Úradnícka vláda Ódorov kabinet bude vládnuť bez dôvery parlamentu, podporilo ho 34 poslancov

Vláda Ľudovíta Ódora nezískala dôveru v parlamente. Za hlasovalo len 34 zo 136 prítomných poslancov. Proti ich bolo 43 a 54 sa zdržalo. Päť poslancov nehlasovalo.

Na vyslovenie dôvery bola potrebná nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov. 

Vládu podporil klub SaS, poslanci okolo Eduarda Hegera, nezaradený Ján Mičovský a Tomáš Valášek z PS.

OĽaNO, Sme rodina a Hlas sa zdržali. Proti boli poslanci zo Smeru, ĽSNS a Republiky.

Čaputová hovorí o nezrelom postoji poslancov

Prezidentka Zuzana Čaputová po hlasovaní avizovala, že Ódorovu vládu poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do zostavenia novej vlády, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb v septembri.

Vláda tak bude mať obmedzené kompetencie rovnako ako kabinet Eduarda Hegera po tom, ako prišiel v decembri o dôveru. Parlament však až do nástupu novej vlády nebude môcť súčasných ministrov odvolať.

Hlava štátu v reakcii ocenila postoj poslancov a poslaneckých klubov, ktoré hlasovali za vyslovenie dôvery.

„Vznik úradníckej vlády bola jediná ústavná možnosť, ako priviesť Slovensko k predčasným voľbám po tom, ako parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera a zároveň sa v ňom nenašla parlamentná väčšina potrebná na vznik inej vlády,“ uviedla.

Odmietnutie väčšiny poslancov vysloviť dôveru vláde bez presvedčivých vecných argumentov považuje za veľmi nezrelý postoj.

Premiér povedal, že výsledok hlasovania nebol prekvapujúci. Podľa jeho slov sa vláda musí pripraviť na to, že svoje rozhodnutia bude konzultovať s prezidentkou.

Uviedol tiež, že počas rozpravy v parlamente si vypočul kvalitné pripomienky, ale aj totálnu žumpu či primitivizmus. 

Diskusia trvala dva dni. Vystúpilo v nej 30 poslancov a do rozpravy sa zapájal aj Ódor. 

Šéf kabinetu predstavil ciele a priority, ktoré boli v programovom vyhlásení. „Som presvedčený, že tento program vie to preklenovacie obdobie medzi dvoma vládami zaplniť zmysluplne a vie to zaplniť aj kvalitnou a odbornou diskusiou, kvalitnými rozhodnutiami. Samozrejme, dôležité bude aj to, do akej miery vieme dialóg nastaviť do budúcnosti v prospech Slovenska,“ uviedol.

Reakcia na Blahu

Opozičný Smer žiadal, aby programové vyhlásenie vlády obsahovalo aj zhodnotenie aktuálneho stavu krajiny, to sa však nestalo. Ódor reagoval, že pokiaľ by robili inventúru, týkala by sa viacerých predchádzajúcich vlád.

Na slová Fica, ktorý ho kritizoval za dotácie pre mimovládne organizácie, reagoval ironicky: „Mali by sme sa asi všetci skladať na zdravotnícky účet pána Sorosa, pretože na koho budeme zvaľovať veci, keď tu už nebude,“ povedal premiér. O dotáciách pritom rozhodla ešte predchádzajúca vláda.

Najväčšiu pozornosť vzbudila Ódorova reakcia na vystúpenie poslanca Smeru Ľuboša Blahu. „Rád by som sa podrobne vyjadril ku všetkým konštruktívnym a na faktoch založeným pripomienkam pána Blahu... (chvíľa ticha, počas ktorej sa pozrel do poznámok). Ďakujem pekne,“ reagoval na Blahu, ktorý vo svojom prejave strašil Sorosom, šíril konšpirácie a spochybňoval vinu Ruska vo vojne na Ukrajine. 

V programe nechceli otvárať kultúrno-etické témy

Programové vyhlásenie úradníckej vlády má názov „Len spoločne môžeme čeliť výzvam 21. storočia“. Premiér aj každé ministerstvo si v ňom určili tri krátkodobé a tri strednodobé priority. 

„Uvedomujeme si, že sa nami identifikované problémy nedajú vyriešiť za pár mesiacov. No to nás neodradí od snahy urobiť prvé kroky. Niekde je potrebné začať. Spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, kontinuitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú spoločensko-politickú diskusiu,“ uvádza sa v preambule.

Čítajte tiež

Programové vyhlásenie Ódorovej vlády Chce pomáhať zraniteľným. Kultúrno-etické témy otvárať nebude

Marek Holka

Premiér aj každé ministerstvo si v programovom vyhlásení určilo tri krátkodobé a tri strednodobé priority.

Ministri sa v programe zhodli, že nebudú otvárať kultúrno-etické témy. Ódor uviedol, že jeho hlavnými prioritami sú riadny chod štátu do volieb, pripravenie rozpočtu a proeurópska politika. Za dlhodobé ciele označil pomoc slabším, udržanie a prilákanie talentov a efektívne využitie európskych peňazí.

Vláda podľa neho pri príprave programu brala do úvahy krátky čas, limity verejných financií a obmedzené legislatívne možnosti. 

„Po rozhovoroch s politickými stranami sme k tomu nechceli pristupovať tak, že nie je veľká šanca, tak to odflákneme. Chcel som, aby to bol dokument, na základe ktorého je možné nás vyhodnotiť na konci volebného obdobia,“ povedal.

Vláda chce sústrediť svoju pozornosť na úzky okruh zadefinovaných priorít. Všetky však musia byť podľa vyhlásenia realistické, uskutočniteľné a v rámci legislatívnych a finančných možností.