Pravicový alebo ľavicový prezident? Tak znie otázka

Pravicový alebo ľavicový prezident? Tak znie otázka

Donald Trump. Foto: Gage Skidmore, flickr.com

Pre dvoch strašných kandidátov riskujeme, že prestaneme vnímať hlbšie súvislosti politiky. Medzi republikánmi a demokratmi sú stále obrovské rozdiely.

Môj nebohý profesor Leo Strauss hovorieval, že menej škody narobíme, keď na malé hľadíme vo svetle veľkého, než na veľké vo svetle malého. Miestny starosta sa môže zaoberať vecami ako čistenie ulíc či udeľovanie stavebných povolení. Jadrom politického úradu je však potreba hľadať opatrenia, ktoré by mohli vyvolať súhlas a uznanie, lebo keď má človek dočinenia so súperiacimi skupinami, je ťažké konať férovo a zásadovo a prichádzať s rozhodnutiami, ktoré vyzerajú ako-tak spravodlivo.

Politický život sa vždy bude sústreďovať okolo otázok, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé, čo správne a čo nesprávne. Preto sa bude tento miestny starosta podieľať na práci, ktorú na najvyššiu úroveň prenikavej reflexie doviedol Abraham Lincoln. Povolanie nášho starostu oveľa lepšie pochopíme, keď ho budeme chápať tak, že poskytuje menšiu reflexiu Lincolnovej práce – oveľa väčšmi, než by sme ho pochopili, keby sme na Lincolna hľadeli vo svetle malého: ako na ďalšieho politika, ktorý sa snaží zabezpečiť si podporu a verejné kontrakty.

Trump šiel proti konvenciám slušnosti, ale v žiadnom prípade nenapadol dogmy politickej korektnosti. Zdieľať

Človeku to prichádza na myseľ, keď vidí zmätok, ktorý sa rozvíril okolo príchodu Donalda Trumpa, a tiež reakcie, ktoré vyvolal na tých najnepravdepodobnejších miestach. Napríklad u jedného môjho priateľa, ktorý už vyše dvadsať rokov prednáša na Oxfordskej univerzite – a celý čas je za Trumpa. Dostatočne oceňuje kvalitu reflexie, ktorú priniesol Lincoln pri vysvetľovaní svojich cieľov a pri umnom využívaní tých najpolitickejších prostriedkov na ich dosiahnutie. Politici vždy budú nedokonalá partia, no i tak ich posudzujeme podľa štandardu, ktorý poskytuje Lincoln: akí by mohli byť v tom najlepšom prípade.

Donald Trump však nepriniesol žiadnu porovnateľnú úroveň reflexie, ktorá by prekračovala mantru „aby bola Amerika opäť veľká“, stavanie múru na mexickej hranici a riskovanie obchodnej vojny zvyšovaním colných taríf. Môj priateľ akademik obvykle skúma texty i kandidátov veľmi kriticky. Prečo je teda odrazu ochotný poľaviť zo svojich náročných štandardov? Pokiaľ ide o môjho priateľa, odráža sa tu podľa mňa jeho pohŕdanie našou politickou triedou a túžba vidieť, ako sa to všetko „zatrasie“. Len čo sa to však zatrasie, ako sa to má potom ustáliť? Aký bude účel tohto zatrasenia?

Keby bol aj kandidát ľavice čistý ako ľalia, ľavicová administratíva bude neúprosne bojovať za to, aby katolícke inštitúcie platili potraty, antikoncepciu a vzdali sa námietok voči homomanželstvám. Zdieľať

Podľa Rusha Limbaugha, ktorý je vo svojich politických analýzach často veľmi trefný, Trump predstavuje odmietnutie „politickej korektnosti“. Podľa mňa je to však dosť vzdialené od pravdy. Odhodlal sa Trump brániť manželstvo pred názorovými prúdmi, ktoré vytvárajú súdy, médiá, akademické kruhy a korporácie a ktoré označujú za bigotného každého, kto by sa postavil proti rovnakopohlavnému manželstvu? Aj jeho slová o potratoch jasne prezrádzajú, že sa nad touto témou sotva vážnejšie zamyslel. A pokiaľ ide o záležitosť takzvaných „transrodových“, považuje za samozrejmosť, že naša „kultúra“ už dnes nemusí rešpektovať pravdy prírody, ktoré nás konštituujú ako mužov a ženy.

