Autom do Čiernej Hory sa oplatí. Pre zážitok z cesty

Autom do Čiernej Hory sa oplatí. Pre zážitok z cesty

Polostrov Sveti Stefan v Čiernej Hore

Vyskúšali sme dve cesty do Čiernej Hory: divokú aj pohodlnú.

Dovolenka v Chorvátsku je pre mnohých Slovákov už klasikou. Obľube sa však teší čoraz viac Čierna Hora, kedysi lacnejšia alternatíva k chorvátskym letoviskám. Pre veľkú vzdialenosť sa núka voľba leteckej dopravy, avšak čo s tými, ktorí zvyknú chodiť na Jadran autom? Majú „potiahnuť“ do Čiernej Hory po chorvátskych diaľniciach? Alebo radšej „krížom“ cez Bosnu a Hercegovinu a čiernohorské vnútrozemie?

My sme vyskúšali obe možnosti tak, že do Čiernej Hory sme šli cez Bosnu a cestou späť po chorvátskych diaľniciach.



K moru sme šli po lacnejších a horších cestách. 

Menej kvalitná, ale krásna

Z Bratislavy vyrážame krátko po jednej hodine v noci. Kúpime si maďarskú elektronickú diaľničnú známku (10-dňovú za 9,75 eura) a smerujeme po diaľnici na Budapešť a Pécs. Na chorvátskej hranici sme o štvrtej ráno. Naprieč Chorvátskom prejdeme za hodinu a pol. V tomto úseku je v Chorvátsku málo benzínok a iba krátky úsek diaľnice, za ktorý sme zaplatili 28 kún (3,7 eura).

Do Bosny vchádzame ráno o 5:30. Dávame si kávu na pumpe Gazprom. Hneď vnímame podstatný rozdiel, že v Bosne je pumpa na každom kroku (nafta stojí len okolo 80 centov). Okresné cesty lemujú tiež početné autobazáre a vrakoviská. Skrátka, je to krajina motoristov. 

Prvé väčšie mesto v Bosne je Zenica. Tí, čo chodievate autobusom či autom do Medžugoria, si ho isto pamätáte vďaka obrovským a nechutným železiarňam. Za Zenicou sa začína nová diaľnica, je to približne 50 km pred Sarajevom a poplatok za ňu bol 6 mariek (3 eurá).

Komplikovanejšie bolo vyznať sa na diaľničnej križovatke pri Sarajeve. Značenie nebolo úplne prehľadné. Z diaľnice treba zísť do mesta smerom na Aerodrom, čiže letisko. Potom pokračujeme popri letisku po ceste M18 smerom na Foču.

Pred Fočou v obci Brod odbočujeme doprava, prejdeme na druhý breh rieky Drina a pokračujeme po ceste M18 na hraničný priechod Ščepan Polje. Tu už je cesta výrazne užšia a menej kvalitná. Až po hranicu s Čiernou Horou je to najhorší úsek celej cesty. Avšak práve tu sa začína jej najkrajšia a najzaujímavejšia časť.

Aby sme si ju vychutnali, zastavujeme sa kúsok za Brodom na obed v raftingovom kempe Stari Dud a objednávame si tradičnú jahňacinu. Babka nemá iných hostí, tak sa nám patrične venuje, zatiaľ čo dedko dáva piecť ďalšie jahňa. Hovoria, že k nim chodia na rafting aj Slováci. 

Spomínaná cesta od Brodu až po čiernohorskú hranicu je vlastne vo výstavbe. Treba rátať s asfaltom len na jedno auto, s úsekmi z hliny, štrku a nespevnenými svahmi. Okolie v údolí rieky Drina je však krásne.



Posledný úsek v Bosne a Hercegovine nie je pre slabé šoférske povahy.  

Na hraničný priechod Ščepan Polje prichádzame o 13:00. Sme v Čiernej Hore. A nasleduje úsek, kvôli ktorému sa oplatí ísť touto trasou. Údolie rieky Piva je nádherné, cestu kaňonom prejdete so zadržaným dychom. Dýchať nebudete minimálne v tuneloch, ktoré sú vytesané v skalách, samozrejme, bez osvetlenia a navyše, v každom čaká na vodiča aspoň jeden hlboký výmoľ.

Adrenalínový pohľad je z mosta, ktorým sa prechádza na druhú stranu kaňona. Keďže premávka je slabá, dá sa na chvíľu zastaviť. Kúsok za mostom prichádzame k vodnej nádrži Piva. Stojíme na vrchole hrádze a fotíme, až kým nás nepríde vyhnať nejaký miestny vodohospodár.

Cesta potom pokračuje popri nádrži, ktorá má 12,5 kilometra štvorcového. Ďalej pokračujeme smerom na mestá Nikšič, Podgoricu a Petrovac k pobrežiu.

