Paradox farebnej škály sivého tónu

Paradox farebnej škály sivého tónu

Pri príležitosti aktuálnej výstavy Rudolfa Filu prinášame krátke zamyslenie nad jeho tvorbou.

Niekedy sa hovorí o opakujúcej sa sivej každodennosti ako o niečom nezaujímavom až možno otravnom a skôr negatívnom. Inokedy ale môžeme počuť aj hlasy ľudí majúcich možno pre chorobu svoje dni spočítané a títo hovoria celkom inak. Napríklad o tom, že sa im dni, ktoré im ostávajú, javia úžasne farebné a vidia každý farbistý odtienok pomíňajúcej sa chvíle. Aj  ľudia vo vojnových oblastiach veľmi túžia mať opäť vo svojom živote poriadok a pravidelnosť pri svojich každodenne opakujúcich sa povinnostiach.

Keď sa pozrieme na obraz maľovaný čiernou a bielou, ktoré sa v maliarskom remesle považujú za nechromatické farby, lebo biela je vlastne biele svetlo a čierna úplná tma, tak sa nám nevdojak vlúdi myšlienka, prečo maliar nevyužije pestré farby spektra, ale vedome si zvolí „skromné“ odtiene šedej a zdôrazní to ešte aj názvom – Sivý deň. 

Vľavo: Sivý deň, 1973, olej na plátne, vpravo: Štúdia, 1964 – 1968, lavírovaná kresba tušom na kartóne                                                                                    

Cestujúc každodenne rutinne v skorom hmlistom ráne do práce, zrak nám blúdi cez zaparené okno na plnú ulicu ponáhľajúcich sa neznámych ľudí. Prípadne kreslíme nevdojak prstom po tom zahmlenom okne čiary pri tom, ako sa nám v mysli vynárajú neurčité myšlienky ďalšieho nastávajúceho dňa a vtedy nám asi ani nenapadne, že vidíme dve priestorové dimenzie. To, čo sme na ploche okna načmárali, a to, čo je za oknom.

Maľba Rudolfa Filu z roku 1973 olejom na plátno veľkosti 145 x 105 cm s názvom Sivý deň pôsobí vo svojom bohatstve odtieňov sivej farebne. Vnímame premenu, ako sa škála sivých tónov medzi bielou a čiernou rozohrá na mäkké a splývajúce, len jemne kresliace neurčitú podobu ženskej tváre. Vtedy kontrast pevne ťahanej čiernej línie zdôrazní tie dva priestorové plány, aj keď farebne kompatibilné, predsa sa istým spôsobom spochybňujú a táto neistota vytvára akúsi nervnosť... – a umelec pracuje s týmto svojím objavom dvoch obrazových plánov celé svoje tvorivé obdobie. 

Dva plány, jeden je akoby realitou a druhý ho následne spochybňuje, akoby naznačil, že tá realita tu už o chvíľu nebude alebo bude iná. Vtedy sa sivá stáva farebnou a hrá paradoxne všetkými svojimi poltónmi vlastnej farebnosti.                        

Pán Profesor, ďakujem, že ste nám vyliečili „šedý zákal“ a ukázali nám farebnosť sveta.

Vľavo: Sivý gvaš, 1964 – 1968, lavírovaná kresba tušom, vpravo: Gvaš II., 1964 – 1968, lavírovaná kresba

Aktuálnu výstavu Rudolfa Filu Oslava maľby možno do 5. júna vidieť v Galérii mesta Bratislavy.

Foto: archív autorky

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo