Odvolanie Hegerovej vlády
Prezidentka sa s tým pohráva, ale teraz by to už bola politická chyba
Dobrú príležitosť na takýto krok už prezidentka premeškala.

Foto: TASR/Jaroslav Novák
V politických kuloároch sa v týchto dňoch s rastúcou intenzitou šíria špekulácie o tom, že prezidentka Zuzana Čaputová sa chystá v apríli odňať poverenie Hegerovej vláde a menovať nový úradnícky kabinet.
Podľa informácií Postoja sa v Prezidentskom paláci o tejto možnosti diskutuje, ale rozhodnutie ešte nepadlo. Prezidentke prekáža najmä to, že vo viacerých rezortoch (zdravotníctvo, regionálny rozvoj) viaznu kroky súvisiace s plánom obnovy. Zatiaľ však Čaputová scenár s úradníckou vládou využíva skôr ako nástroj na vytváranie tlaku na Eduarda Hegera.
V prospech odobrania poverenia Hegerovej vláde existuje jeden silný argument. Nielenže stratila dôveru parlamentu, ale po založení strany Demokrati prestali premiér a viacerí ministri reprezentovať subjekt, ktorý zvíťazil vo voľbách. Čím sa legitimita Hegerovej vlády ešte viac oslabila.
Potom však už argumenty hovoria proti takémuto kroku Prezidentského paláca. Jedným z proti je čas. Na takýto krok je už neskoro, pričom platí, že Zuzana Čaputová premárnila dve dobré príležitosti, keď mohla Hegerovu vládu stiahnuť zo scény.
Jedna bola v januári, keď bolo zrejmé, že snahy o vytvorenie novej vládnej väčšiny 76 poslancov nemajú žiadnu šancu. Prezidentka vtedy takto mohla dosiahnuť skorší termín parlamentných volieb. Sama hovorila, že jún sa jej zdá vhodnejší ako september. To už je teraz bezpredmetné.
Druhá príležitosť sa prezidentke ponúkala ešte začiatkom marca, keď Heger spolu s ministrami Naďom a Budajom odišli z OĽaNO a ohlásili vznik novej strany. Okrem toho, že prestali reprezentovať stranu, ktorá získala mandát na zostavenie vlády, sa dal takýto krok obhájiť aj oprávnenou obavou, že značná časť ministrov Hegerovej vlády bude už väčšinu svojej kapacity venovať rozbehu novej politickej značky a nie riadeniu rezortov.
Odvolanie Hegerovej vlády by ešte z pohľadu prezidentky a jej okolia dávalo politickú logiku, ak by Demokrati ohrozovali pozíciu jej materskej strany Progresívne Slovensko. Prieskumy tomu však zatiaľ nenasvedčujú. Hegerova strana berie voličov skôr OĽaNO, SaS a KDH.
Zuzana Čaputová má na fungovanie vlády už dnes veľký vplyv. Pričom však zostáva v pozadí a hlavnú zodpovednosť stále nesie Heger. Zdieľať
Okrem toho platí, že Zuzana Čaputová má na fungovanie vlády už dnes veľký vplyv. Pričom však zostáva v pozadí a hlavnú politickú zodpovednosť za kroky kabinetu stále nesie Eduard Heger.
To by sa úradníckou vládou úplne zmenilo. Nech by na jej čele stál ktokoľvek, bola by to jednoducho Čaputovej vláda a zodpovednosť za akékoľvek jej zlyhanie alebo chybu by v očiach verejnosti niesla priamo prezidentka.
Pokiaľ ide o vzťah k parlamentu, bola by na tom úradnícka vláda ešte horšie ako súčasný kabinet. Určite by už teraz nezískala dôveru poslancov, navyše parlament ako teleso tvorené zvolenými politikmi by sa k čisto úradníckym ministrom správal ešte ponižujúcejšie ako k Hegerovi.
Zároveň neexistuje žiadna istota, že úradnícki ministri by zefektívnili fungovanie rezortov. Na to by boli vo funkciách príliš krátko. Ak by nešlo o ľudí priamo zvnútra ministerstiev, tak nech by išlo o akokoľvek šikovných odborníkov, za tých niekoľko týždňov do volieb by sa nestihli ani zorientovať, nieto ešte niečo podstatné zmeniť.
Spomedzi politických strán by za takýto krok prezidentke zatlieskalo možno tak Progresívne Slovensko. Od Smeru a Hlasu by prišla kritika, že Zuzana Čaputová koná neskoro, a pre časť politickej scény by odňatie poverenia Hegerovej vláde bolo progresívnym pučom.
Preto nech sa na to pozrieme z akejkoľvek strany, len ťažko nájdeme argument v prospech toho, že odvolanie Hegerovej vlády by v tejto chvíli bolo niečím iným ako len zbytočným gestom.
Navyše gestom, ktoré má v sebe zakomponované veľké politické riziko. Najmä ak chce Zuzana Čaputová obhajovať prezidentský post.
Rok pred prezidentskými voľbami by to z jej strany bola veľká politická chyba.