Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Ekonóm Bryan Caplan

Voliči si často vyberajú politiky, ktoré ich ochudobnia

Knihomoľov zápisník o dvoch knihách ekonóma Bryana Caplana, ktoré sú v prekladoch dostupné u nás.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník. Slovensko nedávno navštívil svetoznámy ekonóm Bryan Caplan a my v Postoji sme s ním uverejnili rozsiahly rozhovor, ktorý si môžete prečítať TU.

Caplan je známy tým, že často hlása veci, ktoré sú v rozpore s tým, čo opakovane ako klišé zaznieva vo verejnej debate. Často je napríklad aj u nás počuť, že na vzdelanie treba vynakladať viac peňazí. No Caplan argumentuje vo svojej knihe The Case Against Education, čo by sa dalo preložiť ako Obžaloba vzdelania, že na školstvo treba, naopak, vynakladať menej.

V inej knihe – Selfish Reasons to Have Kids, teda Sebecké dôvody, prečo mať deti – zase Caplan odkazuje úzkostlivým helikoptérovým rodičom zo strednej vrstvy, aby si dali pohov, menej sa vkladali do výchovy svojich detí a radšej si ich dopriali viac, lebo sa to oplatí rodičom i deťom.

Dnes by som chcel upriamiť vašu pozornosť na dve knihy od Bryana Caplana, ktoré vyšli aj u nás v českom preklade. Minulý rok bol vydaný viac ako dvestostranový knižný komiks s názvom Otvorené hranice: Etika a ekonómia migrácie. A ešte pred dvanástimi rokmi vyšla v češtine aj Caplanova ďalšia kniha: Mýtus racionálneho voliča s podtitulom: Prečo v demokracii víťazí nesprávna politika. Z tejto druhej knihy ja vlastním iba anglický exemplár, ale nedajte sa pomýliť, vyšla aj u nás, aj keď dnes ju nájdete asi len v antikvariátoch alebo knižniciach, lebo v kníhkupectvách sa zdá byť beznádejne vypredanou.

Začnem tou novšou a aktuálnejšou. Keď koncom februára Rusko napadlo Ukrajinu a na Slovensko začali prúdiť ukrajinskí utečenci, mnohí Slováci im veľmi nezištne začali pomáhať, no objavili sa aj pochopiteľné obavy: Nevezmú nám Ukrajinci prácu? Nebude ich príchod na slovenský trh práce znamenať tlak, takže zvyšovanie miezd bude pomalšie?

Opakujem, tie obavy boli pochopiteľné, no už po pár mesiacoch vidíme iný obrázok. Mnohí ukrajinskí muži, ktorí u nás pred vojnou pracovali v priemysle či stavebníctve, sa vrátili domov, aby sa zapojili do obrany vlasti, a zamestnávatelia sa začali báť, odkiaľ vezmú pracovníkov, ktorí by ten výpadok vykryli. Na druhej strane, mnohé ukrajinské ženy zaplnili zamestnania, pre ktoré sa už na Slovensku nenašli ľudia. Inými slovami, pracovníci z Ukrajiny nie sú ani tak konkurenciou pre našincov na trhu práce, ale sú skôr komplementárni.

Bryan Caplan v tomto grafickom komikse, ktorý kreslil Zach Weinersmith, vyzýva svojich čitateľov, aby sa ekonomickej migrácie nebáli, lebo prináša nárast blahobytu nielen migrantom, ale aj domácemu pôvodnému obyvateľstvu. Viac ľudí v ekonomike znamená viac producentov i konzumentov a prisťahovalci nielen zapĺňajú existujúce pracovné miesta, ale aj vytvárajú nové. Často totiž rozbiehajú vlastné biznisy, len čo sa trochu zorientujú. Caplan odhaduje, že keby zmizli globálne bariéry pre pohyb pracovných síl, svetové HDP by len toto opatrenie zvýšilo o 50 až 150 percent ročne. Súčasnú situáciu, keď je množstvo ľudského talentu núteného žiť tam, kde dosiahne len slabé zhodnotenie, nazýva Caplan trochu expresívne „globálnym apartheidom“.

Nelimitovaná migrácia ide prirodzene proti súčasnému politickému sentimentu. Ja túto Caplanovu publikáciu pokladám za zaujímavý pamflet, ktorý sa snaží poctivo reagovať na všetky možné argumenty proti voľnému pohybu pracovných síl. No jeho argument neprijímam úplne bezvýhradne. Caplanovi verím, že dlhodobo výnosy z voľného pohybu pracovníkov prevažujú nad nákladmi, no problém je, že krátkodobé prispôsobenie so sebou naozaj prináša náklady, ktoré nadpriemerne znášajú niektoré skupiny obyvateľstva, a tieto si potom pýtajú politiky, ktoré na migráciu reagujú reštriktívne.

