Za voľby 500 eur Ak je volič znechutený, na vine sú aj takéto Matovičove nápady

Účel najnovšej „atómovky“ šéfa OĽaNO, teda návrh odmeniť 500 eurami každého, kto sa tento rok zúčastní na parlamentných voľbách, je priehľadný: streliť od buka absurdne vysokú sumu „pre ľudí“, nechať ostatné politické strany hlasovať proti a potom sa tváriť, že „ja som predsa chcel ľuďom dopriať, no ostatní to nepodporili“.

Je to len slabá ochutnávka toho, čo nás ešte do septembra čaká. O hlasy voličov sa tu bude licitovať vo veľkom, úplne prvoplánovo a útokmi na prvú signálnu sústavu. Väčšina politikov nevie, ako vytvoriť ekonomiku, v ktorej súkromní zamestnávatelia dokážu vyplácať zamestnancom vysoké a udržateľne rastúce mzdy. Vedia si však kupovať voličov za ich vlastné peniaze, ktoré odviedli na daniach.

Matovičove reči zo včerajšej tlačovky o „záchrane demokracie“ pred „koalíciou mafie a fašistov“ sú ako zdôvodnenie návrhu len málo uveriteľné. Kde je napísané, že dlhodobí nevoliči, ktorých by k urnám prilákal prísľub 500 eur, by nehlasovali za Smer či Republiku v ešte hojnejších množstvách ako rozhodnutí voliči?! Inak povedané, finančný stimul by mohol v praxi spôsobiť, že pre OĽaNO by voľby pri takmer stopercentnej účasti dopadli horšie než pri štandardnej účasti, kým pre Smer, Hlas a Republiku naopak.

Alebo ešte inými slovami: práve Matovičov 500-eurový stimul by mohol byť tým rozdielom, ktorý Smeru a Republike dodá ústavnú väčšinu vrátane sily na vyvedenie Slovenska napríklad z NATO a jeho posunutie na ruskú obežnú dráhu.

Prečo nenaliehať, aby zarytí nevoliči volili

Americký ekonóm Bryan Caplan, ktorý vlani navštívil Slovensko a na Postoji sme s ním priniesli rozsiahly rozhovor, napísal pred rokmi knihu s názvom Mýtus racionálneho voliča. Dokazuje v nej, že voliči často vyhodnocujú verejné dianie skreslene a podporujú politiky, ktoré im v skutočnosti škodia.

Okrem iného však dokazuje aj to, že priemerný občan, ktorý sa o politiku zaujíma a chodí voliť, je pri všetkých chybách úsudku spravidla rozhľadenejší než občan, ktorý sa o politiku nezaujíma a voliť nechodí. Bryan Caplan preto argumentuje, aby sa nerobili za každú cenu kampane s cieľom zvýšiť účasť na voľbách, lebo ich výsledkom môžu byť horšie výsledky, ako keď volia iba tí rozhodnutí, ktorí sa o verejné dianie zaujímajú.

Mimochodom, odhliadnuc od témy tohto článku, jednu vetu z Caplanovej knihy Mýtus racionálneho voliča sa oplatí vypichnúť a odcitovať ako všeobecné politické múdro, ktoré by sa zišlo tesať do kameňa: „Pokiaľ sa voliči systematicky mýlia vo veci toho, ktoré politiky účinkujú, jasne z toho vyplýva, že nebudú spokojní s politikmi, ktorých si volia.“

Aj nevoliť je voľba

V každom prípade, politici by mali prestať poškuľovať po tej hŕstke krajín, kde je voliť buď povinné, alebo odmeňované, a mali by si zvyknúť, že aj nevoliť je voľba.

Časť ľudí nevolí, lebo nemajú dôveru v demokratický systém ako taký. V takom prípade je pre zvyšok spoločnosti lepšie, ak voliť nechodia, než keby volili napríklad politikov, ktorí chcú demokraciu odstrániť.

Časť ľudí sa proste o politiku nezaujíma a je to ich sväté právo. Iní voliť spravidla chodia, no niektoré voľby môžu vynechať, ak sa trebárs cítia sklamaní alebo oklamaní.

Práve pri tejto poslednej skupine sa pristavme. Líder OĽaNO aj na svojej včerajšej tlačovke priznal, že takzvaní demokratickí voliči sú často znechutení, preto hrozí, že zostanú v septembri doma, kým Smer, Hlas i Republika vyhrajú voľby. Možno s ústavnou väčšinou.

Igor Matovič akurát to znechutenie „demokratických“ voličov zdôvodňuje únavou z pandémie či vojny, kampaňou mafie a opozície, úkladmi prezidentského paláca a… masírovaním verejnosti zo strany médií, ktoré ho nemajú rady. Líder OĽaNO nepripúšťa, že mnohí voliči sú znechutení priamo z jeho politiky a z náhlych nápadov, ako je napríklad ten včerajší. A že médiá odmietajú vychvaľovať trebárs návrh vyplácať 500 eur za voľby, lebo to autenticky pokladajú za koninu, a nie preto, že sú poplatné mafiánom či oligarchom.

Žiaľ, veľa voličov, ktorí si úprimne želali úspech dosluhujúcej garnitúry – a áno, aj Igora Matoviča – je sklamaných. Majú totiž pocit, že všetci lídri bývalej štvorkoalície (nie iba Igor Matovič) svojím správaním ľahkovážne prehajdákali ohromný politický kapitál, ktorý dostali v parlamentných voľbách v roku 2020. A že premárnili možno najštedrejšiu príležitosť za posledných dvadsať rokov, aby opravili Slovensko, ktorú im ponúkala ústavná väčšina.

Toto je skutočný zdroj znechutenia „demokratického“ stredopravého voliča a súčasných neradostných vyhliadok na výsledky septembrových parlamentných volieb: pocit, že sa posledné tri roky narábalo s jeho hlasom ľahkovážne a nezodpovedne.