Vzrušujúci Kintera

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vzrušujúci Kintera

Krištof Kintera: Zanikanie (2015), variabilné rozmery

Prinášame mini-recenziu na výstavu Krištofa Kinteru v bratislavskej Kunsthalle.

Krištof Kintera v Kunsthalle LAB (Námestie SNP 12,  Bratislava, 6. máj – 26. jún 2016)

V jednom období sa mi videlo, že tu u nás je všetko zahatané, akoby zamurované nudou a neslobodou. No a teraz, keď sa pozerám, vidím „rozkvet“. V galérii Krokus má výborné maľby moja obľúbená mladá maliarka Lucia Dovičáková, v alternatívnej  Soda gallery zase spievajú labutiu pieseň „NEBUĎLABUŤ“ Jana Želibská s dcérou Dominikou Horákovou, v Šamoríne do Synagógy Daniela Čarná nedávno uviedla Janu Farmanovú, v Trnave vystavuje dvojica Martin Kochan s Romanom Gajdošom.

Zašla som po dlhom čase aj do Koplovho kaštieľa na vernisáž výstavy v medzinárodnej spolupráci dvoch sochárov P. Kovačovského a M. Berdiszaka, kde som sa aj trochu zľakla, keď tam z jedného vrecúška nostalgicky pozerali na všetko to hemženie v galérii oči Vlada Beskida. V mailovej schránke som si zase našla vzrušujúce pozvánky z Nitrianskej galérie, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne aj z galérie umelcov Spiša.

Viem, že aj v Košiciach, Žiline a Bystrici je živo, preto si asi neporadím s toľkou záplavou. Som celá šťastná a vo svojej bezmocnosti stojím a bezradne sa obzerám. Pôvodne som chcela písať o svojich – pardon – našich študentoch, ktorí tiež aktuálne vystavujú v trochu zašitom Metodicko-pedagogickom centre v Petržalke na Ševčenkovej ulici č. 11, súc na nich strašne hrdá, lebo si to tam všetko urobili celkom sami a veľmi kompetentne. Ale to by bol potom stret záujmov a ohrievania si vlastnej polievočky.

Tu mi asi nikto neporadí, ako mám hľadať odpoveď na toľko otázok, ktorými ma dnešný deň zasypal v týchto krkolomných cikcakoch, a radšej radím ja vám: Ponáhľajte sa a naberte si plné vedrá z tejto tvorivej hojnosti a nahromaďte si zásoby.

Pritom mávam v ruke pozvánkou s „karfiolovými hlavami“ Krištofa Kinteru. Prečo mi nikto nerozumie, veď ja som sa konečne celkom zbavila svojich strachov a nazbieraných celoživotných tráum, keď som vkročiac do Kunsthalle LAB ostala stáť obkľúčená nervóznym tancom pohybujúcich sa stromoplastík. Tieto majú glóbusy sťaby hlavy a skrýva sa v nich osobitý, svieži až oslobodzujúci humor Krištofa Kinteru.

Trochu povyše sediac na odtokovej rúre si oblečená vranka ležérne hompáľa nohami a začudovane otvára zobák, akoby tam priletela z nejakého bábkového divadla. Vtedy sa túžim stať dieťaťom a nechávam bezstarostne za sebou podpisové hárky rôznych farieb aj všetky zvuky vražednej poľovačky, bitky na život a na smrť Kunsthalle, kde už pomaly v tom prskajúcom chuchvalci neviem rozlíšiť útočníka od napadnutého a je ešte aj to čudné, že neodpratané kôpky starého špinavého snehu v strede výstavnej siene sa dáko netopia. Ten sneh obsahuje priveľa špiny a cudzorodých látok, ktoré sa doň za tú dlhú dobu primiešali, a držia tú zmes pohromade, preto asi stratil svoju prirodzenú schopnosť roztápania.

Krištof Kintera (1973) je dôležitý predstaviteľ súčasného českého umenia, absolvent ateliéru Milana Knížáka AVU Praha, štipendista na Rijksakademie van Beeldende Kunsten Amsterdam 2003/04, nositeľ Ceny Prague Biennale 2005. Kintera je multidisciplinárnym umelcom, ktorý prepája performance, divadelné akcie, scénografiu a technologicky náročné, často mobilné alebo svietiace objekty a sochy. Vyznačujú sa komunikáciou a vťahovaním diváka do priestoru diela. Kintera realizoval projekty aj pre verejný priestor, kde tematizoval otázky vlastného súkromia alebo prekódovával „zažitú“ vizualitu objektov, ktoré si prirodzene spájame s exteriérom mesta.

Istou kuriozitou sa stalo, keď mal Krištof Kintera výstavu v Městskej knihovni v Prahe, navštívilo túto výstavu viac ako 20 000 ľudí, čo bola divácky najúspešnejšia výstava usporiadaná GHMP v roku 2012.

Vo svojej tvorbe Kintera často využíva bežné predmety, ktoré pretvára a umiestňuje do nových tvarov a súvislostí. Jeho diela sú prítomné aj v pražskom verejnom priestore. Známy je napríklad jeho pomník cyklistom, ktorí zahynuli pri dopravných nehodách, umiestnený na križovatke ulice Dukelských hrdinov a nábrežia Kapitána Jaroša, alebo pouličná lampa obrátená opačne – smerom hore na pripomenutie tých, ktorí ukončili svoj život skokom z Nuselského mosta.

Foto: archív autorky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo