Veľká dátová analýza z USA Výsledky žiakov okrem lockdownov ovplyvnila aj úmrtnosť či strata socializácie

Tom Kane, profesor vzdelávania a ekonómie na Harvarde, a Sean Reardon, profesor vzdelávania a sociológie na Stanforde, napísali veľký text pre denník New York Times, v ktorom zhŕňajú svoje postrehy z analýzy množstva dát o dôsledkoch pandémie Covidu-19 na kvalitu vzdelania amerických detí.

Vedci v ňom tvrdia, že deti sú na tom omnoho horšie, ako si ich rodičia myslia. Venujú sa aj problematike nerovnosti v úrovniach vzdelania, ktorú pandémia ešte zhoršila, a tvrdia, že dĺžka lockdownov nie je jediným faktorom, ktorý určil, ako sa deťom bude (respektíve nebude) dariť.

Na konci textu vystríhajú pred falošnými možnosťami riešenia situácie a tvrdia, že najspoľahlivejším riešením je zvýšenie množstva času, ktorý žiaci strávia vzdelávaním sa.

Rodičia netušia, ako zle sú na tom ich deti

Profesori poznamenávajú, že americkí rodičia sú v súčasnej postpandemickej dobe pri vzdelaní svojich detí prehnane optimistickí. V rokoch 2020 a 2021 sa podľa prieskumov väčšina z nich školských obmedzení síce obávala, no dnes si už drvivá väčšina rodičov myslí, že ich deti stratu vo vzdelaní dohnali.

Opak je však pravdou. Výsledky štandardizovaných testov ukazujú, že v roku 2022 bol priemerný žiak základnej školy pozadu o pol roka v matematike a o tretinu roka v schopnosti čítať s porozumením.

Výsledky štandardizovaných testov ukazujú, že v roku 2022 bol priemerný žiak základnej školy pozadu o pol roka v matematike a o tretinu roka v schopnosti čítať s porozumením.Zdieľať

Výskumníci analyzovali údaje o približne 26 miliónoch žiakov v 7 800 komunitách v 41 amerických štátoch. Ide o približne 80 percent žiakov prvých ôsmich ročníkov v krajine. Okrem dĺžky lockdownov sa pozerali aj na iné okolnosti, ako napríklad dostupnosť internetu, úmrtnosť, miera socializácie či údaje o duševnom zdraví v daných komunitách.

Tím výskumníkov na základe dát potvrdil, že pandémia Covidu-19 zhoršila nerovnosť medzi jednotlivými komunitami. Žiaci z 10 percent najchudobnejších okresov mali v matematike dvojnásobne väčšiu stratu schopností ako žiaci z 10 percent najbohatších okresov a ich strata schopnosti čítať s porozumením je ešte dvakrát horšia.

Prekvapivým zistením je však to, že zatiaľ čo sa dôsledky pandémie dotýkali rozličných komunít rôznym spôsobom, v rámci jednej komunity sa výsledky žiakov až tak nelíšili. Podmienky v rámci jedného okresu zasiahli všetkých žiakov v tomto okrese, bez ohľadu na ich etnicitu alebo sociálne postavenie.

Čo žiakom ublížilo najviac

Čo sú teda tie faktory, ktoré najviac ovplyvnili úroveň vzdelania jednotlivých komunít?

Asi najočividnejších faktorom je dĺžka doby, počas ktorej boli školy zatvorené. Výsledky štandardizovaných testov sa najviac zhoršili v okresoch, kde boli školy zatvorené najdlhšie. V okresoch, kde sa žiaci v školskom roku 2020/2021 vzdelávali dištančne viac ako 90 percent času, v matematike zaostali o dve tretiny ročníka, čo je dvojnásobne horšia strata ako v okresoch, kde školy zostali otvorené takmer po celý čas.

V okresoch, kde sa žiaci v školskom roku 2020/2021 vzdelávali dištančne viac ako 90 percent času, v matematike zaostali o dve tretiny ročníka, čo je dvojnásobne horšia strata ako v okresoch, kde školy zostali otvorené takmer po celý čas.Zdieľať

Žiaci však podľa dát zaostali aj v okresoch, kde boli školy zatvorené len na krátky čas (na začiatku roku 2020) a potom už mali svoje brány po celý čas otvorené. Aké ďalšie faktory teda mali relevantný dosah?

