Irackí kresťania: Tenká čiara medzi pomocou a trapasom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Irackí kresťania: Tenká čiara medzi pomocou a trapasom

Na irackých kresťanov musíme mať aj nároky. Ak totiž začnú odchádzať do Nemecka, zdiskredituje to celú myšlienku pomoci ich komunite.

České médiá priniesli v posledných dňoch informáciu, že 25 irackých kresťanov, ktorí mali dostať v Česku azyl, ušlo do Nemecka. Irackých kresťanov po prekročení nemeckej hranice zadržala polícia a oni požiadali o azyl v Nemecku. Bude zaujímavé sledovať, ako sa k nim nemecké orgány zachovajú, ale dá sa predpokladať, že budú vrátení späť do Českej republiky.

Celá kauza má niekoľko nepríjemných stránok, ale najmä jeden nešťastný dôsledok. Keďže z prostredia irackých kresťanov, ktorí boli presídlení na Slovensko, tiež v istom čase prenikali informácie o ich možnom odchode do Nemecka (fotograf Anton Frič pred pár mesiacmi pre Postoj povedal, že ich od začiatku zaujímalo, ako ďaleko je od nás do Nemecka) a keďže majú podobnú mentalitu, mali by sme u nás na vzniknutú situáciu promptne zareagovať, aby nedošlo k zbytočným škodám.

Prečítajte si:
Iracký kresťan na Slovensku: Chcem zomrieť v Iraku Zdieľať

O tom, aké škody hrozia, budem hovoriť o pár riadkov nižšie, najskôr by som sa rád pristavil pri dôvodoch, ktoré údajne motivovali českých Iračanov odísť do Nemecka.

Tlmočník Nazih Albahri pre Lidové noviny povedal, že niektorí irackí kresťania v Česku sa cítili byť organizáciou Generáciou 21, ktorá ich presun a pobyt zabezpečuje, „podvedení“. Konkrétnych dôvodov malo byť viacero, od napomenutia za vysokú spotrebu vody a jej dočasné odstavenie cez nákup lacného jedla po nevyhovujúce okolnosti pri sťahovaní do nových bytov, ktoré si údajne nemohli pozrieť otcovia rodín, čo pôsobilo minimálne znevažujúco, resp. zaváňalo iným možným podrazom.

Generácia 21 všetky vyššie obvinenia odmietla a vidí za ich odchodom iné dôvody vrátane tajomnej tretej strany, ktorá ich mala k odchodu nahovárať.

Ponechajme bokom detaily, ktoré napokon nedokážeme posúdiť. Jednu vec ale povedať možno. Ak sme sa už rozhodli prijať medzi nás irackých kresťanov, je namieste, aby sme sa k nim správali úctivo a dôstojne. Z prostredia našich irackých spoluobčanov napríklad preniklo, že sa sťažovali na bravčové párky. Takúto a podobné reakcie by sme mali chápať, ide totiž o rešpekt k ich kultúre a zvykom, pričom nejde o žiadnu afinitu s islamom ani nič podobné, spomínané bravčové mäso má skrátka na Blízkom východe iné postavenie ako u nás.

Ale najmä – zveličovanie takýchto vecí pôsobí trápne a nevhodne. Irackých kresťanov netreba rešpektovať len po ich náboženskej stránke, ako sa to podľa niektorých informácií náležite deje, ale aj kultúrne. Omnoho priaznivejšie ako ich umiestnenie do vybraných dedín je pre nich mestské prostredie, kde môžu zostať spolu. Skrátka stokrát lepšie je, ak by 150 Iračanov zostalo žiť povedzme v Nitre než v dedinách okolo.

Odchod irackých kresťanov z Česka do Nemecka ale otvoril podstatne vážnejšiu vec – diskreditáciu celej myšlienky presídľovania kresťanov z Blízkeho východu k nám. Ak by k nej došlo, poškodí to nielen samotných Iračanov, ale aj všetkých, ktorí ich presun organizovali z našej strany, a teda ľudí, ktorých budeme vo verejnej sfére v budúcnosti potrebovať a ktorých úspech v ich povolaní a práci si treba priať.

Česká kauza teda otvára niečo, čo kladie nároky priamo na dotknutých kresťanov. A je to to najvážnejšie na celom príbehu.

Irackí kresťania by si mali uvedomiť, že odchod na Slovensko nie je (alebo by nemal byť) prestupnou zástavkou na ceste do Nemecka. A to nie až tak kvôli nim samotným, keďže sa dá očakávať, že ich nemecké orgány budú vracať, ale najmä kvôli ich príbuzným a známym, ktorí ešte stále žijú v utečeneckých táboroch na Blízkom východe. Ak im chcú totiž pomôcť, nesmú celý program takto otvorene spochybniť. A ak to tak necítia, musia im to zodpovedné osoby tlmočiť. Len ťažko si totiž možno predstaviť ďalšie rokovania s vládou, ďalšie zbierky v kostoloch či inde a vôbec ďalšie angažovanie v tejto téme, ak by kvôli výpadku vody či lacnejšiemu jedlu považovali našu krajinu za nedôstojné miesto pre život.

To totiž uráža zase niekoho iného. A nie je to namieste.

A aby nedošlo k omylom, problém nie je o tom otvorene hovoriť, problém je, ak sa to bude diať.

 

Foto: Anton Frič

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo