Blaise Pascal 400 rokov veľkého matematika, fyzika, vynálezcu a kresťanského mysliteľa

Jednou z najčastejších námietok, ktorá sa voči kresťanskej viere vznáša, je jej údajná nekompatibilita s vedeckými poznatkami. Kresťanské náboženstvo vraj brzdilo vedecký pokrok a činí tak dodnes.

V skutočnosti mnohí prelomoví vedci boli hlboko veriaci kresťania. Nielenže nevideli rozpor medzi svojou náboženskou vierou a vedeckým poznávaním, ale často si popri objavoch v prírodných vedách urobili meno aj ako myslitelia v oblasti teológie a filozofie. Tak ako Blaise Pascal (1623 – 1662).

Zo strednej školy si ho pamätáme ako matematika, fyzika či vynálezcu. No Pascal bol známy aj ako filozof, teológ a autor diela Myšlienky (Pensées), ktoré dodnes inšpiruje nielen kresťanov.

Na Pascalovi nie je zaujímavé iba jeho spojenie geniálneho vedca a kresťanského mysliteľa. Zároveň žil v dobe, keď Európu sužovali krvavé náboženské vojny. No hoci bol Pascal katolík, jeho teologické myšlienky fascinujú dodnes tiež protestantov...

Ako je to možné? Kto bol tento muž, ktorý sa narodil pred 400 rokmi, celý život ho trápili bolestivé zdravotné problémy a zomrel len ako 39-ročný?

V rámci Bratislavských Hanusových dní sa v piatok 16. júna konala diskusia s názvom Pascal: Bohabojný génius a rebel. Hosťami boli: Šimon Sádovský (pedagóg na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK), Gašpar Fronc (katolícky kňaz, prednášajúci filozofiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK), Daša Leeder (ktorá sa na Katedre teológie a katechetiky Pedagogickej fakulty UMB venovala jansenizmu) a Pavel Hanes (evanjelikálny teológ, pôsobiaci na Katedre teológie a katechetiky Pedagogickej fakulty UMB).

Diskusiu moderoval redaktor Konzervatívneho denníka Postoj Lukáš Krivošík.