Výskumníci uvádzajú, že prepad výsledkov testov bol horší v tých oblastiach, v ktorých bola vyššia úmrtnosť, dospelí pociťovali viac stresu a denné rutiny obyvateľov boli najviac obmedzené. Výsledky boli horšie aj v okresoch, v ktorých boli výraznejšie obmedzené sociálne aktivity.

Dôvodom je to, že preťažení rodičia neboli schopní dostatočne pomáhať svojim deťom pri sústredení sa na školské povinnosti.

Prepad výsledkov bol tiež nižší v okresoch, v ktorých je vyššia miera zodpovednosti pri vypĺňaní dotazníkov počas sčítania ľudu a vyššie percento aktívnych voličov – čiže väčšia dôvera v inštitúcie.

Pri pohľade na dáta je teda jasné, že za zaostávanie detí nemôže len zatvorenie škôl, ale aj množstvo ďalších sociálnych faktorov spojených s pandémiou.

Na čo sa spoločnosť spoliehať nemôže

Otázkou teraz je, čo s tým robiť.

Vedci tvrdia, že školy sa nemôžu skrátka poponáhľať s vysvetľovaním učiva. Postupnosť je pre správne pochopenie jednotlivých predmetov mimoriadne dôležitá. Navyše by bolo mimoriadne náročné skoordinovať tisícky učiteľov a učebných plánov tak, aby mali žiaci na konci štúdia aspoň približne rovnaké vedomosti.

Nemôžeme sa spoliehať ani na to, že deti zameškané vedomosti nejako prirodzene dobehnú – historické dáta o výrazných prepadoch alebo nárastoch množstva bodov pri štandardizovaných testoch ukazujú, že následný rast množstva vedomostí bol konštantný. Žiaci sa teda dostali späť na pôvodné tempo učenia, no stratu už nedobehli.

Čo by mohlo pomôcť

Súčasný prípad sa však odlišuje výraznou štátnou pomocou. Školské okresy v USA už minuli približne 190 miliárd dolárov na doplnenie počtu učiteľov a školských zamestnancov a zvýšenie počtu žiakov v letných školách. Tieto dotácie do určitej miery fungujú – priemerný žiak tretieho až ôsmeho ročníka svoju stratu v školskom roku 2021/2022 znížil o približne štvrtinu.

Pokiaľ by sa teda školám podarilo toto tempo udržať aj po vyčerpaní štátnej pomoci, návrat na úroveň spred pandémie potrvá približne štyri roky.

V najviac zaostalých amerických okresoch by museli školy na dobehnutie straty tri roky po sebe učiť 150-percentný objem ročného učiva.

Ak sa spoločnosti nepodarí aspoň čiastočne kompenzovať straty spôsobené pandémiou, bude to mať za následok jeden z najdlhodobejších dôsledkov pandémie – vznik generácie s nedostatočným vzdelaním.Zdieľať

Vedci ako riešenie tejto situácie navrhujú, aby sa zvýšilo množstvo času, ktorý žiaci strávia v škole. To by malo byť prioritou školských okresov pri rozhodovaní o tom, kam poputuje štátna pomoc. Reálnou možnosťou je aj vytvorenie ročníka štúdia pred univerzitou navyše, aby mali študenti na dobehnutie zameškaných poznatkov dlhšie obdobie.

Školy by takisto mali nadviazať silnejšiu spoluprácu s múzeami, letnými tábormi a športovými programami, aby k svojmu zábavnému programu pridali aj vzdelávaciu zložku.

Na spolupráci s poskytovateľmi mimoškolského vzdelávania by sa mali dohodnúť aj okresy a zaplatiť im podľa reálneho pokroku študentov.

Výskumníci na konci svojho textu dodávajú, že je lákavé vrátiť sa po pandémii späť ku klasickému modelu vzdelávania, no ak sa spoločnosti nepodarí aspoň čiastočne kompenzovať straty spôsobené pandémiou, bude to mať za následok jeden z najdlhodobejších dôsledkov pandémie – vznik generácie s nedostatočným vzdelaním.