Násilie v Kosove
Desiatky ranených vojakov KFOR a obrat v politike Západu
Pri násilných stretoch na severe Kosova bolo ranených tridsať príslušníkov jednotiek KFOR, NATO ako posilu posiela 700 vojakov. Čo spôsobilo túto najnovšiu eskaláciu?

Vojaci KFOR (vpredu) a kosovskí policajti hliadkujú pred budovou mestského úradu po zrážkach s kosovskými Srbmi v meste Zvečan na severe Kosova 30. mája 2023. Foto: TASR/AP
Zranených bolo 11 talianskych a 19 maďarských vojakov, z toho boli traja Maďari postrelení. Na strane protestujúcich bolo vyše 50 ranených. Spočiatku mierumilovné demonštrácie sa zvrhli, keď sa kosovská polícia pokúsila vynútiť si prístup k magistrátnym budovám na severe Kosova, ktoré po zvolení albánskych starostov v srbských obciach blokovali demonštranti. Albánci komunálne voľby vyhrali po tom, čo Srbi na znak protestu vyhlásili ich bojkot. NATO ako posilu na Kosovo posiela ďalších 700 vojakov.
Najnovšiu špirálu vzájomných provokácií pritom nespustili Srbi, ale kosovský premiér Albin Kurti. Ten sa totiž ešte minulý rok rozhodol neuznávať srbské poznávacie značky, ktoré doteraz na svojich autách používajú mnohí kosovskí Srbi. Kurti pritom argumentoval tým, že Kosovo iba zavádza recipročné opatrenia voči Srbsku, ktoré samo neuznáva kosovské poznávacie značky (automobilom vystavuje dočasne srbské značky).
Kosovský premiér Albin Kurti sa ešte minulý rok rozhodol neuznávať srbské poznávacie značky, ktoré doteraz na svojich autách používajú mnohí kosovskí Srbi. Zdieľať
To je síce formálne pravdivé, ale predsa len neporovnateľné – na jednej strane stojí členský štát OSN, o ktorého existencii a pravosti dokumentov niet najmenších pochýb, na druhej strane de facto štát, ktorý neuznáva nielen Srbsko, ale ani desiatky ďalších štátov, okrem iného päť členských štátov EÚ, Čína, India, Brazília, Rusko, Ukrajina, Indonézia či Maroko.
Navyše, tento krok masívne obmedzil práve srbskú menšinu v Kosove, ktorá je so Srbskom ekonomicky a spoločensky omnoho užšie previazaná než väčšinovo albánska populácia regiónu.
To, že z ekonomických i demografických dôvodov by pre Srbsko mohlo byť možno dokonca výhodnejšie nezávislosť Kosova uznať, je pritom pre túto otázku bezpredmetné. Rovnako ako medzinárodné právo nebráni Kosovu nezávislosť vyhlásiť (taká je judikatúra Medzinárodného súdneho dvora z roku 2010), nič nezaväzuje Srbsko k tomu, aby túto nezávislosť uznalo.
Volili len 3 percentá
Po medzinárodnom tlaku Priština implementáciu rozhodnutia o poznávacích značkách posunula, no napriek varovaniam západných partnerov ho plánovala aj naďalej presadiť.
Aj v regiónoch, kde viac ako 90 percent populácie tvoria Srbi, pre bojkot kandidovali len albánski kandidáti a volili len albánski voliči. Zvolení tak boli noví starostovia za rekordne nízkej 3-percentnej účasti. Zdieľať
Kosovskí Srbi na to reagovali protestmi a bojkotom aprílových komunálnych volieb – aj v regiónoch, kde viac ako 90 percent populácie tvoria Srbi, v dôsledku toho kandidovali len albánski kandidáti a volili len albánski voliči. Zvolení tak boli noví starostovia za rekordne nízkej účasti – len 1 567 z temer 50 000 oprávnených voličov vôbec hlasovalo – len o málo viac než 3 percentá.
To je, samozrejme, úplne absurdné, ale napriek tomu legálne – a premiér Kurti vyhlásil, že s tým nič nemôže urobiť. Pravda je však taká, že mu víťazstvo Albáncov na severe Kosova vôbec neprekáža a novozvolení starostovia sa neostýchali po týchto bizarných voľbách úrad prevziať.
