Do druhého čítania prešiel zákon o hmotnej zodpovednosti politikov

Do slovenského právneho systému sa má doplniť oblasť zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu. Vyplýva to z návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok návrh posunuli do druhého čítania.

„Zodpovednosť za škodu spôsobenú štátu je typovo novým druhom zodpovednosti, ktorý v súčasnosti v slovenskom právnom systéme absentuje, a to aj napriek tomu, že v minulosti už existovali snahy o začlenenie tohto druhu zodpovednostného vzťahu,“ ozrejmil v dôvodovej správe šéf Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO).

Návrh zákona upravuje zodpovednosť verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu, uplatňovanie práva na náhradu škody štátom, uplatňovanie práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu, ako aj odmenu a trovy konania v súvislosti s uplatňovaním práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu.

Za návrh hlasovalo 74 poslancov, proti bolo 26, hlasovania sa zdržalo 39 zákonodarcov, nehlasovali piati. Zdržali sa napríklad poslanci SaS či Hlasu, proti boli poslanci Smeru.

„Mechanizmus vzniku zodpovednosti je založený na elementárnom štandarde spočívajúcom v povinnosti verejných činiteľov postupovať pri nakladaní s verejnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia," priblížil Vetrák. Vytvoriť sa podľa neho má dvojstupňový režim uplatňovania zodpovednosti za škodu.

Zákon by mohol byť v prípade definitívneho schválenia účinný od 1. januára 2024.

Poslanec Lukáš Kyselica (OĽANO) povedal, že by bol rád, keby gestor zákona, ktorým je rezort spravodlivosti, posunul návrh do medzirezortného pripomienkovania.

„Pokiaľ tam budú relevantné pripomienky, radi ich zapracujeme,“ uviedol Kyselica na tlačovej konferencii. Jeho kolega Milan Vetrák dodal, že návrh prináša aj zavedenie civilnej antikorupčnej žaloby.

„Prijatím zákona by sme zároveň umožnili tým, ktorí proti korupcii bojujú, aby v prípade, ak je prokuratúra nečinná, mohli sami vziať do rúk ochranu majetku štátu a pri úspešnom súdnom spore dostať za takéto úsilie podielovú odmenu z hodnoty majetku navráteného štátu, s ktorým podvodne alebo nehospodárne nakladal verejný funkcionár,“ skonštatoval Kyselica.

OĽaNO kritizuje SaS, že návrh nepodporila. „Osobne ma sklamalo, že okrem Progresívneho Slovenska bola práve SaS v zásade jedinou stranou, ktorá zavedenie hmotnej zodpovednosti odmietla, hoci sme návrh prepracovali v zmysle ich pripomienok, ktoré mali k zneniu zákona predloženého do parlamentu pred viac ako šiestimi mesiacmi,“ dodal Vetrák.