Inflácia sa spomaľuje, ale jadrová inflácia ostáva vysoká

„Práve čísla jadrovej inflácie ukazujú na to, že ešte nemáme vyhraté,“ poznamenal. Guvernér poukázal na to, že sa blížime k zavŕšeniu sprísňovania nastavenia menovej politiky nevyhnutnému pre znovunastolenie cenovej stability.

„Inflácia pokračuje v poklese, a to z pohľadu domácností, podnikov a ekonomiky ako takej,“ uviedol Kažimír. Pokles na želanú úroveň dvoch percent podľa neho neuvidíme ani v tomto a ani v budúcom roku. „V prípade Slovenska bude tento pokles s veľkou pravdepodobnosťou trvať oveľa dlhšie,“ dodal.

Podľa Kažimíra nedostatok ľudí na trhu práce v kombinácii s vysokou infláciou tlačí na rast miezd, čo pomáha spotrebe a vplýva na ceny.

„Aj naďalej žijeme v neistote, tak pri inflácii, ako aj pri ekonomike. Dosahy kolapsu platnosti čiernomorskej obilnej dohody na ceny v tejto chvíli ešte nie je možné naplno vyhodnotiť. Uvidíme, aký bude dosah na trh s komoditami a na ceny potravín. Nekončiace sa horúčavy a sucho si na cenách potravín taktiež vyberú svoju daň,“ dodal.

Kažimír nesúhlasí s názorom, že by kroky ECB škodili ekonomickému rastu. „Problém tkvie v nedostatku reforiem, v chorľavých verejných financiách, v slabých verejných investíciách do budúceho rastu, do inovácií a modernizácie. To je naša Achillova päta, a ak chce niekto ukazovať prstom na príčiny stagnácie, nech sa pozrie týmto smerom, a nie na ECB,“ uzavrel.

ECB v rámci boja proti vysokej inflácii opäť zvýšila úrokové sadzby, už deviatykrát po sebe. Rada guvernérov ECB vo štvrtok rozhodla o zvýšení sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Kľúčová úroková sadzba, za ktorú môžu komerčné banky získať od ECB nové peniaze, sa tak posunula na 4,25 percenta. Naposledy bola takto vysoko na začiatku globálnej finančnej krízy v októbri 2008.