Predstavili návrh zonácie Slovenského krasu, niektorí starostovia sú proti

Správa národného parku Slovenský kras dnes v Zádieli predstavila verejnosti návrh jeho zonácie. V najprísnejšie chránenom režime má byť 8500 hektárov. Ako informoval riaditeľ národného parku Milan Olekšák, zvyšok územia má byť zaradený dominantne do tretieho stupňa ochrany. S návrhom zonácie nesúhlasia starostovia niekoľkých obcí. Tvrdia, že samosprávy prídu o tisícky eur.

Národný park Slovenský kras má výmeru približne 34-tisíc hektárov, po novom by mala vzrásť približne o 1000 hektárov. "Navrhujeme zvýšiť stupeň ochrany na území zo súčasných 3,5 percenta rozlohy, to znamená niečo vyše 1000 hektárov, na zhruba 24 percent," povedal Olekšák.

Najprísnejšia ochrana sa bude týkať výlučne štátnych lesných pozemkov, hlavne pre Slovenských kras typických drieňových dúbrav, dubín s hrabom a zmiešaných dubovo-bukových lesných spoločenstiev. "Je to napríklad severná časť Silickej planiny, územia v okolí Zádiela a Zádielskej tiesňavy a Borčianskej planiny," spresnil. 

Viac ako 70 percent rozlohy národného parku má zostať v tom istom stupni ochrany ako v súčasnosti. Zároveň sa počíta so zmenšením ochranného pásma, budú z neho vyňaté hlavne pozemky v intravilánoch šiestich obcí.

Zonácia podľa Olekšáka neslúži len na ochranu prírodného dedičstva. Predstavuje aj základ na rozvoj národného parku, ktorý môže výrazne prispieť k udržateľnému ekonomickému rastu v celom regióne.

So zonáciou nie sú stotožnení starostovia niekoľkých obcí. Ide napríklad o Jablonov nad Turňou, Silickú Jablonicu, Hrhov, Hrušov, Silicu či Drnavu. Ako za nich povedal Slavomír Zubriczky, starosta obce Jablonov nad Turňou, nie sú zásadne proti, no nepáči sa im, že návrh nebol dostatočne prerokovaný a samosprávy prídu zmenou o tisíce eur.

"Najviac nás trápi socioekonomický dosah. Nie sú vyčíslené 'škody,' ktoré budú spôsobené, respektíve vplyv na podielové dane a na dane z nehnuteľností a koľko pracovných miest sa stratí v tomto území," spresnil. Kompenzácie výpadkov na daniach prostredníctvom výzvy z Envirofondu starostovia považujú za nedostatočné. Pripomínajú, že okrem iného by boli účelovo viazané. "Nič iné nám nezostáva, len žiadať štát, aby bol návrh zonácie stiahnutý a došlo k riadnemu a opätovnému prerokovaniu všetkých pripomienok," doplnil Zubriczky.

Správa národného parku tvrdí, že zonáciu prerokovali s každým, kto prejavil záujem. "Obavami zo zonácie si prešli všetky národné parky. No dnes sa ukazuje ako v Pieninách, v Slovenskom raji, tak aj na Muránskej planine a všade v zahraniční, že fungujúce národné parky nie sú obmedzením, ale príležitosťou pre región," uzavrel Olekšák.

Zonácia Slovenského krasu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Celkovo prebehlo 42 rokovaní počas ôsmich mesiacov. Ministerstvo životného prostredia plánuje zonáciu zaradiť na rokovanie vlády v najbližších týždňoch.