Vláda navrhla opatrenia proti nelegálnej migrácii Pomôže armáda. Zmeniť by sa malo aj vydávanie kritizovaného potvrdenia

Vláda navrhuje súbor opatrení v súvislosti so situáciou s migrantmi na juhu Slovenska. Návrhy budú predložené do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Rokovať by sa o nich mohlo vo štvrtok na mimoriadnej schôdzi.

Podľa schváleného vládneho materiálu bolo od januára do júla tohto roka na území Slovenska zadržaných 17 529 cudzincov, čo v porovnateľnom období roku 2022 predstavuje nárast o 15 611 osôb.

Čítajte tiež

Migranti vo Veľkom Krtíši Na Balkáne sa rozkríklo, že dávame povolenia, preto ich k nám chodí viac

Juraj Brezáni

Policajný zbor je síce poddimenzovaný, ale muži zákona situáciu s nelegálnou migráciou zvládajú. Čo sa deje na juhu Slovenska?

„V rámci tohto trendu enormného rastu naďalej dominuje nelegálna sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy, kde evidujeme nárast o 1 062,3 percenta, čo predstavuje až 16 934 zadržaných cudzincov,“ píše sa vo vládnom návrhu.

Z povinnosti sa stane možnosť

Prvý návrh sa týka vydávania dokladu o zotrvaní na území Slovenska. Vláda chce, aby sa v zákone zmenila povinnosť vydávať potvrdenie na možnosť. „Slovenská republika sa stane pre nelegálnych migrantov menej atraktívna, a tým by sa mal znížiť ich počet na našom území,“ odôvodňuje svoj návrh kabinet Ľudovíta Ódora.

Slovensko doteraz vydávalo potvrdenie ako jediná krajina na „balkánskej trase“. 

Doklad sa vydával príslušníkom tretích krajín, ktorých nebolo možné vyhostiť, keďže pri nich existovala prekážka administratívneho vyhostenia. Po novom by sa tak už nemal vydávať každému cudzincovi. Vláda tým chce zabrániť, aby bol prideľovaný cudzincom, ktorí len migrujú cez územie Slovenska do iného štátu.

Potvrdenie kritizovali viaceré politické strany na čele so Smerom. Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana ho do zákona presadili práve politici Smeru Robert Kaliňák a Robert Fico. 

„Presne toto ustanovenie, ktoré do zákona zaviedli títo dvaja politici, nám dnes robí šarapatu a hromadia sa nám nelegálni migranti, ktorí čakajú na toto potvrdenie,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii. Dodal, že v máji navrhoval novelizovanie ustanovenia, aby na Slovensko kvôli nemu nechodili migranti.

Administratívne vyhostenie a pomoc armády

Vláda tiež navrhuje okamžité obnovenie možnosti administratívneho vyhostenia nelegálnych migrantov. To bolo doteraz obmedzované pre mimoriadnu situáciu prijatú v súvislosti s covidom.

Šéf polície Hamran v pondelok potvrdil, že polícia pri preverovaní zadržala dvoch migrantov, ktorí mali spojenie s terorizmom. Pre mimoriadnu situáciu ich však nebolo možné vyhostiť. 

Vláda teraz chce vypustiť ustanovenie, ktoré počas krízovej situácie spôsobenej covidom znemožňuje vykonať rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Premiér Ódor zároveň pripustil, že budúci týždeň by mohla byť zrušená mimoriadna situácia. 

Ďalším opatrením vlády v boji proti nelegálnej migrácii je ustanovanie toho, kedy sa nezačne formálne správne konanie o administratívnom vyhostení. „Ide o prípady, keď sa rozhodnutie o administratívnom konaní nemôže reálne vykonať, napríklad z dôvodu prekážok administratívneho vyhostenia,“ píše kabinet.

Týmto návrhom by sa mal výrazne znížiť počet správnych konaní a uvoľnia sa kapacity na boj proti nelegálnej migrácii. 

