Donald Trump a tajné dokumenty Obvinenia sú vážnejšie, ako sú niektorí konzervatívci ochotní si pripustiť

Ako sme vás už informovali, bývalý americký prezident Donald Trump bol obvinený z 37 trestných činov týkajúcich sa zaobchádzania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a nepravdivých vyhlásení.

Jedným z obvinení je aj to, že si ponechal informácie o národnej obrane, čo spadá pod zákon o špionáži s možným trestom až desať rokov väzenia.

Trump po svojom odchode z Bieleho domu presunul do svojej floridskej rezidencie Mar-a-Lago množstvo škatúľ, pričom mnohé z nich neobsahovali nič iné ako výstrižky z novín, fotografie, rôzne poznámky a listy. Trump si v nich do svojej rezidencie však doniesol aj stovky dokumentov s označením tajné.

Dokumenty podľa žaloby obsahovali citlivé vojenské tajomstvá, týkali sa aj jadrových programov krajiny, potenciálnych slabín USA a ich spojencov a plánov na odvetu v prípade útoku.Zdieľať

Tieto sa v jeho rezidencii nachádzali v kúpeľni, kancelárii, spálni a dokonca aj v tanečnej sále. V týchto priestoroch sa pritom za časové obdobie, keď už nebol prezidentom, konali verejné podujatia, ktoré navštívili desiatky tisíc ľudí.

Dokumenty podľa žaloby obsahovali citlivé vojenské tajomstvá a Trump mal nepovolanej osobe ukázať dokument opisujúci „plán útoku“ v inom štáte. Dokumenty sa okrem iného týkali aj jadrových programov krajiny, potenciálnych slabín USA a ich spojencov a plánov na odvetu v prípade útoku.

Trump zaútočil na Bidena

Trump sa včera v Miami dostavil pred súd, kde si vypočul obžalobu. Vo všetkých 37 bodoch sa vyhlásil za nevinného a svojich oponentov tvrdo napadol. Obvinenie označil za „najdiabolskejšie a najohavnejšie zneužitie moci v dejinách tejto krajiny“. Kampaň voči nemu vyhlásil za „politické prenasledovanie ako z dôb fašizmu či komunizmu“.

Uviedol, že z podobných skutkov, z akého ho obviňujú, by podľa neho „bol vinný Biden i mnoho ďalších prezidentov“. Vyhlásil tiež, že ak bude v nasledujúcich voľbách znovuzvolený, poverí „osobitného prokurátora, ktorý pôjde po najskorumpovanejšom prezidentovi v dejinách USA – Joeovi Bidenovi a celej jeho kriminálnej rodine“.

Na prechovávanie dokumentov Trump nemal právo

Ako pripomínajú editori konzervatívneho denníka National Review, Trump tieto dokumenty úradom vracal len postupne a neochotne. Národná správa archívov a záznamov od neho na začiatku roka 2022 dostala 197 tajných dokumentov. Po výzve veľkej poroty v polovici roka vrátil ďalších 38, no až prehľadanie jeho rezidencie FBI v auguste odhalilo prítomnosť ďalších 102 tajných dokumentov.

Niektorí konzervatívni komentátori Donalda Trumpa po prehľadaní jeho rezidencie obhajovali tvrdeniami, že ako prezident mohol zrušiť označenie dokumentov ako tajné, čiže obvinenia z prechovávania tajných dokumentov by boli absurdné.

Bývalý Trumpov minister spravodlivosti William Barr uviedol, že dokumenty, ktoré si exprezident odniesol, nemôžu byť považované za jeho osobné záznamy, keďže obsahovali aj dokumenty týkajúce sa národnej bezpečnosti.

Obžaloba však teraz disponuje zvukovou nahrávkou, na ktorej Trump ukazuje reportérovi plán teoretického útoku s poznámkou, že ide o „vysoko dôverný“ materiál. Bývalý prezident vzápätí poznamenáva, že ako prezident mohol zrušiť jeho utajenie, no neučinil tak.

Podľa denníka New York Times na argumenty, že si Trump mohol tieto dokumenty odniesť vďaka americkým zákonom o právach prezidenta na zaobchádzanie so svojimi osobnými záznamami, zareagoval aj bývalý americký minister spravodlivosti počas Trumpovej vlády William Barr.

Ten uviedol, že dokumenty, ktoré si Trump odniesol, nemôžu byť považované za jeho osobné záznamy, keďže obsahovali aj dokumenty týkajúce sa národnej bezpečnosti. Barr si myslí, že pokiaľ bude pravdivá aspoň polovica obvinení, pre Trumpa bude mať obžaloba zničujúce dôsledky.

Snaha o marenie spravodlivosti

Editori National Review pripomínajú, že Trump zrejme klamal aj vlastným právnikom. Podľa obžaloby sa ich snažil presvedčiť, aby utajili alebo zničili inkriminujúce dôkazy, a keď sa mu to nepodarilo, existenciu niekoľkých dokumentov pred nimi utajil. Pod prísahou teda veľkej porote povedali, že dokumenty, ktoré po výzve zo strany súdu odovzdali, boli všetky zostávajúce, aj keď to nebola pravda.

Dve osoby oboznámené s právnou stratégiou Donalda Trumpa denníku New York Times povedali, že sa exprezident zrejme pokúsi dosiahnuť diskreditáciu poznámok svojho bývalého právnika M. Evana Corcorana ako dôkazu. Poznámky právnika svedčia o tom, ako sa Trump pokúšal vyhnúť predloženiu dokumentov veľkej porote, čo by sa dalo chápať ako marenie spravodlivosti.

Podľa profesorky práva Rachel Barkowej z Newyorskej univerzity môže byť Trumpovo napadnutie tohto dôkazu silnejšie ako akýkoľvek z jeho ďalších argumentov.

Použitie poznámok právnika ako dôkazu je totiž kontroverznou otázkou (aj keď podľa amerického práva môžu byť použité pri podozrení, že samotné právne služby boli využité na prehĺbenie zločinu).

To, či tieto poznámky budú môcť byť považované za relevantný dôkaz, ukáže preskúmanie opodstatnenosti rozhodnutia sudkyne Beryl Howellovej odovzdať ich prokurátorom.

Vážnejšie ako prípad Clintonovej

Editori konzervatívneho denníka National Review uznávajú, že niektorí konzervatívci môžu cítiť krivdu, keď si spomenú na to, ako Hillary Clintonová nebola potrestaná za bezohľadné zaobchádzanie s vládnymi tajomstvami, no to nemení nič na zlej podstate Trumpových skutkov, ak sa preukáže ich pravdivosť.

Clintonová ešte ako ministerka zahraničných vecí za vlády prezidenta Baracka Obamu namiesto vládnej emailovej adresy často používala svoj súkromný profil. V jej komunikácii sa objavili aj desiatky tajných dokumentov, čo spôsobilo obavy vzhľadom na ich bezpečnosti.

Podľa vyjadrení profesora práva na Duke University Samuela Buella pre denník New York Times však v prípade Hillary Clintonovej neexistovalo také veľké množstvo dôkazov o prechovávaní utajených dokumentov a pokusov o marenie spravodlivosti ako v Trumpovom prípade.

Súčasné obvinenia vznesené proti bývalému prezidentovi sú teda oveľa vážnejšie, ako sú mnohí jeho priaznivci ochotní si pripustiť, a ide o relevantnejšie obvinenia ako v prípade prezidentových platieb pornoherečke Stormy Danielsovej a modelke Playboya Karen McDougalovej.

Súdny proces však nebude Donaldovi Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho americkí občania v novembri 2024 znovu zvolili.