Ako riešiť krízu chlapcov Nesú bremená uvoľnenej kultúry, chýbajú im otcovia a vhodný prístup žien

V posledných rokoch a desaťročiach vyšlo viacero kníh venujúcich sa chlapčenskej kríze – Vojna proti chlapcom, Chlapčenská kríza, Muži bez práce: Neviditeľná kríza Ameriky a O chlapcoch a mužoch: Prečo má moderný muž problémy, prečo je to dôležité a čo s tým treba robiť. Na základe ohromujúcich dôkazov a štatistík preukazujú, že chlapci trpia a strácajú životnú orientáciu. Zatiaľ sme úplne nezistili, ako na tieto problémy reagovať, a rozumné hlasy na túto tému sa hľadajú ťažko.

Napriek polarizujúcim názorom nemôžeme prehliadať skutočnosť, že chlapci sa trápia a strácajú zmysel života. Mladí muži páchajú samovraždy šesťkrát častejšie než mladé ženy a s rastom znalostnej ekonomiky a zaostávaním chlapcov v akademickej oblasti dokonca klesá aj ich IQ.

Absencia otcov, technologické a ekonomické zmeny a vzdelávací systém, ktorý chlapcov nevychováva, to všetko sú faktory, ktoré si žiadajú primerané riešenia. Ak muži a ženy dokážu vynaložiť svoje jedinečné schopnosti – také, ktoré uznávajú našu vzájomnú previazanosť – na to, aby sme našich chlapcov viedli k svedomitosti a sile, môže to pomôcť túto krízu zmierniť.

Polarizujúce reakcie

Ľudia dobrej vôle sa zhodujú v tom, že chlapci ochabujú, ale v našich diskusiách a riešeniach sa dokážeme dostať do veľmi reakcionárskych pozícií.

Ľavicoví prívrženci politiky identity zvyknú vykresľovať všetku mužskosť ako toxickú. Nemajú predstavu o tom, ako vyzerá zdravá mužnosť, a pravdepodobne ju ani nie sú schopní poskytnúť, keďže popierajú rozdiely medzi mužmi a ženami a odmietajú koncepciu cnosti založenej na nemennej ľudskej prirodzenosti.

Na druhej strane sa obhajoba mužov často zvrháva do istej rozporuplnosti. Konzervatívci sa niekedy môžu chytiť do pasce a predkladať rozsiahle zovšeobecnenia o rigidných rodových rolách, ktoré znemožňujú konštruktívnu konverzáciu. Niektorí autori sa dokonca znižujú k bombastickým takzvaným „riešeniam“, ako napríklad autor v časopise Crisis, ktorý napísal: „Mali by sme urobiť jednu naozaj správnu a zmysluplnú vec: odobrať ženám volebné právo.“

V čom spočíva kríza chlapcov? Medzi dôležité faktory patria absencia otcov, ekonomické a technologické zmeny a politika v rámci nášho vzdelávacieho systému.Zdieľať

Takíto ľudia naznačujú, že príčinou všetkých chorôb pre mužov aj pre rodinu je feminizmus. Navrhujú presadzovanie prísneho rozdelenia rolí, ako to bolo v 50. rokoch minulého storočia, keď ženy viedli súkromný život v domácnosti a muži sa venovali kariére a verejnému životu. Je to strohý opis, ktorý nezodpovedá zložitej realite a tajomstvám partnerského vzťahu medzi mužom a ženou. Nie je to ani to, čo si želá väčšina žien, keďže 60 percent matiek maloletých detí uprednostňuje prácu na čiastočný úväzok.

Takéto argumenty majú tendenciu znepriateľovať si ženy a rozoštvávať mladých mužov, čo nijako nepomáha kríze, ktorej zmiernenie si bude vyžadovať práve partnerstvo mužov a žien.

V čom spočíva kríza chlapcov? Medzi dôležité faktory v nej patria absencia otcov, ekonomické a technologické zmeny a politika v rámci nášho vzdelávacieho systému.

Podľa knihy The Boy Crisis (Chlapčenská kríza), ktorú napísali politológ Warren Farrell a vzťahový poradca John Gray, je jej hlavnou príčinou absencia silných otcov a mužských vzorov v spoločnosti. Takmer každý strelec na školách je chlapec bez otca a takíto chlapci „sú častejšie závislí od drog, videohier, opiátov a online porna, častejšie trpia depresiami, sú uzavretí do seba a páchajú samovraždy, dokonca je u nich vyššia pravdepodobnosť kratšej dĺžky života“.

