Odsúdenie Imreczeho Nad Kaliňákom a Brhelom sa sťahuje slučka

František Imrecze je zatiaľ funkčne najvyššie postaveným kajúcnikom, ktorý spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. A odkrýva korupciu na vrcholových miestach v štáte počas vlád Roberta Fica.

Najskôr bol k nemu líder Smeru zhovievavý. Keď začal svedčiť o zmanipulovaných štátnych zákazkách – a úplatkoch od spriaznených oligarchov –, Fico ho ľutoval ako chudáka, ktorého vo väzbe týrajú.

Bolo to súčasťou obhajobnej stratégie Smeru, ktorý púšťal do obehu falošnú mantru: jeho podozriví nominanti sú vraj politickými väzňami Matovičovej vlády. Vrátane ľudí ako Tibor Gašpar alebo Norbert Bödör.

Neskôr sa však Ficova rétorika smerom k Imreczemu zmenila. A výrazne pritvrdila. Pre lídra Smeru bol odrazu udavačom – podobne ako spolupracujúci obvinení Ľudovít Makó alebo Bernard Slobodník.

Zastrašovanie

Bývalý šéf finančnej správy totiž začal vypovedať aj o samotnom lídrovi Smeru (kauza Očistec). A tiež o oligarchoch Miroslavovi Výbohovi a Jozefovi Brhelovi, respektíve o politikovi Robertovi Kaliňákovi.

Odvtedy čelil Imrecze sústavnému tlaku, spochybňovaniu aj zastrašovaniu, keď si našiel na aute sledovacie zariadenie. Napriek tomu ho to neodradilo, keďže konzistentne svedčil počas prípravného konania aj na súde.

Vo štvrtok bol bývalý šéf finančnej správy prvýkrát právoplatne odsúdený za korupciu. Imrecze obišiel s podmienkou a vysokým finančným trestom (202-tisíc eur), keďže sa priznal – a svojimi svedectvami objasňuje závažnejšiu trestnú činnosť.

To je aj jeden z dôvodov, prečo Smer znovu mobilizuje. Imrecze totiž vypovedal aj o tom, ako mu Brhel dorovnával plat – po dohode s politikom Kaliňákom.

Ručná brzda

Vplyvný oligarcha a exminister vnútra boli následne – práve na základe svedectva kajúcnika Imreczeho – obvinení z korupcie. Fico sa vzápätí vyhrážal vyšetrovateľke prípadu, ako s ňou zatočí, keď sa vráti k moci.

Bežní smrteľníci obvinení z trestného činu zvyknú voči tomu podať sťažnosť. Tzv. naši ľudia sa tým už neobťažujú – spravidla sa rovno obrátia na generálneho prokurátora, aby im pomohol paragrafom 363.

Túto taktiku zrejme uplatnia aj Kaliňák s Brhelom, keďže v prípade Maroša Žilinku sa zatiaľ javí ako vysoko účinná. Napriek tomu sa nad nimi sťahuje slučka, keďže rozsudky o vine neustále pribúdajú.

Inými slovami, ak súdy posväcujú ako dôveryhodné svedectvá ľudí typu Imrecze (Makó, Slobodník), je vysoká pravdepodobnosť, že v budúcnosti sa nevyhnú trestu ani najvyššie postavení členovia skupiny.

Priznanie

Poistka s visačkou čarovného paragrafu 363 navyše nie je stopercentná. O tom sa už presvedčili viacerí aktéri toxických káuz, ktorí boli aj po zásahu generálnej prokuratúry opakovane obvinení (Haščák, Pčolinský).

Nehovoriac o tom, že špeciálna prokuratúra, ktorá rieši najzávažnejšie prípady prepojenia politiky, biznisu, bezpečnostných zložiek, korupcie a organizovaného zločinu, už nie je odkázaná na svojvôľu Maroša Žilinku.

To znamená, že jej prokurátori môžu podať obžalobu – podľa vlaňajšieho zdôvodnenia Najvyššieho súdu – aj pred rozhodnutím podľa paragrafu 363. V praxi to už robia a nepochybne v tom budú naďalej pokračovať.

Napriek tomu je dnes ťažké odhadnúť, ako napokon dopadnú kauzy, v ktorých sú kľúčovými svedkami ľudia ako Imrecze. Pre nastolenie spravodlivosti je však dôležité, aby sa vôbec dostali na súd.

Kaliňák sa už symbolicky usvedčil sám. Výrok, že 50-tisíc eur, ktoré dostala Imreczeho nástupkyňa v kozmetickej taštičke, nie je úplatok, ale „poďakovanie za roky práce“, prekonal aj legendárne priznanie o dobe kešu.