Pohľad z Moskvy Ukrajinské drony mieria na ruskú metropolu, domáci sa zatiaľ neboja

Občas v noci mi pripadá, že počujem výbuch. Prebudím sa, ale všade je pokoj a ticho, pokiaľ sa teda neustály šum veľkomesta dá nazvať tichom. Zdá sa mi, že takéto falošné vnemy má mnoho obyvateľov Moskvy odvtedy, čo na ruskú metropolu začali útočiť ukrajinské drony. Možno, že to je nejaký druh vojnovej úzkosti, ktorý sa do Ruska vkráda.

Napriek tomu sa mi párkrát už stalo, že sa moje dojmy potom spätne potvrdili a ráno v správach som sa dozvedel, že skutočne došlo k útoku. Naposledy minulý piatok, keď bezpilotný prostriedok opäť explodoval pri prestížnej štvrti Moscow City, ktorá je od nás vzdialená dobrých 10 kilometrov vzdušnou čiarou. Ale kto vie, čo som to len v spánku počul?

Ukrajinské drony vstúpili do nášho moskovského života. Moja manželka si robí srandu, aké je podozrivé, že ukrajinské drony vybuchujú na miestach našich životných udalostí. Akoby to bolo varovanie zhora. Koncom tohtoročného júla a potom aj začiatkom augusta ukrajinské drony narazili do mrakodrapu v prominentnej štvrti Moscow City. V susednom vežiaku sme mali svadbu.

V polovici augusta potom vybuchol ukrajinský dron pár stoviek metrov od našej pôrodnice. Sotva bola priamym cieľom explozívneho bezpilotného prostriedku – keď už, tak azda neďaleká priehrada, ale to na pokoji aj tak veľmi nepridá.

Čoraz častejšie útoky

Prvý útok ukrajinských dronov Moskva zaznamenala v noci na začiatku tohto mája. Bezmála týždeň pred mimoriadne sledovanými oslavami konca druhej svetovej vojny na Červenom námestí, na ktorých sa zúčastňuje Vladimir Putin, sa dva bezpilotné prostriedky pokúsili zasiahnuť Kremeľ. K explóziám v rozmedzí zhruba pätnástich minút došlo priamo nad kupolou Senátneho paláca, kde tradične veje štandarda ruského prezidenta.

Nasledujúci útok sa odohral koncom rovnakého mesiaca. Podľa ruského ministerstva obrany na Moskvu zaútočilo osem dronov. Päť z nich bolo zlikvidovaných ešte pred ruskou metropolou, zvyšné tri doleteli a poškodili obytné budovy na juhozápade Moskvy.

Letná séria vzdušných útokov pokračovala 4. júla, keď sa opäť podľa tvrdenia ruského armádneho rezortu ukrajinské drony pokúsili preniknúť do Moskvy. Pre vzdušnú hrozbu moskovské letisko Vnukovo obmedzilo odlety a prílety civilných lietadiel.

Najbližšie k zásahu citlivej infraštruktúry mal útok dronov 24. júla. Jeden z dvoch strojov dopadol menej ako pol kilometra od hlavnej budovy ruského ministerstva obrany. Jeden zo zakladateľov investigatívneho servera Bellingcat, Christo Grozev, poukázal na to, že dron explodoval na ulici, kde sa nachádza centrála kybernetických útokov ruskej vojenskej rozviedky.

Na prelome júla a augusta došlo hneď k dvom útokom na moskovský New York, prestížnu mrakodrapovú štvrť Moscow City. Ide o výkladnú skriňu moderného Ruska. Okrem niektorých štátnych orgánov vrátane moskovskej vlády tu pôsobí ruská štátna banka VTB či ťažobný gigant Norilskij Nikel. Pred ruskou agresiou proti Ukrajine tu bola aj ruská pobočka IBM, nadnárodnej alkoholovej spoločnosti Diageo či biofarmaceutickej firmy Pfizer a mnohých ďalších. V strede sa rozkladá obrie obchodné centrum s luxusným tovarom.

Ukrajinský dron sa objavil nad Moskvou aj v polovici augusta. Podľa starostu Sergeja Sobianina bol zameraný pomocou prostriedkov elektronického boja a explodoval na západe ruskej metropoly. Jeho úlomky dopadli na Karamyševské nábrežie neďaleko nemocničného komplexu.

Nakoniec, zatiaľ naposledy bol ukrajinský dron na nebi nad Moskvou minulý piatok v ranných hodinách. Ruské ministerstvo obrany reportovalo, že proti bezpilotnému prostriedku bola použitá protivzdušná obrana. Jeho trosky dopadli na výstavisko susediace s Moscow City a na streche pavilónu zanechali znateľne veľkú bielu šmuhu a v budove metrovú dieru.

Dronom Rusi nedávajú váhu

Oveľa častejšie dochádza k dronovým útokom a ešte pravidelnejšie k delostreleckému ostreľovaniu ruských oblastí priamo susediacich s Ukrajinou.

Tým najhorším čelí Belgorodská oblasť priliehajúca k ukrajinskej Charkovskej a Luhanskej oblasti a je okrem iného významnou logistickou križovatkou pre ruskú armádu bojujúcu na Ukrajine. Podľa ruského opozičného webu Novaja gazeta Jevropa k júnu tohto roka prišlo následkom cezhraničných útokov o život najmenej 52 civilistov a ďalších 242 bolo zranených.