Foto: amazon.com

Politický ekonóm z American Enterprise Institute Nicholas Eberstadt v knihe Men Without Work (Muži bez práce) podrobne opisuje, ako sú muži v produktívnom veku dobrovoľne nezamestnaní a trávia veľa času pozeraním na obrazovky. (Veľkou otázkou je bujnejúca závislosť od online pornografie, ktorú ešte zhoršil vynález YouTubu a smartfónu a ktorej ustúpenie si bude vyžadovať nielen rozhovory o praktických riešeniach, ale aj náboženskú obnovu.)

„Chlapci dnes nesú bremeno terapeutického prístupu k vzdelávaniu, ktorý vyzdvihuje city a znevažuje súťaživosť, trestania normálnych výstrelkov mladých mužov a hnutia za rodovú rovnosť, ktoré v mužskosti vidí zhubné predátorstvo.“Zdieľať

Christina Hoff Sommersová, emeritná vedecká pracovníčka American Enterprise Institute, v knihe The War Against Boys (Vojna proti chlapcom) už pred viac ako 20 rokmi upozornila na problém nášho vzdelávacieho systému. Napísala: „Chlapci dnes nesú bremeno niekoľkých silných kultúrnych trendov: terapeutického prístupu k vzdelávaniu, ktorý vyzdvihuje city a znevažuje súťaživosť a riziko, politiky nulovej tolerancie, ktoré trestajú normálne výstrelky mladých mužov, a hnutia za rodovú rovnosť, ktoré v mužskosti vidí zhubné predátorstvo.“

Politika identity sa odvtedy ešte viac vzmohla a muži (najmä bieli, heterosexuálni) sú hlavným obetným baránkom. Mladí muži majú dôvod cítiť sa zneistení a podvedení.

Majú dôvod byť pesimistickí, aj pokiaľ ide o ich budúcnosť. Ako sa uvádza v knihe The Boy Crisis (Chlapčenská kríza), medián ročných zárobkov mužov s maturitou klesol za posledných 40 rokov o 26 percent, pričom muži dnes súčasne získavajú len 38 percent vysokoškolských diplomov. Zákony o výživnom môžu byť neprimerane trestajúce a mnohé zákony o starostlivosti o deti zvýhodňujú matky.

Foto: amazon.com

Konštruktívne reakcie

Na tieto problémy musíme ešte vypracovať komplexné odpovede, najmä preto, že niektoré z nich, ako napríklad rast znalostnej ekonomiky, nie sú výsledkom úmyselnej diskriminácie alebo zlomyseľnosti.

Farrell aj Reeves, autor knihy Of Boys and Men (O chlapcoch a mužoch), odporúčajú podporovať mužov vo vstupe do oblastí, v ktorých majú ženy tendenciu dominovať, ako napríklad učiteľstvo, starostlivosť o deti a ošetrovateľstvo. Naša spoločnosť bude týchto pracovníkov vždy potrebovať a úloha zdravotníctva bude z dôvodu starnutia populácie pravdepodobne rásť.

Do akej miery sa dá pomer pohlaví v rámci týchto povolaní sociálne ovplyvniť, sa ešte len ukáže. Mnohým rodičom jednoducho nevyhovuje mať opatrovateľov alebo učiteľov v materskej škole (čo Farrell a Reeves uznávajú). Ak by takéto nariadenia viedli k všeobecnému poklesu počtu ľudí, ktorí vstupujú do oblastí vedy, technológií, inžinierstva a matematiky, mohlo by to mať vplyv aj na budúce inovácie a národnú bezpečnosť.

Summersová konštatuje, že výskumy v oblasti oddeleného vzdelávania (zvlášť pre chlapcov a zvlášť pre dievčatá) sa rôznia, ale poskytuje presvedčivý opis školy Heights School v Marylande, ktorá zavádza vysoké štandardy a do svojej pedagogiky zahŕňa súťaženie a energické taktické cvičenia.

Reeves je k oddelenému vzdelávaniu skeptický a namiesto toho navrhuje, aby sme chlapcov „preškolili“: dali im rok predškolskej prípravy navyše, pretože podľa vedeckých poznatkov dozrievanie mozgu trvá u chlapcov dlhšie ako u dievčat.

Ak sa chlapci a dievčatá nielen učia rôznym tempom, ale aj prospievajú vďaka rôznym pedagogickým technikám, oddelené vzdelávanie môže lepšie viesť k optimalizácii výsledkov pre oboch. Reeves aj Summersová presvedčivo obhajujú väčšiu odbornú prípravu. V oblasti vzdelávania je ešte veľa vecí, ktoré treba preskúmať.

