Donald Trump pred súdom Obžaloba má chatrné základy, no zanechá po sebe výrazné dedičstvo

Newyorská veľká porota na návrh demokratického prokurátora Alvina Bragga zahlasovala za obvinenie Donalda Trumpa z niekoľkých deliktov. Včera sa americký exprezident dostavil pred súd, kde si on a napokon aj verejnosť mohli vypočuť, z čoho konkrétneho ho prokurátor viní.

Obžaloba obsahuje 34 bodov, všetky sú založené na falšovaní záznamov o platbách pornoherečke Stormy Danielsovej, modelke Playboya Karen McDougalovej a vrátnikovi pracujúcemu v Trump Tower, ktorý mal  údajne vedomosť o Trumpovom nemanželskom dieťati. 

Pornoherečke vtedy platbu vo výške 130-tisíc dolárov podľa vlastných slov zo svojich zdrojov poslal vtedajší Trumpov právnik Michael Cohen. Trump mu údajne peniaze vrátil v priebehu roka 2017. Tieto peniaze Danielsovú údajne presvedčili, aby mlčala o svojom romániku s vtedajším prezidentským kandidátom. Podobne vraj Trump vyplatil 30-tisíc dolárov vrátnikovi.

V prípade modelky McDougalovej išlo o iný prípad. Tá totiž v roku 2016 tvrdila, že mala s Trumpom 10-mesačný milenecký vzťah. S magazínom National Enquirer sa dohodla, že tento príbeh mu exkluzívne za 150-tisíc dolárov vyrozpráva. Magazín jej za práva zaplatil, príbeh však nikdy nepublikoval. V roku 2021 za nezverejnenie dostal od Federálnej volebnej komisie, ktorá to vyhodnotila ako porušenie volebných zákonov, pokutu 187 500 dolárov.

V dokumentoch Trump Organization sa peniaze kategorizovali ako „právne výdavky“, čo naznačovalo, že ide o platby za prebiehajúcu právnickú aktivitu. Tento nepoctivý zápis je však nanajvýš priestupkom, nie je to trestný čin.Zdieľať

Takéto správanie Trumpa a platby za umlčanie je síce možné oprávnene považovať za nemorálne, ale je otázne, do akej miery išlo aj o nelegálne aktivity. Ako pripomína komentár editorov denníka National Review, skutočným problémom by pri tomto prípade mohlo byť to, ako boli dané výdavky previazané s Trumpovou volebnou kampaňou a či je to možné jednoznačne preukázať.

V dokumentoch Trump Organization sa tieto peniaze kategorizovali ako „právne výdavky“, čo naznačovalo, že ide o platby za prebiehajúcu právnickú aktivitu. Tento nepoctivý zápis je však nanajvýš priestupkom, nie je to trestný čin.

Podľa newyorského práva sa však falšovanie účtovníctva môže stať trestným činom vtedy, keď napomôže vykonanie iného zločinu. V tomto prípade by mohlo ísť o porušenie pravidiel financovania kampane.

Problematické stránky obžaloby

Ako však pripomínajú editori National Review, Trump môže pokojne tvrdiť, že mu išlo len o osobné motívy (napríklad o to, aby romániky ukryl pred manželkou) a že poplatky pre pornoherečku a modelku nesúviseli s prezidentskými voľbami.

Problémom môže byť aj to, že v prípade porušenia pravidiel financovania kampane by išlo o porušenie federálnych zákonov, nie štátnych. Takýto prípad sa však v New Yorku ešte neriešil.

Kontroverznou je aj dôveryhodnosť dvoch kľúčových svedkov – Michaela Cohena, Trumpovho bývalého právnika a priznaného podvodníka, a Stormy Danielsovej, pornohviezdy.

Najmä prívržencov americkej pravice znepokojuje aj motivácia prokurátora. V USA sú totiž štátni zástupcovia (prokurátori) volení a Bragg, pod ktorého spadá tento prípad, v podstate viedol kampaň na svoje zvolenie so sľubom, že dostane Trumpa za mreže.