Napriek tomu civilné obete, nieto útoky ukrajinských dronov na Rusko, nie sú pre Rusov závažné témy. Svedčia o tom prieskumy verejnej mienky nezávislej sociologickej agentúry Levada Centr.

Iba pre päť percent Rusov bolo cezhraničné ostreľovanie Ruska najvýznamnejšou témou uplynulého mesiaca. Najvyššiu hodnotu, 12 percent, dosiahol záujem o ostreľovanie ruského územia v tomto roku v máji, keď došlo k spomínanému útoku na Kremeľ a tiež k útokom protikremeľských ruských síl na Belgorodskú oblasť.

Nedá sa však tvrdiť, že Rusi o útokoch nevedia. Ruská propaganda o napadnutiach, tak dronmi, ako aj delostrelectvom, aktívne informuje. Pričom podobným štýlom, ako informovala o ostreľovaní separatistických celkov na východe Ukrajiny pred minuloročným vypuknutím ruskej agresie. Rusko je štylizované do úlohy obete, ktorá trpí „ukrajinským terorizmom“. Iný výklad v oficiálnych médiách sa nepredpokladá.

Slabý záujem o útoky na ruské územie skôr pramení z ich nízkej početnosti, v prípade dronových atakov na Moskvu nízkej ničivosti, a tiež z veľkosti Ruska. Obyvatelia takého sibírskeho Tomska sotva môžu mať obavy a strach obyvateľov Belgorodu, Moskvy, nieto Krymu. Emócie u nich môžu vyvolať maximálne ukrajinské útoky na Krymský most.

„Na tú občasnú streľbu a výbuchy som si už zvykla,“ povedala mi Marina žijúca na periférii mesta Odincovo, okolo ktorého sa ukrajinské drony už niekoľkokrát snažili preniknúť do Moskvy.

„Oveľa viac mi prekáža, že si tie drony k nám lietajú ako k sebe domov. Letia cez celé Rusko a skončia buď u nás v Odincovskom okrese, alebo dokonca v Moskve. Nedávno dron letel cez deň, ľudia si ho natáčali, a explodoval až priamo v Moskve,“ hovorí rozhorčene.

Štyridsaťročná Marina o vojne na Ukrajine hovorí veľmi neochotne. „Prajem si, aby sa to čo najskôr skončilo,“ odpovedá neurčito, keď dôjde reč na Ukrajinu. „Jediné, čoho sa bojím, aby nabudúce nejaký dron u nás nedopadol na frekventované miesto. Zatiaľ vlastne nedošlo k žiadnym obetiam na živote. Hádam to tak aj zostane,“ dodáva Marina.

Sirény neznejú

„Sú to propagandistické útoky. Zatiaľ jediným ich výsledkom je zbytočné mrhanie našimi prostriedkami na zostrelenie dronov. Ako však bude stúpať výroba ukrajinských dronov, musíme očakávať útoky na objekty priemyselnej výroby a energetiky, zbrojného priemyslu a sociálnu infraštruktúru. Ako k tomu dochádza na Kryme,“ povedal mi Vladislav Šurygin, známy ruský vojenský expert a člen ultrakonzervatívneho Iziborského klubu.

Podľa jeho slov je to tým, že ukrajinské drony príliš škody nenarobia. „Efekt takýchto útokov je skôr psychologický. Výraznú škodu, samozrejme, nespôsobujú,“ vysvetľuje Šurygin. Ide skôr o snahu Ukrajiny dokázať, že môže útočiť dokonca na ruské hlavné mesto.

Expert pritom podotýka, že útočné drony, ktoré Ukrajina vysiela na Moskvu a iné ruské mestá, sú vyrábané okrem iného v Českej republike a Poľsku. „Na Ukrajine sú montované a vypúšťané,“ tvrdí ruský vojenský expert.

Šurygin vysvetľuje aj moment, ktorý je v súvislosti s dronovými útokmi na Moskvu trochu zvláštny. Nikdy nezaznejú varovné sirény, že sa blíži vzdušné nebezpečenstvo. Na rozdiel od Ukrajiny, ktorá má dokonca zvláštnu mobilnú aplikáciu upozorňujúcu pred dronovým alebo raketovým útokom z Ruska.

„My sa nachádzame v inom stave. U nás (v Rusku, pozn. autora) nikde nepúšťajú varovné sirény. Ani na Kryme, keď tam letia ukrajinské drony. To my nerobíme zámerne. Pretože túto hrozbu vyhodnocujeme ako nízku,“ uviedol ruský expert.

A tak asi aj naďalej budem mať svoje nepokojné spanie. Dronové útoky sa stávajú novou moskovskou realitou. Nemôžem povedať, že by ma to nejako vyložene tešilo. Žijem však v krajine, ktorá vedie vojnu. A vojna nikdy nebýva iba jednostranná záležitosť. Neplatí, že Ukrajinci budú trpieť a ľudia v Rusku budú žiť svojím obvyklým životom. Za hradbou protivzdušnej obrany sa pred ňou neschová ani Moskva, kde vojnu rozpútali a odkiaľ je vedená.