Systematické zmeny sú súčasťou diskusie, ale záleží aj na tom, ako našich chlapcov povzbudzujeme, aby na túto krízu reagovali. Dá sa kopírovať postoj politiky identity: Muži ako skupina boli ukrivdení a mali by si pestovať svoju rozhorčenosť, pocit obete a bezmocnosť. To však nie je dobré ani pre spoločnosť, ani pre chlapcov.

Nahnevaní mladí muži s malými perspektívami sú veľmi nebezpeční. Dokazujú to dejiny, ako aj problémy s vnútorným násilím, ktoré zažívajú Čína a India, pretože ich populácia je v nepomerne väčšom počte mužská (tento problém živí aj hrozivé obchodovanie s ľuďmi, cez ktoré sa do Číny privážajú severokórejské ženy).

Účinné posolstvo biskupa Roberta Barrona a Jordana Petersona je jednoduché: Prevezmite zodpovednosť. Chlapci sú schopní dosiahnuť veľmi veľa, a ak zvýšime očakávania, splnia ich. Ak to urobíme, uznáme ich dôstojnosť.Zdieľať

Alternatívne posolstvo, ktoré myslitelia ako biskup Robert Barron a Jordan Peterson odovzdávajú s pozoruhodnou účinnosťou, je jednoduché: Prevezmite zodpovednosť. Zamerajte sa na to, čo môžete urobiť vy ako jednotlivec, a nie na to, ako vám ako skupine ublížili. Chlapci sú schopní dosiahnuť veľmi veľa, a ak svoje očakávania zvýšime, splnia ich. Ak to urobíme, uznáme ich dôstojnosť a vyjadríme im podporu.

Tradičné riešenia sú často preniknuté najväčšou múdrosťou: Buďte dobrým mužom, vezmite si dobrú ženu a buďte prítomní v živote svojich detí.

Áno, je pravda, že niektoré naše politiky a inštitúcie mužov poškodili. Ale približne 40 percent detí sa rodí mimo manželstva a hlavnou príčinou chlapčenskej krízy je absencia otcov. Áno, zákony o starostlivosti o deti zvýhodňujú matky a viac žien z rôznych dôvodov podáva žiadosť o rozvod. Ale hlavnou príčinou rozvodov je nedostatok oddanosti a viac sa nevery dopúšťajú muži.

Každá diskusia týkajúca sa zmiernenia chlapčenskej krízy musí zahŕňať či byť zameraná na vytváranie a udržiavanie rodín. Vzhľadom na začarovaný kruh chýbajúcich otcov musí byť každá debata o podpore vytvárania rodín aj debatou o tom, ako môžeme pomôcť chlapcom.

Keď muži trpia všetkými uvedenými problémami (vrátane boja proti závislosti od pornografie), ženy majú problém nájsť si spoľahlivých partnerov a otcov. Zlepšenie podmienok pre mužov sa nedeje na úkor žien. Práve naopak. Pohlavia sú hlboko prepojené, a ak nás k pomoci chlapcom nenútia samotné holé fakty o týchto nespravodlivostiach, poháňa nás náš vlastný záujem žien.

Silné je aj to, keď sa ženy postavia proti škodlivej falošnej a rozdeľujúcej rétorike sexuálnej revolúcie, či už súkromne, alebo verejne. Môžeme sa postaviť proti tým, ktorí všetku mužnosť odmietajú ako toxickú, a naliehať na nápravu zákonov oddeľujúcich dobrých mužov od ich detí.

Partnerstvo medzi mužmi a ženami

Jedným z najničivejších aspektov chlapčenskej krízy, ktorý najjasnejšie vyjadril Farrell, je, že mladí muži sú zbavení zmyslu pre cieľ. Muži už nemajú jasnú predstavu o svojej úlohe na tomto svete, ak ňou nie je byť obetavým živiteľom alebo bojovníkom.

Ide o zložitú otázku, ktorá si bude vyžadovať dôrazné diskusie a úvahy medzi mužmi a ženami, ktorí sa pohybujú v znalostnej ekonomike. Tieto diskusie musia byť dostatočne ústretové, aby poskytli priestor jednotlivým osobám a manželstvám, ale dostatočne pevné v poňatí ľudskej cnosti, aby poskytli modelovaný smer.