To sa však nepáčilo miestnemu obyvateľstvu, ktoré nápad, že na ďalšie roky im majú vládnuť trojpercentní starostovia, považovalo za nehoráznosť. Že takéto voľby sú síce legálne, ale nemožno ich považovať za legitímne, pritom hovorili nielen Srbi, ale napríklad aj politológ Nexhmedin (Nedžmedin) Spahiu z univerzity v Prištine.
Samozrejme, vinníkmi násilia (ktoré vychádzalo z radov Srbov) sú v prvom rade násilníci samotní. No to, že došlo k takej masívnej erupcii napätia, je do nemalej miery (ne)zodpovednosťou tých, ktorí sa mesiace a roky hrali so zápalkami – a to nie je iba Belehrad, ako často zaznieva v Prištine či Sarajeve, ale aj Albin Kurti.
USA hovoria, že Kurtimu „silno odporúčali“ zmenu kurzu, ten však ich rady odbil. Naopak, zvoleným starostom zagratuloval a vyhlásil: „Vláda ich podporí a pomôže im.“
Reportáž agentúry Reuters z 30. mája 2023
NATO ruší cvičenie, EÚ našla tvrdé slová
O tom, že vinu nenesie iba Belehrad, svedčí aj obrat v západnej politike voči Kosovu. NATO zrušilo účasť Kosova na cvičení Defender Europe 23 a ostro kritizovalo Prištinu.
Aj veľvyslanci Päťky – Nemecka, USA, Francúzska, Talianska a Veľkej Británie – vidia vinu tentokrát najmä na strane Kurtiho, ktorého konanie v nemalej miere viedlo k najnovšej eskalácii:
„Opakujeme naše vyhlásenie z 26. mája, v ktorom odsudzujeme rozhodnutie Kosova vynútiť si prístup do obecných budov na severe Kosova napriek našim opakovaným výzvam na zdržanlivosť. V tejto súvislosti Päťka a EÚ očakávajú, že orgány vlády Kosova neprijmú žiadne nové opatrenia na vynútenie prístupu do obecných budov v Leposaviči, Zubinom Potoku a Zvečane. Zvolení starostovia by tiež mali prejaviť zdržanlivosť a podniknúť okamžité kroky, aby preukázali svoj záväzok a zodpovednosť zastupovať a slúžiť všetkým členom svojich komunít,“ deklarovali v spoločnom vyhlásení.
Carl Bildt: „Nová kríza na severe Kosova má veľa vinníkov, ale prvé kroky, ktoré odštartovali cyklus eskalácie, podnikla Priština. Potom to už išlo z kopca. A teraz je to naozaj zlé.“ Zdieľať
Jasné slová našiel aj švédsky expremiér a spolupredseda mimovládnej Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Carl Bildt: „Nová kríza na severe Kosova má veľa vinníkov, ale prvé kroky, ktoré odštartovali cyklus eskalácie, podnikla Priština. Potom to už išlo z kopca. A teraz je to naozaj zlé.“
Bildt pritom má na Balkáne dlhoročné skúsenosti, v 90. rokoch bol špeciálnym vyslancom EÚ pre Juhosláviu a po konci vojny sa stal prvým vysokým poverencom pre Bosnu a Hercegovinu.
Asi najrigidnejšie následky zatiaľ oznámil americký veľvyslanec v Prištine Jeffrey Hovenier. USA chcú podľa neho „zastaviť všetky snahy pomáhať Kosovu pri získavaní uznania od štátov, ktoré ho ešte neuznali, a prispievať v procese jeho integrácie do medzinárodných organizácií“. Dôvodom má byť to, že táto podpora nepomáhala rokovaniam s Belehradom – v neposlednej rade aj kvôli dojmu kosovských lídrov, že Západ ich bude podporovať stoj čo stoj, srbskej menšine môžu robiť, čo chcú, a na dohode s Belehradom im nemusí vôbec záležať, pretože jediným relevantným hráčom je aj tak Washington.
Vzťahy medzi USA a Kosovom tak „dostali výprask“, myslí si Bildt.
