitým som úplne zabudol, v akom ruženci, v akom desiatku a v akom jazyku som vôbec bol – o to lepšie. Potom je z hľadania strateného ruženca veľká meditácia.
Ako samouk netuším, či som v súlade s Magistériom Svätej cirkvi katolíckej. Pre seba som našiel práve v prerušených ružencoch svoju spirituálnu charizmu.
Po druhé. Je päť činností, pri ktorých sa podľa mňa človek nemôže dobre modliť: 5. Umývanie riadu – lebo v mojom prípade ide o príliš nepravidelnú činnosť. 4. Prítomnosť detí – vtedy na to nie je šanca. 3. Sprcha. Koľkokrát som si povedal, že čas potrebný na účinkovanie šampónu stačí akurát na jeden desiatok – ale každý raz ma ohromil voľný tok myšlienok. 2. Zaspávanie. Zaspávam príliš rýchlo a ráno musím aj tak začať znova. 1. Šoférovanie na redakčnú poradu osemročného denníka Postoj – vtedy sa mi hlavou preháňa príliš veľa myšlienok. Horšie je už len šoférovanie z porady domov.
Po tretie. Mám aj päť činností, pri ktorých sa človek môže dobre modliť: 5. Ležanie na gauči. 4. Lietanie. 3. Plávanie. 2. Chôdza. 1. Šoférovanie – s už uvedenými výnimkami.
Po štvrté. Z ruženca sa stala pre mňa škola, v ktorej sa deň za dňom ponáram do 20 tajomstiev kresťanstva.
Tajomstvá z pera poľského pápeža idú najviac do hĺbky. Zdieľať
Všimol som si, že mnohé národy sa modlia ruženec bez tajomstiev, teda vyslovene nevkladajú tajomstvo po „požehnaný je plod života tvojho, Ježiš“. Ja sa modlím zakaždým s tajomstvami.
Keďže sa modlím v desiatich jazykoch, jednotlivé tajomstvá sú vždy osvetlené z iného uhla: Občas sú vágne, ako bolestný ruženec vo francúzštine, a občas zdôraznujú aspekty, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú, ako radostný vo francúzštine.
„Ježiš, ktorého si, Panna, v chráme obetovala“ znie po francúzsky takto: Jésus, reconnu par Siméon comme le Sauveur.
Iba v bolestnom ruskom ruženci sa dozvedáme, kde sa Ježiš „pre nás krvou potil“ – молился в саду Гефсиманском. A iba v rumunskom ruženci svetla sa vyslovuje, na akom „vrchu premenenia“ sa Ježiš podľa legendy „ukázal v božskej sláve“ – pe Muntele Tabor.
Kým slávnostný ruženec pre mňa až taký slávnostný nie je, lebo posledné tri jeho tajomstvá sú v Písme slabo ukotvené, prejavila sa mi v ruženci svetla veľkosť jeho autora Jána Pavla II.
Nielenže nový ruženec svetla spája všetky kresťanské denominácie. So svojou tisícnásobnou skúsenosťou sa odvážim aj tvrdiť, že tajomstvá z pera poľského pápeža idú najviac do hĺbky.
Tým, že sa obvykle má modliť iba vo štvrtok, štvrtok sa stal pre mňa trojnásobným sviatkom: Vo štvrtok je redakčná porada Postoja, Havran má v Smečku svoju salónnu teológiu a môžem sa modliť ruženec svetla.
Už sa ho modlím každý deň v týždni.
Po piate. Ja som štandardne ten, čo sa modlí tak stereotypne ako naše staré kostolné sedliačky, až s približovaním siedmej tisícky som začal vo výnimočných prípadoch zmiešavať ružence.
Puklo mi takmer srdce, keď som si uvedomil, že meno môjho syna sa objavuje v jednom francúzskom a jednom nemeckom tajomstve: Faisant tressaillir de joie Jean-Baptiste („Ježiš, ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila“). A: Der von Johannes getauft worden ist („Ježiš, ktorý bol pokrstený v Jordáne...“).
Odvtedy som si vlastnoručne namontoval ruženec janičekovský.
Ak sa nič nestane, stihnem ta a späť a aj vo vode tri ďalšie ružence. Zdieľať
Po šieste. Zázrak, za ktorý obetujem jeden celý ruženec denne – 365 dní do roka, teraz už v siedmom roku – sa stále nekonal.
Ani mier na Ukrajine ešte nenastal. S tým potrebujem pomoc.
Po siedme. Keďže sekulárni aj niektorí veriaci ľudia môžu z toho mať nepríjemný pocit, nehovorím celé tie roky nikomu, že dávam po jednom ruženci za hlavných protagonistov svojich reportáží a za každého človeka, s ktorým sa osobne stretávam.
To zo mňa neurobilo lepšieho človeka, podľa všetkého sa nesprávam k netušiacim beneficientom týchto modlitieb lepšie alebo horšie. No poviem si: Ak ľudia zo stretnutia so mnou často nemajú bohvieaký prospech, tak nech aspoň z môjho ruženca budú mať iba-boh-vie-aký osoh.
Ale nepovedzte to nikomu.
Týmto pozdravujem zo slovinskej Novej Gorice a končím.
Je ďalší prekrásny neskoroletný deň, nejako tu cítiť more, je vraj iba 33 minút jazdy odtiaľto. Asi si dovolím márnotratnosť, pôjdem s tou príšernou prehĺbeninou na svojom aute k moru a skočím doň.
Ak sa nič nestane, stihnem ta a späť a potom ešte vo vode tri ďalšie ružence: jeden ruský bolestný zaPutina, jeden rumunský ruženec svetla za svojho klienta na zázrak.
A potom ešte jeden za pani s útočiskom v Belfaste, ktorá dnes ráno zošrotovala korutánskemu milencovi Peugeot.