Postcrossing Pohľadnicová hra, ktorá prepája ľudí, miesta i kultúry naprieč zemeguľou

Kedy ste naposledy poslali pohľadnicu? Takú tú poctivú papierovú, aj so známkou – nie nejakú elektronickú, poslanú e-mailom či aplikáciou na posielanie správ.

Ak nepatríte k staromilcom, je dosť možné, že je to už dávno. Fyzická pošta má svoje zlaté časy za sebou – pravda, s výnimkou balíkov – a pre pohľadnice to vďaka novým technológiám platí o to viac.

V istom zmysle je to pochopiteľné. Pohľadnicu treba kúpiť, čo niekedy vyžaduje čas a úsilie, keďže nie všade sa dajú ľahko zohnať a zďaleka nie všetky sú pekné.

Následne treba rukou napísať nejaký, v ideálnom prípade zaujímavý odkaz a adresu toho, komu pohľadnicu posielate. Pritom v dnešnej dobe poznať niečiu adresu vôbec nie je samozrejmosť – o to viac, keď mnohí mladí ľudia bývajú v prechodných pobytoch po rôznych privátoch, často zrejme ani nemajú označenú poštovú schránku, lebo ju nevyužívajú. Neraz ani oni sami nepoznajú PSČ miesta, kde bývajú väčšinu roka. Dnes to skrátka už pre mnohých nie je dôležitý údaj.

Pohľadnicu treba kúpiť, čo niekedy vyžaduje čas a úsilie, keďže nie všade sa dajú ľahko zohnať a zďaleka nie všetky sú pekné.Zdieľať

Ďalším krokom je získať poštovú známku a nájsť verejnú poštovú schránku, do ktorej pohľadnicu hodíte. Ak nájdete otvorenú poštu, úloha je jednoduchšia, no za predpokladu, že ste cez víkend kdesi na výlete, je šanca jej nájdenia mizivá.

Všetky tieto kroky vyžadujú čas a námahu a samozrejme sa s tým spájajú finančné výdavky. Vrátane poštovného, ktoré je pre pohľadnice momentálne pre domáci styk na úrovni 90 centov, a samotnej ceny pohľadnice, ktorá môže stáť zhruba od 50 centov do eura, tak na odoslanie jednej pohľadnice musíte investovať do dvoch eur.

Nuž a kým adresát pohľadnicu dostane, musí si počkať niekoľko dní – pracovných. Ak pohľadnicu do schránky hodíte cez víkend, poštár ju vyberie až v pondelok a za dva pracovné dni by ju mal doručiť adresátovi. Takže ten ju dostane najskôr v stredu.

Oproti vyhotoveniu fotky mobilom a jej okamžitému zaslaniu cez nejakú aplikáciu to skutočne znie ako nepraktický prežitok. Sú s tým opletačky a ešte to aj stojí peniaze.

Niet teda divu, že pohľadnice majú svoje zlaté časy za sebou. Ešte v roku 2006, keď Slovenská pošta zrušila hmotnostnú kategóriu listov do 20 gramov – teda pre pohľadnice a korešpondenčné lístky –, šlo o najvyužívanejšiu kategóriu. Odvtedy bola najmenšia hmotnostná kategória do hmotnosti 50 gramov.

O poklese záujmu o zasielanie pohľadníc svedčí, že keď v roku 2022 pošta opätovne zaviedla hmotnostnú kategóriu listov do 20 gramov, hneď o rok ju zrušila. Vraj pre nízku mieru využívania.

Cena za zaslanie pohľadnice v rámci Slovenska tak zo dňa na deň narástla zo 65 centov na 90, teda o 38 percent. Isto to nespravilo posielanie pohľadníc atraktívnejším, ale práve naopak.

Renesancia pohľadníc

Napriek všetkým prekážkam, ktoré musí človek pri posielaní pohľadnice zdolať, „karty“, ako sa hovorovo nazývajú, majú svoje čaro. Sú osobnejšie a aj vďaka tomu, že ich zaslanie vyžaduje určitú námahu, sú znakom, že odosielateľovi na adresátovi záleží.

Ak dáme bokom gratulačné pohľadnice s predtlačeným textom (čo je fenomén kdesi na úrovni umelých kvetov), obsahujú aj rukou napísaný odkaz, čo je v dnešnej dobe priam niečo výnimočné. A na rozdiel od fotky či správy poslanej cez aplikáciu, pohľadnicu si možno vystaviť či odložiť na viditeľné miesto a tešiť sa z nej dlhší čas.

Za akúsi renesanciu pohľadníc možno vďačiť aj internetovému fenoménu zvanému Postcrossing. Ide o bezplatnú hru, ktorú v roku 2005 založil Portugalčan Paulo Magalhães. Jej podstata je v tom, že používateľ pošle pohľadnicu inému používateľovi, ktorého mu náhodne vyberie systém, a keď ju ten dostane, tak zasa iný náhodný človek pošle pohľadnicu tomu prvému.

Obsahujú aj rukou napísaný odkaz, čo je v dnešnej dobe priam niečo výnimočné. A na rozdiel od fotky či správy poslanej cez aplikáciu, pohľadnicu si možno vystaviť či odložiť na viditeľné miesto a tešiť sa z nej dlhší čas.Zdieľať

Výber pohľadnice je plne na rozhodnutí odosielateľa. Mnohí používatelia si vo svojom profile uvádzajú, aké pohľadnice by radi dostávali – trebárs historické pamiatky, zvieratá a umenie. Tým sa môže odosielateľ inšpirovať, ale nemusí.

