Čínsky vodca Si Ťin-pching získal tretí prezidentský mandát

Vzhľadom na to, že čínsky parlament je fakticky podriadený vládnucej komunistickej strane, o výsledku piatkového hlasovania neboli pochybnosti.     

Týmto formálnym hlasovaním v parlamente vyvrcholil Siov vzostup, vďaka ktorému sa stal najmocnejším lídrom krajiny za posledné generácie, lebo vlani v októbri bol delegátmi zjazdu Komunistickej strany Číny potvrdený aj vo funkcii jej generálneho tajomníka.

Posledné mesiace boli pritom pre 69-ročného Si Ťin-pchinga náročné: koncom novembra totiž vypukli veľké demonštrácie proti reštriktívnym opatreniam, ktorými sa v Číne malo obmedziť šírenie covidu. Po uvoľnení lockdownov však v decembri nasledovala veľká vlna úmrtí ako dôsledok odstúpenia od tejto stratégie.

Čína – poznačená diktátorskou vládou a kultom osobnosti zakladajúceho vodcu Mao Ce-tunga – sa celé desaťročia vyhýbala vláde jedného muža v prospech konsenzuálnejšieho, ale stále autokratického vedenia.

Tento model zaviedol obmedzenie pre výkon prevažne ceremoniálnej funkcie prezidenta. Siovi predchodcovia Ťiang Ce-min a Chu Ťin-tchao sa moci vzdali po desiatich rokoch vo funkcii.

Si však tento súbor pravidiel nerešpektoval – v roku 2018 dal upraviť ústavu tak, že boli zrušené obmedzenia na počet funkčných období hlavy štáty. Už vtedy pozorovatelia vyslovovali predpoklad, že Si chce zostať pri moci.

Predstavitelia čínskeho vedenia však v súvislosti s tým novinárom vysvetľovali, že Si Ťin-pching bude možno potrebovať viac času, aby zabezpečil uskutočnenie ekonomických a iných reforiem.

Agentúra AFP vo svojej správe citovala vyjadrenie Adriana Geigesa, spoluautora knihy Si Ťin-pching: Najmocnejší muž sveta, ktorý si nemyslí, že by Si bol motivovaný túžbou po osobnom obohatení, napriek tomu, že medzinárodné médiá odhalili bohatstvo jeho rodiny.

„To nie je jeho záujmom. On má naozaj víziu o Číne, chce ju vidieť ako najmocnejšiu krajinu na svete,“ myslí si Geiges.