Vláda tiež vypočula žiadosť polície a schválila vyslanie vojakov na pomoc pri zabezpečovaní strážených objektov a logistickú podporu spojenú s dopravou osôb. 

Vyčlenených by malo byť do 500 vojakov denne. Polícia žiadala o armádnu pomoc už v júni. „Tie sily by sme potrebovali najmä na eskortovanie,“ uviedol Hamran.

Premiér Ódor hovorí, že začiatkom leta ešte kapacitné možnosti polície postačovali. Vojaci by mali byť vyčelenení do konca tohto roka, ich vyslanie je však možné aj predĺžiť alebo ukončiť skôr.

Zlepšenie pocitu bezpečnosti

Okrem navrhovaných opatrení avizuje vláda aj zvýšenie informovanosti o aktuálnej situácii. „Bezpečnosť občanov je pre nás prvoradá. Vnímam nielen aspekt samotnej bezepčnosti, ale aj pocitu bezpečnosti. Chceme aby sa všetci cítili na Slovensku bezpečna," uviedol po rokovaní vlády Ódor s tým, že ak nie sú ľudia dostatočne informovaní, tak vznikajú dezinformácie a strašenie.  Pocit bezpečia sa podľa neho posilní aj tým, že budú zvýšené počty hliadok.

Vláda plánuje v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska spustiť vysvetľujúcu kampaň. Avizuje aj intenzívnejšiu komunikáciu zo strany ministerstva vnútra.

V súvislosti s migrantmi zatiaľ neboli zaznamenané žiadne vážnejšie incidenty. „Chápem, že to nejde len v skutkovej rovine, ale aj v pocitovej. Musíme všetkých na Slovensku ubezpečiť, že hranica je hranica a potrebujeme ju ochrániť," zdôraznil premiér. Dodáva však, že našu hranicu nie je možné hermeticky uzavrieť.

Zároveň upozorňuje, že na Slovensku je stále reč o tranzitnej migrácii, keďže migranti našim územím len prechádzajú a nechcú to zostať.

Migrantov distribuujú po Slovensku

Ministerstvo vnútra pracuje na zásadnom znížení počtu migrantov v hale vo Veľkom Krtíši. Distribuujú ich po oddeleniach cudzineckej polície po celom Slovensku. „Lepšou logistickou podporou budeme vedieť oveľa lepšie distribuovať tranzitujúcich migrantov na oveľa kratšie vybavenie," povedal štátny tajomník rezortu Martin Kráľovič.

Doplnil, že v spolupráci s Červeným krížom zabezepčujú suchú stravu a pitnú vodu trikrát denne. Premiér poznamenal, že musia byť zabezpečné humánne podmienky pre migrantov, ktorí utekajú pred vojnou.

„Netreba strašiť, démonizovať týchto ľudí. Je to ľudské neštastie, ktoré my zatiaľ v bezpečnostnej rovine zvládame, ale narazili sme teraz na kapacitné možnosti," vyhlásil.

Premiér hľadal podporu pre návrh vo viacerých politických stranách. S niektorými lídrami sa mu už podarli stretnúť, ďalšie rokovania ho ešte čakajú. Zatiaľ však nechcel priblížiť, či môže balík v parlamente prejsť. Smer už avizoval, že návrh nepodporí.

Ódor zdôraznil, že nekomunikoval so stranami, ktoré obišiel aj v prípade podpory pre vládny program a so stranami, ktoré situáciu zneužívajú. 

Problém s migráciou stále vidí ako dočasnú situáciu. „Možno o pár týždňov po voľbách už ani nebudeme hovoriť o tomto probléme. Všetci strašili migráciou v roku 2016, ani vetdy sa po voľbách nestalo nič mimoriadneho. Ak tieto opatrenia zrealizujeme, bude platiť aj nadalej, že nejde o nejakú bezpečnostnú hrozbu Slovenska," uzavrel.