Irak kritizuje USA za výrok o slovných útokoch voči chaldejskému patriarchovi

Iracká vláda v stredu kritizovala výroky hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý vyjadril znepokojenie v súvislosti s kampaňou časti irakých politikov proti patriarchovi chaldejskej katolíckej cirkvi v Iraku.

Ako informovala agentúra AFP, kancelária irackého prezidenta Abdala Latífa Rašída avizovala, že iracká vláda si "v tejto veci predvolá veľvyslanca USA v Bagdade".

AFP objasnila, že Bagdad reagoval na výrok hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA Matthewa Millera, ktorý v utorok vyjadril znepokojenie v súvislosti s útokmi irackých politikov proti kardinálovi Louisovi Raphaelovi Sakovi a správou, že duchovný z tohto dôvodu opustil Bagdad.

„Sme znepokojení tým, že pozícia kardinála ako rešpektovaného vodcu cirkvi je vystavená útokom z viacerých strán."

Sako sa už niekoľko mesiacov vedie spor s irackým kresťanským zákonodarcom Rajánom al-Kildáním, pričom sa navzájom obvinili z nezákonnej konfiškácie majetku vo vlastníctve kresťanov.

Kým Kildání, na ktorého USA v roku 2019 uvalili sankcie, obviňuje kardinála, že si prisvojuje politickú úlohu nad rámec svojho mandátu duchovného, Sako tvrdí, že poslanec sa snaží získať legitimitu ako jediný zástupca kresťanskej komunity.

Kildání stojí na čele Hnutia Babylon, ktorého ozbrojené krídlo je súčasťou siete prevažne proiránskych polovojenských jednotiek začlenených pred časom do irackých bezpečnostných zložiek.

AFP podotkla, že prezident Rašíd začiatkom júla zrušil výnos z roku 2013, ktorým bol Sako oficiálne uznaný za hlavu chaldejskej cirkvi a ktorý bol podľa patriarchu nevyhnutný na spravovanie dotácií pre ním vedené cirkevné spoločenstvo.

V reakcii na to Sako uviedol, že sa "rozhodol stiahnuť zo sídla patriarchátu v Bagdade" a namiesto toho sa usadiť v jednom z kláštorov v autonómnom regióne Kurdistan na severe Iraku.

Miller označil zaobchádzanie so Sakom za "úder proti náboženskej slobode" a povedal, že Washington dal orgánom v Bagdade "celkom jasne najavo" svoj názor na túto záležitosť.

Od invázie pod vedením USA v roku 2003, ktorá zvrhla diktátora Saddáma Husajna, sa počet kresťanov v Iraku dramaticky znížil z viac ako 1,5 milióna ľudí na súčasných približne 400 000.

Mnohí z nich utiekli pred násilím, ktoré sužuje krajinu posledných 20 rokov.