História Beninské bronzy vyrobili z nemeckej mosadze. Meď bola aj z Banskej Bystrice

Mnohé z historických artefaktov známych ako „beninské bronzy“ boli vyrobené z rudy vyťaženej v tisíce kilometrov vzdialenom nemeckom Porýní. Vyplýva zo z najnovšieho výskumu, ktorého výsledky publikovali v odbornom časopise PLOS One. 

Beninské bronzy sú súborom tisícok kovových plakiet a sošiek, ktoré zdobili palác v bývalom Beninskom kráľovstve, dnešnom štáte Edo v Nigérii. Koloniálne vojská ich odviezli. Následne sa dostali do zbierok po celom svete.

Mnohé zo vzácnych umeleckých diel vznikli z roztavených mosadzných náramkov. Kov náramkov pochádzal zo západnej časti Nemecka. Potvrdzuje to štúdia, ktorú viedol Tobias Skowronek z Technickej univerzity Georga Agricolu v nemeckom Bochume.

Tieto náramky – manily – sa v západnej Afrike používali ako mena od 15. storočia. Platilo sa nimi za otrokov, mnohé sa našli vo vrakoch otrokárskych lodí. Vedci preskúmali 67 manil zo 16. až 19. storočia z piatich vrakov v afrických, európskych a amerických vodách Atlantického oceánu. Pomocou izotopov olova vystopovali jeho pôvod v Nemecku.

Napriek označeniu „beninské bronzy“ vyrobili väčšinu týchto umeleckých diel z mosadze, ktorá obsahuje najmä meď a zinok. Skúmaním sa zistilo aj to, že zinok v mosadzi pre staršie manily pochádza najmä z Porýnia. Rôzne podiely stopových prvkov naznačujú, že meď pochádza z rôznych zdrojov, napríklad z Mansfeldu v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, z Banskej Bystrice a pravdepodobne aj zo Škandinávie.

Približne 10-tisíc predmetov ukoristených počas plienenia Beninského kráľovstva koncom 19. storočia sa nachádza v 165 múzeách a mnohých súkromných zbierkach vo svete. Najviac beninských bronzov, približne 900 kusov, vlastní Britské múzeum v Londýne; veľkými zbierkami disponujú aj Nemecko a Spojené štáty.