Videli sme to aj po rozšírení EÚ v roku 2004. Spojené kráľovstvo veľmi veľkoryso otvorilo svoj trh práce pre ľudí z nových členských štátov, kým Rakúsko alebo Nemecko si ponechali prechodné obdobia. No do Británie sa vtedy nahrnulo v relatívne krátkom čase také množstvo ľudí, že domáci začali mať subjektívny pocit, že sú cudzincami zaplavovaní, a imigrácia po rozšírení EÚ bola často citovaná ako jedna z hlavných príčin brexitu.

Caplan však reaguje aj nápadmi, ako spraviť voľnejší cezhraničný pohyb pre ľudí v prijímajúcich krajinách stráviteľnejším. Navrhuje napríklad, aby záujemcovia o prisťahovanie zaplatili jednorazovo poplatok tisíc eur alebo žeby im vznikol neskorší nárok na príspevky zo sociálneho systému ako domácim. A to aj napriek tomu, že imigranti sú pre sociálny systém taktiež prínosom, lebo často prichádzajú na začiatku pracovného života a do systému dlhšie prispievajú, kým z neho začnú čerpať. Legálna migrácia by mohla byť podmienená aj testami z jazyka a reálií prijímajúcej krajiny.

Inzercia

Možno ste nedávno zachytili smutno-smiešnu správu, že v stredoamerickom štáte Nikaragua ponúkajú na kúpaliskách kurzy plávania pre ľudí, ktorí chcú ilegálne prekročiť hranicu medzi Mexikom a USA a nechcú sa utopiť v rieke Rio Grande. Keby bolo v platnosti Caplanovo riešenie, svoje peniaze by legálne zaplatili pri vstupe na hraničnom priechode, namiesto pašerákov, a doma by investovali radšej do kurzu angličtiny než plávania.

Ako som povedal, ani po prečítaní sa zo mňa nestal zástanca úplne bezhraničnej migrácie, no prial by som si, keby Caplanov komiks prispel aspoň k tomu, žeby sme na Slovensku ľudí z Ukrajiny nebrali ako ekonomickú hrozbu, ale skôr ako ekonomickú príležitosť, lebo mnohí z tých ľudí môžu nášmu hospodárstvu výrazne pomôcť…

Čo sa týka druhej knihy, Mýtus racionálneho voliča, tá je z trochu iného súdka. Zaoberá sa tým, prečo voliči opakovane hlasujú za politikov presadzujúcich riešenia, pri ktorých existuje medzi ekonómami silný konsenzus, že k blahobytu neprospievajú, ale ho znižujú.

Podľa Capalana voliči veria niekoľkým preukázateľným omylom. Ide po prvé o tendenciu podceňovať výhody trhového mechanizmu; po druhé je to tendencia podceňovať benefity ekonomických stykov s cudzincami (týka sa už zmienenej migrácie, ale aj voľného medzinárodného obchodu); po tretie je to sústredenie sa na súčasnú podobu pracovných miest a podceňovanie zefektívňujúcich postupov alebo technológií, ktoré šetria prácu a umožňujú robiť viac s menej vstupmi; a po štvrté je to tendencia vnímať minulý, súčasný i budúci stav ekonomiky pesimistickejšie, než ukazujú čísla.

Caplan prichádza ku krutému záveru: ľudia sú nešťastní zo svojich politických zástupcov, lebo tí im dávajú presne to, po čom ľudia volajú. No voliči často nie sú schopní spojiť si súčasné problémy, ktoré pociťujú ako naliehavé, s politikami, po ktorých volajú.

Východisko Caplan vidí v tom, aby sa ekonómovia viac zapájali do politickej diskusie a nezostávali len uzavretí vo svojich akademických slonovinových vežiach. Volá aj po tom, aby sa prestalo s kampaňami na mobilizáciu účasti voličov vo voľbách, lebo priemerný volič je politicky rozhľadenejší než priemerný občan, ktorý nezvykne chodiť voliť.

A čo je najdôležitejšie, Caplan vyzýva, aby viac vecí bolo predmetom trhovej voľby v porovnaní s kolektívnou voľbou. Inými slovami, aby si ľudia mohli vybrať pri rôznych službách z väčšej ponuky, ktorú dáva trh, namiesto toho, aby väčšina v rámci demokratického výberu zakaždým vyberala, aká jedna podoba služby je najlepšia pre všetkých.

Bryan Caplan je zaujímavý a trochu výstredný ekonóm. Ak viete po anglicky, na YouTube nájdete množstvo jeho videí, v ktorých predstavuje argumenty zo svojich kníh.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak sa vám video páčilo, dajte nám lajk a staňte sa odberateľmi kanála Postoj TV. Dovidenia nabudúce pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.