Aj to, čo na zadnú stranu pohľadnice napíše, je plne na zvážení odosielateľa. Môže napísať pár slov o sebe, čomu sa venuje a čo má rád, alebo príbeh, ako k pohľadnici prišiel. Medzi obľúbené patria historické pohľadnice zo starožitníctiev. Niektorí si pohľadnice vyrábajú aj sami.

Okrem správnej adresy na pohľadnici musí byť napísané jej identifikačné číslo. To spočíva v kóde krajiny a poradového čísla, o koľkú pohľadnicu poslanú z tejto krajiny ide. Tento identifikátor adresát po doručení pohľadnice musí do webovej stránky hry zadať a tak systém vie, že odosielateľ pohľadnicu skutočne poslal. Podľa toho potom inému používateľovi určí, aby aj tento človek dostal pohľadnicu. Dlhodobo je teda počet odoslaných a prijatých pohľadníc tým-ktorým používateľom približne rovnaký.

O obľúbenosti Postcrossingu svedčí, že cez túto službu už bolo poslaných vyše sedemdesiat miliónov pohľadníc. Vo chvíli písania tohto článku ich cestuje viac ako tristopäťdesiattisíc.

Do hry sa od jej vzniku zaregistrovalo viac ako osemstotisíc ľudí z 211 krajín a autonómnych území – ako napríklad Hongkong či Portoriko, ktoré nie sú samostatnými krajinami, ale na účely hry sa za ne považujú.

Keď sa pozrieme na sociodemografické ukazovatele používateľov, je zjavné, že hra je výrazne obľúbenejšia medzi ženami než medzi mužmi – z používateľov, ktorí si uvádzajú pohlavie, majú ženy až 82-percentné zastúpenie.

Z geografického hľadiska sú v prvej päťke Rusko, Taiwan, Spojené štáty, Čína a Nemecko – všetky tieto krajiny majú viac ako päťdesiattisíc používateľov. Hra je veľmi obľúbená aj v Holandsku, Fínsku a Bielorusku, ktoré sú na popredných miestach z hľadiska počtu odoslaných pohľadníc.

Slovensko je momentálne na tridsiatej štvrtej priečke s vyše dvetisícšesťsto používateľmi a takmer tristotisíc odoslanými pohľadnicami. Čo sa zdá ako veľa, no pri celkovom počte to znamená, že získať pohľadnicu zo Slovenska je zriedkavé.

Čaro prijímania aj odosielania

Keď človek hrá Postcrossing, môže sa mu po nejakom čase zdať, že sa priveľmi často opakujú stále tie isté krajiny. Je to, pochopiteľne, dané tým, že Nemci, Američania či Rusi posielajú pohľadnice o dušu, kým z Albánska alebo Turkménska sotvakedy pohľadnica odíde, keďže majú len veľmi málo zaregistrovaných používateľov.

Napriek tomu, miesta a najmä ľudia sú zakaždým iní. Autor týchto riadkov dostal cez Postcrossing pohľadnicu z ďalekej Sibíri, z nemeckého ostrovčeka bez áut zvaného Juist, od domorodého Američana z Aljašky či z drobného austrálskeho mestečka pri jednom z tamojších národných parkov.

Jeden rozmer Postcrossingu spočíva v dostávaní pohľadníc, druhý v odosielaní. Ťažko povedať, ktorý je na hre zaujímavejší. Istotne je príjemným prekvapením nájsť si v schránke pohľadnicu z druhého konca sveta či hoci aj zo susednej krajiny, no so zaujímavým odkazom, tipom na výlet, maličkým nazretím do života celkom neznámeho človeka, ktorého zrejme nikdy nestretnete.

Odosielanie pohľadníc je príležitosťou predstaviť niekomu v cudzine svoje mesto či krajinu, napísať niečo o sebe či skrátka potešiť človeka vhodným výberom pohľadnice či známky.Zdieľať

Kto však chce, môže s daným človekom ostať v kontakte a písať si s ním. Hra to umožňuje, hoci to nie je jej hlavným účelom.

Odosielanie pohľadníc je zase príležitosťou predstaviť niekomu v cudzine svoje mesto či krajinu, napísať niečo o sebe či skrátka potešiť človeka vhodným výberom pohľadnice či známky.

Postcrossing je hra, ktorá má v dnešnej digitálnej dobe nádych starých časov, keď pošta bola úplne bežná, a taktiež učí trpezlivosti. Kým dorazí pohľadnica z ďalekých krajín, môže to trvať tri týždne aj viac.

Je to tiež nástroj na spoznávanie sveta, ľudí a odlišných kultúr. Možno spoznávanie je silné slovo, ale ide o akýsi prvý krok k spoznávaniu.

Fenomén Postcrossingu si už všimla aj Slovenská pošta. Koncom roka 2024 má vyjsť známka s týmto motívom. Iste to hru čiastočne spopularizuje, no jej priaznivci by možno viac ocenili niečo celkom iné. Predsa len, keď odoslanie pohľadnice zo Slovenska stojí 1,50 eura (v rámci Európy) alebo 1,60 eura (do sveta), no z Nemecka len 95 centov, vyvoláva to otázku, kde je chyba.