To vyvoláva dojem, že Bragg len hľadal zámienku na to, aby Trumpa z čohokoľvek obvinil. Bývalého prezidenta stíhať nemusel, prokurátori majú v USA veľkú slobodu v otázke toho, aké zločiny budú stíhať. Dôležitou je aj skutočnosť, že Braggsov predchodca Cyrus Vance v otvorení daného stíhania zmysel nevidel.

V komentári zverejnenom po prednesení obžaloby sa editori National Review, ktorí sú inak k Trumpovi veľmi kritickí a omnoho bližšie majú k Ronovi DeSantisovi, pozastavujú nad tým, že aj samotná obžaloba stojí na slabých argumentoch. Bragg v nej v 34 bodoch vyratúva pochybné transakcie, ktoré samotné sú priestupkami, ale trestný čin, ktoré mali údajne kryť a ktorého spáchanie by malo byť predmetom finálneho dokazovania, v nej prokurátor vôbec nespomína.

Na včerajšej tlačovej konferencii Bragg ako hlavné body uviedol „newyorský volebný zákon (ktorý sa nevzťahuje na federálnu kampaň), plán podať nepravdivé vyhlásenia daňovým úradom (neuviedol, či tieto údajné nepravdivé vyhlásenia boli niekedy skutočne podané) a porušenie federálneho zákona o financovaní kampane (hoci je pochybné, že platby predstavujú výdavky na kampaň). Ak by mal Bragg dôkazy, že Trump sa dopustil štátnych daňových alebo volebných trestných činov, neváhal by ich uviesť. A ak by si naozaj myslel, že má právomoc presadzovať federálne zákony, hrdo by uviedol trestné činy súvisiace s financovaním kampane ako trestné činy, ktoré Trump údajne zatajil. Pre toto Bragg ťahá krajinu do politickej a právnej melodrámy?“ pýta sa National Review.

Ako to ovplyvní americkú politiku

Politické dosahy daného rozhodnutia veľkej poroty vo svojom komentári zhodnotil komentátor denníka New York Times Ross Douthat. Ten tvrdí, že rozhodnutie poroty o obvinení exprezidenta je škodlivé bez ohľadu na to, či Trumpa posilní alebo nie.

V americkom verejnom povedomí totiž nastaví precedens, podľa ktorého je akceptovateľné stíhať svojho politického oponenta aj za pochybne podložené skutky.

V americkom verejnom povedomí sa nastavuje precedens, podľa ktorého je akceptovateľné stíhať svojho politického oponenta aj za pochybne podložené skutky.Zdieľať

Pokojne sa teda môžeme stať svedkami vzniku atmosféry, v ktorej budú, naopak, republikánski prokurátori tlačení do toho, aby stíhali demokratických politikov. Politizácia ďalšej sféry verejného života by ešte viac posilnila už aj tak silnú polarizáciu spoločnosti.

Aj tak by sme sa podľa Douthata mali zamyslieť nad tým, aký dosah na Trumpovu popularitu bude stíhanie mať. Pri tomto premýšľaní je dôležité zamyslieť sa hlavne nad tým, ako sa zmení pohľad na Trumpa medzi republikánskymi voličmi – je nepravdepodobné, že by mu mohlo výrazne prospieť medzi nerozhodnutými alebo stredovými voličmi.

Medzi jeho súčasnými priaznivcami však podľa komentátora môže dôjsť k tomu, že v Trumpovej osobe zbadajú personifikáciu celospoločenského útlaku „inštitucionalizovaným liberalizmom“. Trumpovi súčasní voliči možno aplikujú falošnú logiku, podľa ktorej je nepriateľ môjho nepriateľa mojím priateľom, a zhrnú sa okolo Donalda Trumpa na jeho obranu.

Douthat však pripomína aj existenciu nerozhodnutého republikánskeho voliča, ktorý nevie, či v primárkach podporí Rona DeSantisa alebo Donalda Trumpa. Na doterajších prieskumoch môžeme vidieť, že Trumpova popularita vzrástla, keď bol vo vtedajších politických situáciách pánom situácie, a, naopak, klesla, keď sa musel obraňovať alebo iba reagovať na konanie iných.

Aj keď je jeho súčasné stíhanie zjavne spolitizované, Donalda Trumpa stavia do obrannej pozície. A to podľa Douthata nerozhodnutý republikánsky volič nemá rád.