Kosovská opozícia chce hlasovanie o nedôvere, Srbi vyjadrili vďačnosť Talianom
Na svoj zahraničnopolitický lapsus môže Kurti ešte doplatiť viac než na ten vnútropolitický. „Veľmi ma znepokojuje situácia v krajine. Dnes je to najhoršie od roku 1999. (...) Kurti je priamo zodpovedný za túto situáciu,“ tvrdí opozičný politik Haradinaj a žiada hlasovanie o dôvere.
Predstavitelia srbského pravoslávneho kláštora Visoki Dečani, ktorý sa nachádza v talianskej zóne, medzitým vyjadrili sympatie zraneným Talianom, ktorí kláštor v rámci KFOR chránili posledných 24 rokov: „Vyjadrujeme našu úprimnú vďačnosť za túto ochranu; bez nej by bol normálny život neudržateľný vzhľadom na štyri povojnové extrémistické útoky a náročné okolnosti, ktorým sme čelili od kosovského ozbrojeného konfliktu v roku 1999.“
USA chcú „zastaviť všetky snahy pomáhať Kosovu pri získavaní uznania od štátov, ktoré ho ešte neuznali, a prispievať v procese jeho integrácie do medzinárodných organizácií“. Zdieľať
Vo vyhlásení pripomenuli, že ako uznanie za ochranu kresťanských pravoslávnych miest v Kosove bola talianska armáda v roku 2005 ocenená najvyšším vyznamenaním srbskej pravoslávnej cirkvi, Medailou svätého Sávu. Zdôraznili tiež, že aktuálne protesty, ktoré si vyžiadali zranenia miestnych Srbov aj talianskych vojakov, „neboli namierené proti KFOR, ale skôr proti násilnej okupácii severosrbských obcí ťažko ozbrojenou kosovskou políciou“.
Doplnili, že talianska armáda významne prispieva k úsiliu o udržanie mieru v Kosove, keď „zachránila Srbov a ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva v Kosove, umožnila návrat mnohých vysídlených osôb a zachovala dôležité srbské pravoslávne kláštory“. Vyjadrili tiež odhodlanie „spolupracovať s KFOR a všetkými jednotlivcami dobrej vôle pri ochrane našich ľudí vo veľmi nestabilných podmienkach“.
Demonštrácie v Srbsku
Nech sa situácie vyvinie akokoľvek, v najhoršej situácii zostanú nepochybne kosovskí Srbi. Pre Prištinu budú aj naďalej fackovacím panákom, ktorého môžu používať ako nástroj na vyvíjanie nátlaku na Belehrad – a že im to prechádza, je spôsobené aj tým, že Belehrad posledných tridsaťpäť rokov Srbov v Chorvátsku, Bosne a Kosove sám videl v prvom rade nie ako plnoprávnych občanov, ale skôr ako nástroj svojej mocenskej politiky.
Aj viac než štvrťstoročie po konci vojny v Bosne zdobia Belehrad nástenné maľby Ratka Mladića i ďalších vojnových zločincov a srbskí politici v Bosne ako Milorad Dodik tvrdia, že Medzinárodný trestný súd pre Juhosláviu „by odsúdil každého Srba“ – inými slovami, správnym Srbom akoby v Dodikových očiach bol len ten, kto je vojnovým zločincom.
Aj proti tejto oslave násilia preto v ostatných týždňoch v Srbsku vyšli do ulíc desaťtisíce demonštrantov. Po tom, čo v priebehu jedného týždňa dvaja strelci zavraždili v Srbsku 17 ľudí, z toho 11 detí, žiadali pod banermi „Srbija protiv nasilja“ (Srbsko proti násiliu) odstúpenie ministra vnútra a šéfa tajnej služby, najmä však koniec glorifikácie násilia v srbskej spoločnosti.
Že demonštrácie budú mať nejaké následky, je však zatiaľ nepravdepodobné. Srbská premiérka Ana Brnabić na ne reagovala vo Photoshope upravenou fotografiou, na ktorej je vyobrazená s prezidentom Vučićom i ďalším straníckym kolegom (všetkých zobrazených ešte doplnila zo dva razy). „Je nás oveľa viac ako naposledy. Ešte kúsok a pôjdeme na Gazelu [jeden z belehradských mostov, po ktorom demonštranti prešli]!“ napísala so smejúcim sa emotikonom.