V Bosne nezabudnite ochutnať tradičnú jahňacinu. 

Údolie na bosniackej strane.

Kaňon rieky Piva v Čiernej Hore.

Most cez rieku Piva. 

Priehrada na rieke Piva. 

Kaňon pod priehradou. 

Do Budvy prichádzame približne o 17:00. Urobili sme necelých 1 060 km, išli priemernou rýchlosťou 74 km/h a trvalo nám to skoro 16 hodín. Po odpočítaní všetkých prestávok môžeme hovoriť o zhruba 13 hodinách čistej jazdy.

V známom letovisku Budva je na koniec apríla celkom rušno. Prípravy na sezónu vrcholia. Premávka je dosť hustá, v meste sa tvoria zápchy pre výstavbu pri hlavnej ceste. Čo je však horšie, niet kde zaparkovať – a to sú dva mesiace pred sezónou!

Priznám sa, že na Jadrane som videl aj útulnejšie mestá. Hustá zástavba nepôsobí premyslene, vysoké apartmánové domy naukladané na seba napovedajú, že tu kraľuje investičný boom. Iste, nemusíte ísť akurát do Budvy, ale tie dojmy sa jednoducho nedajú zakryť – a síce, že cesta bola krajšia ako samotné letovisko.



Čiernohorské letovisko Budva. 



Domov sa vraciame po chorvátskych diaľniciach.

Cesta späť

Späť ideme cez Chorvátsko, čo môže byť pre niekoho prvá voľba na cestovanie do Čiernej Hory.

Trasa meria podobne ako cez Bosnu, približne 1 100 km. Z Budvy po čiernohorskom pobreží prejdete do Chorvátska k Dubrovníku. Potom nasleduje krátky úsek Bosny a Hercegoviny, ktorý využívame na obed. Jahňacina tu vychádza 20 eur za kilo, čo pre štvorčlennú posádku bohato stačí.

Po „druhom“ vstupe do Chorvátska sa pred nami rozprestiera delta rieky Neretva, v ktorej sú bohaté sady a polia. Zastavujeme sa pri stánkoch a kupujeme miestne ovocie, najmä mandarínky.

V neďalekom Ploče sa už pripojíme na diaľnicu, ktorá nás dovedie až k maďarským hraniciam. Ak chcete ušetriť v Maďarsku na poplatkoch, vydajte sa na najkratšiu trasu na Lenti a potom po ceste 86 na Szombathely – Csorna – Mosonmagyorvár.

Maďari budujú popri tejto ceste postupne nové úseky rýchlostnej dvojprúdovky, úsek Szombathely – Győr by mal byť hotový na jeseň. Avšak už teraz vám niekoré úseky zrýchlia cestu cez Maďarsko.

Nám cesta trvala približne tri hodiny. Zastávku sme mali len jednu, ale o to výdatnejšiu. V Szombathely sme si dali na večeru klasickú fazuľovú „Jókai“ polievku.



Dubrovník.

Cestu z Budvy do Bratislavy sme nerobili na jeden raz, keďže sme nocovali na ostrove Pag. Ak teda poskladáme celkový čas, podľa našich prepočtov sa táto trasa dá spraviť za približne 12 hodín bez prestávok. Poplatky za chorvátske diaľnice sú spolu 265 kún, čo je cca 35 eur.

Mnohí Slováci zo západu krajiny využívajú aj trasu cez Rakúsko a Slovinsko. V Slovinsku však treba aj na krátky diaľničný úsek známku, pričom najlacnejšia – týždenná – stojí až 15 eur. Rakúska 10-dňová vás vyjde na 8,50 eura. 

Dilema, či ísť na Záhreb po slovinsko-rakúskej trase alebo cez Maďarsko, zrejme úplne opadne, keď sa Maďarom podarí dokončiť rýchlostnú cestu. Už teraz je to však lacnejšia a rýchlejšia alternatíva.

Kadiaľ teda do Čiernej Hory?

Ak máte čas, trpezlivosť a vozidlo s dobrým podvozkom, choďte cez Bosnu a kaňon v Čiernej Hore.

Ak nepotrebujete prudko šetriť a zároveň máte auto plné detí, ktoré sa nevedia dočkať pohľadu na more, šupnite to radšej na chorvátske diaľnice. A je na vás, či skončíte na Makarskej riviére alebo až v megalomanskej Budve.

AUTOM DO ČIERNEJ HORY:

––> Bratislava – Budapešť – Osijek – Sarajevo – Nikšič – Budva

cca 13 hodín
1 060 kilometrov
poplatky spolu: cca 18 eur

––> Budva – Dubrovnik – Zadar – Záhreb – Szombathely – Bratislava
cca 12 hodín
1 100 kilometrov
poplatky spolu: cca 40 eur


Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo