Príbeh Márie a jej dcéry sa začína v Prahe, kde koncom sedemdesiatych rokov končí štúdium práva. Čoraz viac ju dusí nesloboda komunistických pomerov.
Veľkú horkosť cíti aj kvôli svojmu otcovi, ktorého režim ako remeselníka a obchodníka na Orave pripravil o majetok a na sedem rokov uväznil v Jáchymove. Po návrate z väzenia zahynul.
V študentke čoraz viac dozrieva rozhodnutie emigrovať na Západ. Pri úteku jej pomáha rodinná známa – aristokratka z Prahy, u ktorej býva. Jej manžela stihol podobný osud ako Máriinho otca.
Mladú študentku preto podporuje počas štúdia, cez svoje kontakty jej pomôže aj na ceste do slobodného sveta. S Máriou sa rozhodne ujsť aj jej priateľ Michal. Jeho otec je však vysokopostavený komunista, a tak ho v utečeneckom tábore v Taliansku navštívi diplomat, ktorý mu odovzdá odkaz od rodičov.
Zo strachu, že po Michalovej emigrácii zničia jeho rodinu, sa mladík vracia do Prahy. Mária sa to dozvie ráno z jeho odkazu.
O niekoľko dní Mária začína nový život v Londýne. Pod srdcom nosí Michalovo dieťa, ten sa však o svojej dcére nikdy nedozvie. Z Márie sa stane úspešná manažérka, nájde si priateľa – vozičkára Mareka, ktorý je tiež právnik a ktorého mama pochádza z Moravy. Pre malú Janku vytvárajú pokojný domov.
Dej knihy sa náhle prenáša o šestnásť rokov dopredu na oslavu Janiných narodenín, kde tínedžerka mame a jej priateľovi oznámi šokujúce rozhodnutie. „Už dávnejšie ma to prenasleduje, dozrieva to vo mne a som rozhodnutá. Chcem sa stať mužom,“ vyhlási Jana.
Mama aj Marek jej od prvej chvíle napriek vnútornému trápeniu vyjadrujú svoju podporu. Túžia, aby bola šťastná.
Jana je výborná študentka, navštevuje strednú školu na okraji Londýna. Nemá veľa priateľov. Zaujíma sa o prírodné vedy a hráva futbal v zmiešanom tíme chlapcov a dievčat. V čase, keď sa jej začína protiviť všetko ženské v sebe, býva pri futbale agresívna. Na chlapcov sa pozerá s obdivom, imponuje jej chlapský postoj v súbojoch.

Ilustračné foto: Freepic.com
Postupne začína navštevovať psychoterapeuta, s ktorým od začiatku rieši možnosť tranzície. Na druhom sedení Jana terapeutovi odhaľuje traumu, s ktorou sa nikomu nezverila. Pred časom išla na rande s mladíkom, s ktorým sa zoznámila pri behu v parku. Vraj mal vybratú peknú kaviarničku, kam potrebujú ísť autom. Odviezol ju do lesa a surovo znásilnil. Dôrazne ju pritom upozornil, že ak o skutku prehovorí, zabije ju.
Terapeut naznačuje, že traumy spôsobené násilným sexom môžu mať deformačné následky, a pýta sa, či aj tento hrozný zážitok prispel k rozhodnutiu Jany zmeniť pohlavie. „Nie, jednoducho sa necítim dobre v ženskom tele. Ale keby som bola chlapom, určite by si to nedovolil,“ tvrdí Jana s tým, že násilníkovi sa túži pomstiť.
Odborníkovi sa zveruje aj s tým, že v kútiku duše túži, aby o nej otec vedel. „Keby nebolo zbabelého otca, tiež nie som na svete. A pritom môj otec ani nevie, že som… To som mohla byť urobená aj zo skúmavky, aspoň by ma po nociach netrápilo, že som naozaj túžila spoznať svojho otca,“ priznáva psychoterapeutovi.
Po asi dvoch rokov terapií a vyšetrení sa začína u Jany proces tranzície. Zaradili ju do výskumného programu, vďaka ktorému má vraj všetko prebehnúť jednoduchšie. Mama dá celému procesu zelenú, aj keď sa vnútorne trápi.
„Nie sme osamotení, ktorých sa to dotýka, veď nejde o koniec sveta, doba je moderná a možno je to pre Janu lepšie riešenie, ako byť nešťastná,“ opisuje autor Máriin vnútorný monológ.
Aj samotná Jana cíti, že ju vo vnútri niečo nahlodáva a spochybňuje. „Snaží sa toho červíka odháňať, ale ten je tam stále niekde hlboko zavŕtaný. Navonok však nedáva ani najmenšiu známku pochybnosti.“
Je vďačná za podporu svojej rodiny, no na druhej strane možno čakala kritickejší postup voči svojmu veľkému rozhodnutiu. „Možno aj očakávala, že ju nejako, možno aj nepriamo, bude odhovárať od jej úmyslu. Dávať najavo, že je nešťastná, a určite aj je,“ píše autor knihy o tínedžerkinom rozhodovaní.
Keďže nič nestojí v ceste, proces zmeny pohlavia sa začína. Jane nasadzujú hormonálnu terapiu. Hrubne jej hlas, začína zarastať a holiť sa. V rodine si zvykajú na nové oslovovanie. Nasleduje odstránenie prsníkov, maternice aj vaječníkov. Na príklade konkrétnej rodiny sa čitateľ môže vcítiť do toho, o akú náročnú situáciu ide.

