Väzenie riaditeľom nemocníc pre nedostatok zdravotníkov Minister Karas pokladá vlastný návrh za škodlivý, odmieta ho aj Žilinka

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas verí, že jeho vlastný návrh novely Trestného zákona, ktorý by priniesol tresty pre riaditeľov nemocníc za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov v nemocniciach, neprejde. Odmieta zavedenie nového trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré je spojené s podpisom memoranda vlády s Lekárskym odborovým združením.

Na spáchanie nového trestného činu stačí porušenie povinnosti zabezpečiť predpísaný počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek na jednotlivých oddeleniach.

Ak do 90 dní nedôjde k náprave stavu, v závislosti od závažnosti previnenia, prípadne zavinenia smrti pacienta, by riaditeľom hrozil trest v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Bolo by však potrebné dokázať úmyselné zavinenie.

„Prijatie zákona v predloženom znení by som osobne považoval za škodlivé, a ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady, za takéto znenie by som nehlasoval,“ uviedol Karas. Návrh kritizuje aj šéf OĽaNO Igor Matovič, ktorý ho v parlamente odmieta podporiť.

Minister spravodlivosti tvrdí, že pred podpisom memoranda s lekárskymi odborármi opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.

Karas si formálne plní záväzok a verí v zdravý rozum

Minister však predloženie návrhu, s ktorým nesúhlasí, prezentuje len ako formálne plnenie záväzku podpisu memoranda vlády s LOZ-om, o ktorom verí, že v predloženom znení neprejde. Odborári si tým sľubovali zlepšenie zdravotníctva a dostupnosti starostlivosti.

Vláda sa totiž v memorande zaviazala predložiť presne formulované znenie návrhu novely Trestného zákona do parlamentu do 31. marca 2023. „Ako člen vlády som viazaný jej uznesením, a teda nemal som inú možnosť ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania,“ podotkol.

Riešenie podľa ministra ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa sa bude tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny zákona.

„V ďalších rokovaniach budem tento postoj dôsledne zastávať a pevne verím, že v tejto veci zvíťazí zdravý rozum,“ podotkol Karas. Ak by sa však nedosiahla dohoda, je podľa vlastných slov pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do parlamentu.

K zatváraniu nevinných riaditeľov nedôjde, tvrdia odborári

Lekárski odborári odmietajú tvrdenia, že trestnoprávna zodpovednosť za dodržiavanie bezpečnostných personálnych noriem by viedla k zatváraniu nevinných riaditeľov. Naopak, šéf LOZ-u Peter Visolajský si od toho sľubuje zvýšenie bezpečnosti pacientov.

"Pri trestnom skutku musí byť preukázaný úmysel, riaditeľ, ktorý nemá personál, ale ho preukázateľne aktívne hľadá, nemôže byť zodpovedný za nedostatok personálu. Riaditeľ, ktorý šetrí na personáli, hlásia sa mu noví lekári či sestry, ale on ich svojím rozhodnutím neprijme, musí byť za toto rozhodnutie zodpovedný," skonštatoval.

V praxi sa podľa neho deje, že na oddelenie sa hlásia noví lekári, no vedenie nemocnice ich neprijme. Poukázal, že v súčasnosti neexistuje zodpovednosť riaditeľa za takéto rozhodnutie.

Visolajský upozornil, že na Slovensku je stav, keď chýba vyše 10-tisíc sestier a vyše 3000 lekárov, no ponúk na voľné pracovné miesta do nemocníc na dané pozície sú maximálne stovky. "Každý rok na slovenských lekárskych fakultách skončí vyše 700 nových lekárov, pritom títo medici verejne hovoria, že na Slovensku je pre nich nemožné nájsť pracovné miesta," skonštatoval.

Skritizoval tiež, že napriek nedostatku sestier mohli stredné zdravotné školy prijať menej záujemcov, ako sa prihlásilo. Vedecky je podľa Visolajského dokázané, že nízky počet zdravotného personálu zvyšuje úmrtnosť pacientov, teda zabíja pacientov na nemocničnom oddelení.

Proti Karasovmu návrhu je Žilinka aj lekárska komora

Proti novému trestnému činu sa postavil na sociálnej sieti aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Hovorí o neopodstatnenej a bezúčelnej kriminalizácii konania, ktorá nie je nevyhnutná a ani neprispeje k dosiahnutiu sledovaného cieľa – vyriešeniu akútneho personálneho problému v zdravotníctve a zabezpečeniu jeho funkčnosti.

„Apelujem na všetky zodpovedné subjekty, aby k legislatívnemu procesu vedúcemu k zavádzaniu nových skutkových podstát trestných činov pristupovali na základe poctivej odbornej diskusie a zváženia nevyhnutnosti úpravy spoločenských vzťahov normami trestného práva ako krajného prostriedku,“ dodal.

Aj Slovenská lekárska komora kritizuje zámer ministerstva spravodlivosti. Považuje to za nesystémový krok, ktorý vyvolá ďalšie problémy. Dozorné orgány majú podľa komory už dnes dostatok právnych prostriedkov na to, aby kontrovali dodržiavanie personálnych normatívov a ich nedodržiavanie sankcionovali mimo trestnoprávneho konania.

„Na vyriešenie alarmujúceho nedostatku lekárov, sestier a ostatného zdravotníckeho personálu sú nutné systémové zmeny, ktoré by mali ísť ruka v ruke s reformou celého zdravotníctva. Štát by mal nielen slovne deklarovať zdravotníctvo ako svoju prioritu, ale tak aj konať,“ uviedla komora a poukázala na potrebu dofinancovania systému.

„Dostatok financií by znamenal zlepšenie podmienok nielen pre pacientov vo forme kvalitnejšie vybavených a dostupných nemocníc a ambulancií, ale aj pre lekárov a sestry, ktorí nebudú mať dôvod odchádzať za prácou do zahraničia,“ vysvetľuje komora s tým, že riaditeľom nemocníc by to zároveň umožnilo prijímať dostatočný počet personálu na zabezpečenie bezpečnej a dlhodobo udržateľnej prevádzky zariadení.