Teoreticky vysvetliť vernú lásku nie je také hmatateľné ako vidieť ruky otca, ktoré sa stali drsnými a silnými vďaka obetavosti. Chlapci sa veľa naučia z príkladu dobrého muža.Zdieľať

Otázka, ako sa muži a ženy majú k sebe čo najzdravšie správať, je mimoriadne problematická a vyžaduje si neustále debaty a prax (v Liste Efezanom 5 sa uvádza, že vzájomné vzťahy medzi mužom a ženou sú „veľkým tajomstvom“). Púšťať sa do nesúrodých bezcieľnych teórií o mužskosti, ženskosti a rodových rolách je takmer bez výnimky odťažité, nedostatočné a nepresné.

Azda najlepšou odpoveďou, ktorú ako ľudské bytosti máme, sú príklady. Teoreticky vysvetliť vernú lásku nie je také hmatateľné ako vidieť ruky otca, ktoré sa stali drsnými a silnými vďaka obetavosti. Chlapci sa veľa naučia z príkladu dobrého muža.

Samozrejme, nenahraditeľné sú aj matky. Ak sa zdá, že sa menej zameriavame na ich význam pre chlapcov, je to možno preto, že vidíme menej príkladov dôsledkov neprítomnosti matky na jej deti. Cnostná ženskosť, mužnosť a manželstvá založené na priateľstve nás priťahujú príťažlivosťou dobra.

Namiesto vyumelkovaného mudrovania o mužoch a ženách nám lepšie poslúži, ak sa vyberieme do sveta, nájdeme dobrých mužov, ženy a manželstvá a budeme ich napodobňovať (a prvým miestom, kam by sme sa mali a dúfajme, že aj môžeme obrátiť, sú domovy nášho detstva).

Jedným z prvkov takýchto diskusií bude uznanie vzájomnej závislosti žien a mužov, ktorá presahuje čisto ekonomické hľadisko. Je chvályhodné, keď sa muži a ženy usilujú rozvíjať svoje talenty, aby mohli prevziať zodpovednosť za seba, svoje rodiny a svoje komunity. Právo na povolanie však nemožno oddeliť od povinnosti slúžiť a vštepovať cnosti. Sme povolaní využívať, nie pochovávať svoje talenty.

Cnostná ženskosť, mužnosť a manželstvá založené na priateľstve nás priťahujú príťažlivosťou dobra.Zdieľať

Keď sa náš rozhovor o chlapcoch zvrhne na rétoriku o tom, že muži a ženy sa navzájom nepotrebujú, pretože ženy dosiahli ekonomickú nezávislosť, uniká nám pri ľuďoch niečo zásadné. Muži a ženy sa majú jeden od druhého čo učiť a bez ich partnerstva je ľudské prosperovanie oveľa ťažšie.

Formovanie charakteru detí, ktoré si už aj tak vyžaduje premyslené konanie a obrovské obete, sa stáva ešte náročnejším, keď mama alebo otec chýbajú. A pre väčšinu ľudí je manželstvo ústrednou súčasťou dobrého života, partnerstva, ktoré v ideálnom prípade podporuje individuálne cnosti.

V súvislosti so zvládnutím chlapčenskej krízy je potrebné ešte veľa preskúmať. V posledných rokoch sme mali viac šťastia, že sa literatúra a pozornosť venované tejto téme rozšírili. To nás však neospravedlňuje od toho, aby sme v diskusiách postupovali opatrne a uvážlivo a vyhýbali sa reakčnej rétorike.

Toto všetko píšem s dobromyseľnou láskou. Vyrastala som s dvomi ochranárskymi a podmanivo dobrodružnými bratmi, s neochvejne starostlivým otcom a so šiestimi šibalskými strýkami. Muži majú úžasné cnosti a inštinkty (rovnako ako ženy), ktoré treba rozvíjať a usmerňovať. Politika identity nás navádza na to, aby sme oslavovali len úspechy vlastného pohlavia a to druhé nechali napospas jeho zlyhaniam. A reaktivita, odcudzovanie žien a burcovanie mladých mužov má rovnaké účinky.

Namiesto toho môžeme pri narazení na rozdiely medzi mužmi a ženami predpokladať dobrú vôľu a zároveň sa zdržať rozsiahlych zovšeobecnení. Ženy si môžu vyberať dobrých mužov, pokiaľ otcovia stoja ako živé príklady. Obe skupiny môžu potvrdiť vzájomnú previazanosť mužov a žien. Osud našich chlapcov od nej závisí.

Autorka je zástupkyňa riaditeľa a analytička v Simon Center for American Studies v organizácii The Heritage Foundation, USA.

Pôvodný text: Our Lost Boys. Uverejnené v spolupráci s Law & Liberty, preložil Lukáš Obšitník.