Podľa spisovateľky Williamsovej by sme mali upriamiť pozornosť na spôsob, akým sa debata o pohlaví vyvíja vo Veľkej Británii. Proti woke excesom tu bojuje najmä feministické hnutie.
Po novom Ján sa po roku zaraďuje späť do života. V škole ho prijímajú veľmi dobre, učitelia oceňujú, ako priamo hovorí o svojej životnej zmene.
Vďaka zmenenej podobe sa Jánovi podarí vypátrať muža, ktorý ho ako tínedžerku znásilnil, a vďaka kamarátke z kynologického klubu s kontaktmi na políciu násilníka dolapia.
Ján študuje novinárčinu. Po troch rokoch od svojej tranzície má depresie, stráni sa ľudí a máva veľké problémy so sebaovládaním. „Dostal sa do štádia, keď si začína uvedomovať, že urobil veľkú chybu, keď podstúpil celý rad náročných, nezvratných procesov, nevyhnutných pre zmenu pohlavia,“ píše Gáborík.
Mladík tvrdí, že mal počúvať psychoterapeuta, keď ho vystríhal pred rôznymi rizikami. „A čo robili pri vyšetreniach tí všetci ostatní, čo sa okolo mňa motali a experimentovali so mnou?! Naozaj som vtedy bola pre nich obyčajné pokusné morča!“ vyhlási v hneve.
Mama Mária v tejto situácii najviac viní seba. „Možno aj preto, že až príliš sme ti vychádzali v ústrety, stala sa takáto fatálna chyba. Zlyhali sme.“ Myslí si, že Jana by bola nešťastná, aj keby zostala vo svojom ženskom tele, a vyčítala by si, že s tým nič neurobila.
Ján vysadí hormóny a postupne sa začne vracať k svojej ženskej podobe.

Ilustračné foto: freepic.com
Juraj Štefuň zo žilinského vydavateľstva Georg, na ktorého sme sa obrátili kvôli kontaktu na Pavla Gáboríka, povedal, že autor sa o svojej knihe nechce vyjadrovať pre médiá.
Autor knihy Ona alebo on v téme transsexualizmu nie je vyhranený. Ako učiteľ pracoval s dievčatami a Mária (ako ju autor nazval v knihe) je jeho známa.
Po vlaňajšom uvedení knihy povedal pre Nový Čas, že jeho cieľom nebolo v žiadnom prípade vystríhať mladých ľudí. „Nechcem byť akýsi zdvihnutý palec či poučovať, alebo mentorovať. Viem, že mládež také veci neprijíma. Skrátka opisujem skutočnú realitu,“ uviedol Gáborík.
Zároveň povedal, že keby sa podarilo knihou predísť aspoň jednému podobne fatálnemu omylu, považoval by to za výhru. Podľa vlastných slov sa nechcel dotknúť transsexuálov a každú tranzíciu nepovažuje za omyl.
Kým u nás je podľa neho situácia súvisiaca so zmenou pohlavia „v plienkach“, sú krajiny, kde už dnes majú rôzne inštitúcie kvôli tomu množstvo problémov. „Je to niekedy až nevkusné. Ale ísť cestou zákazov/príkazov nie je riešenie. Nasilu ordinovať legislatívne nariadenia, myslím si, nie je dobrá cesta. Treba ísť cestou osvety. My na Slovensku trendy netvoríme, ale sa im prispôsobujeme,“ vyhlásil autor.
Kniha Ona alebo on, ktorú uviedol do života arcibiskup Róbert Bezák, je Gáboríkovou druhou knihou. Okrem nej napísal autobiografiu svojho syna – úspešného hokejistu Mariána.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.