Keď sa dnes uvažuje nad tým, aká vláda by mohla vzniknúť po voľbách, zvyčajne sa pracuje s dvoma scenármi.

Jedným je, že voľby vyhrá Smer, ktorému sa podarí zostaviť vládu s Hlasom, prípadne ďalšími stranami ako SNS či Sme rodina.

Druhým skloňovaným scenárom je zostavovanie nového kabinetu Hlasom, ktorý síce vo voľbách skončí druhý, ale Robert Fico narazí na svoj koaličný potenciál a nebude vedieť nájsť do vlády dostatok partnerov.

Peter Pellegrini by potom mal dať dokopy potrebnú väčšinu so stranami SaS, PS, Sme rodina či prípadne KDH alebo maďarská Aliancia.

Lenže je tu aj možnosť, že šanca stať sa novým premiérom pripadne niekomu inému ako jednému z dvojice Fico a Pellegrini.

Hoci voľby sú ešte dosť ďaleko na to, aby sa z prieskumov verejnej mienky robili ďalekosiahle závery, jeden trend je očividný. Pellegriniho Hlas slabne, a kým napríklad ešte v januári mal podľa agentúry Focus preferencie na úrovni 21 percent, v apríli to bolo už len 17 percent.

V rámci toho, ako Pellegriniho strana nedokáže reagovať na Ficovu dynamiku, prísť so zaujímavou témou a celkovo pôsobí mdlo, je pravdepodobné, že jej úpadok bude ešte pokračovať. Pre značnú časť voličov Hlasu je stále druhou voľbou Smer a môže sa stať, že mnohí z nich ešte pred voľbami odskočia k Robertovi Ficovi, ktorý bude pôsobiť presvedčivejšie, jasnejšie a akčnejšie.

Vzhľadom na túto dynamiku preto vôbec nie je vylúčená ani možnosť, že vo voľbách skončí na druhom mieste Progresívne Slovensko, a ak Fico nenájde dostatočnú väčšinu, poverenie na zostavenie vlády dostane od prezidentky Michal Šimečka.

Táto situácia by viaceré politické strany dostala pred dilemy, ktoré by pri Hlase neexistovali. Pellegrini a spol. síce majú veľa nánosov z minulosti, ale sú to mocenskí technokrati, ktorí nechcú nikoho veľmi dráždiť. S čím súvisí aj ich aktuálny problém zaujať voličov.

Progresívne Slovensko je však niečo úplne iné. Je to strana, ktorá má vo svojej DNA zakódované radikálne agendy a mnohé z nich na Slovensku, diplomaticky povedané, nemajú podporu väčšiny spoločnosti.

Nejde len o témy ako registrované partnerstvá, progresívci chcú ísť ešte ďalej. PS nedávno predstavilo program pre mladých ľudí, v ktorom sľubuje presadiť manželstvá pre všetkých, čo okrem iného naráža na ústavu, kde je manželstvo kodifikované ako zväzok muža a ženy.

Okrem toho sľubujú zaradenie sexuálnej a vzťahovej výchovy do vzdelávacieho kurikula či zavedenie povinnosti pre všetkých zamestnávateľov zverejňovať rodové platové rozdiely.

Samozrejme, že všetky tieto nápady by PS v koaličnej vláde nedokázalo presadiť, ale je rozdiel, či by progresívci boli jedným zo subjektov vládnej koalície alebo jej lídrom a nominovali by premiéra.

V prípade, že by progresívci porazili Hlas a získali šancu zostavovať vládu, narazili by na komplikácie, ktoré by pri opačnom výsledku nemali takú váhu. Zdieľať

V prípade, že by progresívci porazili vo voľbách Hlas a získali šancu zostavovať vládu, narazili by na komplikácie, ktoré by pri opačnom výsledku nemali až takú váhu.

Určite by sa prudko zvýšil tlak na Petra Pellegriniho, aby do takejto zostavy nešiel a uprednostnil radšej vládnutie so Smerom, ku ktorému by sa mohol pridať ešte niekto tretí. Či už SNS, alebo Sme rodina.

Na sile by vnútri Hlasu význame získali argumenty, že takáto koalícia by bola stabilnejšia ako spoločné vládnutie s SaS, ktoré už dvakrát nedopadlo dobre. Takýto model by bol aj hodnotovo a názorovo homogénnejší, keďže značná časť voličov Hlasu má stále názorovo blízko k Smeru. Byť súčasťou širokej koalície, ktorej by dominovali progresívci, by si mnohí v Hlase určite vyhodnocovali ako zničujúci projekt.

Účasť v takejto „progresívnej vláde“, kde by mal silnú pozíciu blok PS a SaS, by určite bola veľkou dilemou aj pre Sme rodina či pre KDH, ak by sa mu podarilo vrátiť do parlamentu. Konkrétne v prípade kresťanských demokratov by medzi ich členmi určite intenzívne rezonovala obava, či dokážu svojim voličom vstup do takejto vlády vysvetliť, ako aj to, či by bolo v ich silách tandemu progresívcov a Sulíka čeliť a korigovať ich návrhy. Určite by v hnutí nešlo o ľahké rozhodovanie.

O vláde, na čele ktorej by bol Pellegrini a jej súčasťou by boli progresívci, SaS aj nejakí konzervatívci, sa v našom verejnom priestore už nejaký ten mesiac hovorí a médiá s touto možnosťou konfrontujú aj politikov.

Slabnutie Hlasu a rast PS by však mohli priniesť novú situáciu, v ktorej by zostavenie vlády bez Fica mohlo byť nakoniec zložitejšie ako pri scenári s premiérom Petrom Pellegrinim.