Nie, Rush Limbaugh sa mýli: Trump bol jednoducho pri svojich vyjadreniach hrubý a neslušný. Šiel proti konvenciám slušnosti, ale v žiadnom prípade nenapadol dogmy politickej korektnosti. Ako hovorí klasická veta: Sokrates sa možno stal škodcom v Aténach, ale to neznamená, že všetci škodcovia sú Sokrates.

Hillary Clintonová. Foto: Brett Weinstein, flickr.com

Keby sa v novembri malo rozhodovať medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou, dokážem pochopiť, prečo sa niektorí priatelia obzerajú po nehnuteľnostiach... na Malte. A predsa prítomnosť dvoch strašných a nevábnych kandidátov prináša so sebou riziko, že prestaneme vnímať hlbšie súvislosti a štruktúry nášho politického života.

Prečítajte si:
Vladimír Palko: Trump, Bič Boží Zdieľať

Čitateľ týchto stĺpčekov vie, že Snemovňa reprezentantov minulý september hlasovala o trestaní lekárov zabíjajúcich deti, ktoré prežili potrat, v pomere 248 proti 177. Všetkých 177 hlasov proti bolo zo strany demokratov. Naši priatelia v rádiu štvú konzervatívcov proti republikánom v Kongrese, že sú vraj slabosi. Príliš ľahko zmietli zo stola vážne a zásadné rozdiely, ktoré vytvárajú odlišnosti medzi politickými stranami.

Ako presne je povaha a dynamika systému strán zdrojom týchto systémových a zásadných rozdielov, to je niečo, čomu by som sa mohol venovať inokedy. Človek však musí byť určitým spôsobom zaslepený, aby dnes tieto rozdiely nevidel. Keby bol aj kandidát ľavice príťažlivý a čistý ako ľalia, ľavicová administratíva bude neúprosne bojovať za to, aby katolícke inštitúcie platili potraty a antikoncepciu a vzdali sa všetkých morálnych námietok voči rovnakopohlavnému manželstvu.

Donald Trump je neriadená strela. Ale mali by sme zaťať zuby a radšej sa rozhodnúť pre neriadenú strelu ako pre brutálnu istotu na opačnej strane. Zdieľať

Boli by sme svedkami ešte silnejšej snahy oddeliť prezidentské nariadenia od smerníc, ktoré im dávajú autoritu a zároveň hranice. „Vláda zákona“, ktorá v súčasnosti balansuje na samom okraji, by sa prehupla ponad tento okraj, čo by nás všetkých nielen zbavilo politických práv, ale i ponížilo.

Donald Trump je neriadená strela, no pravdepodobne podpíše pro life opatrenia a v súčasnosti sa radí so správnymi ľuďmi, aby vymenoval prijateľného nástupcu sudcu Scaliu. Tento Sprievodca nerozhodných nám pomôže nájsť dôvod, prečo zaťať zuby a radšej sa rozhodnúť pre neriadenú strelu ako pre brutálnu istotu na opačnej strane.

Hadley Arkes
Autor je emeritným profesorom právnej vedy v Amherst College. Je aj zakladateľom a riaditeľom James Wilson Institute on Natural Rights and the American Founding (Inštitútu Jamesa Wilsona pre prirodzené práva a amerických zakladateľov) so sídlom vo Washingtone. Jeho posledná kniha je Constitutional Illusions & Anchoring Truths: The Touchstone of the Natural Law (Ústavné ilúzie a základné pravdy: Kritérium prirodzeného zákona).

Pôvodný text: A Guide for the Perplexed.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo