Slovenské domácnosti sú bohatstvom v druhej tretine európskych krajín

Bohatstvo domácností v jednotlivých európskych krajinách je rôznorodé svojou výškou aj štruktúrou. Medián čistého bohatstva sa v roku 2021 pohyboval od 31 300 eur v Lotyšsku po 717 700 eur v Luxembursku. Slovensko sa s bohatstvom domácností na úrovni 97 000 eur umiestnilo približne v druhej tretine rebríčka, podobne ako Portugalsko, Česko a Grécko. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska v súvislosti s výsledkami štvrtej vlny celoeurópskeho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), ktoré nedávno zverejnila Európska centrálna banka.

Reálne aktíva tvorili vo všetkých štátoch väčšinu majetku domácností. Krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska majú majetok výrazne koncentrovaný v nehnuteľnostiach. Na druhej strane, finančné aktíva iné ako depozitá tvorili len do 9 % všetkých aktív bežných domácností týchto krajín.

Na Slovensku už takmer každá druhá mladá domácnosť vlastní svoje hlavné bývanie s pomocou úveru, vyčíslili analytici NBS. Tento podiel, spolu s mierou vlastníctva bývania na úrovni okolo 90 %, patrí medzi najvyššie spomedzi európskych krajín.

"Vlastnenie nehnuteľností je na Slovensku štandardná voľba domácností, či už z historických, inštitucionálnych alebo behaviorálnych dôvodov. Na druhej strane je však vysoký podiel vlastníctva hlavného bývania spojený s nižším podielom likvidných aktív v pomere k hrubým ročným príjmom domácností," upozornili analytici. Dostatočná finančná rezerva pritom zohráva dôležitú úlohu v prípade neočakávaných negatívnych ekonomických šokov.

Slovenské domácnosti sú podľa zisťovania v porovnaní s domácnosťami v eurozóne stredne bohaté. Z hľadiska príjmu však patria prevažne k nižším príjmovým triedam. Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najnižšími ekonomickými nerovnosťami, čomu pomáha najmä výrazná miera vlastníctva nehnuteľností. Celkovo bolo bohatstvo domácností v eurozóne pri aktuálnom zisťovaní rozdelené výrazne nerovnomerne, tzv. Giniho index dosahoval hodnotu 0,7. Najväčšie nerovnosti v bohatstve boli v Nemecku, Estónsku a Rakúsku.

"Na druhej strane, najnižšia majetková nerovnosť bola nameraná na Slovensku, ktorá sa medzi poslednými vlnami HFCS ešte viac zmiernila. Nehnuteľnosti predstavujú vysoký podiel čistého bohatstva a vysoká miera ich vlastníctva v krajine spôsobuje, že majetkové nerovnosti sú vytvárané menšími zložkami aktív," vysvetlili analytici NBS.

Údaje z aktuálnej vlny zisťovania HFCS boli zozbierané za približne 83 000 domácností vo všetkých krajinách eurozóny vrátane Slovenska, ako aj v Česku, Maďarsku a Chorvátsku. Prieskum sa zvyčajne robí každé tri roky, aktuálne informácie sa vzhľadom na pandémiu covidu zbierali počas rokov 2020 až 2022, pričom referenčným je rok 2021.