Krajiny NATO budú vo Vilniuse rokovať o výdavkoch na obranu i členstve Švédska

Členské štáty NATO sa na budúcotýždňovom summite vo Vilniuse majú dohodnúť, že ročné výdavky na obranu budú u každého člena minimálne na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu. Píše o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.

Po ruskej anexii Krymu pred deviatimi rokmi sa členovia Aliancie dohodli, že toto číslo dosiahnu do roku 2024. "Vtedy len trojica spojencov vynakladala dve percentá svojho HDP na obranu. Tento cieľ tohto roku dosiahlo alebo prekročilo 11 spojencov," povedal Stoltenberg.

Očakáva sa, že lídri členských krajín NATO sa vo Vilniuse dohodnú aj o nových plánoch v oblasti obrany, ktorých cieľom bude zabrániť možnej ruskej agresii. Ide o súčasť najväčších bezpečnostných zmien v Aliancii za posledné desaťročia. Súčasťou plánu je aj uvedenie 300-tisíc vojakov do stavu zvýšenej pohotovosti.

Ďalšou záležitosťou, ktorej sa lídri budú na summite venovať, je členstvo Švédska v Aliancii. To dosiaľ blokuje Turecko a Maďarsko. Vstup nového člena si vyžaduje súhlas všetkých členských krajín NATO.

Stoltenberg na pondelok – deň pred začiatkom summitu – zvolal stretnutie s lídrami oboch krajín s cieľom vyriešiť rozpory. Šéf NATO uviedol, že Švédsko splnilo svoje záväzky voči Turecku vyplývajúce z dohody z vlaňajšieho summitu NATO v Madride.

Turecko opakovane kritizovalo Švédsko za to, že poskytuje útočisko členom skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Štokholm preto nedávno prijal nový protiteroristický zákon.

Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.