Je to už viac ako týždeň, čo sa na úrade vlády stretol predseda KDH Milan Majerský s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom a rozprávali sa na tému spájania konzervatívnych síl. Na rokovaní sa zúčastnila aj predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, ktorá sa v ostatnom čase snaží stavať do pozície zjednotiteľky stredo-konzervatívnych strán.

Kým Remišová jasne hovorí, že jej strana má záujem kandidovať do volieb v koalícii s KDH či časťou OĽaNO, ideálne na čele kandidátky s Eduardom Hegerom, politici v KDH stále vyčkávajú, ako sa celá situácia vyvinie. Preto oficiálne radšej vyhlasujú, že do parlamentných volieb chcú ísť samostatne.

Hegerovi KDH ponúklo druhé miesto na kandidátke a jeho líderská pozícia dnes ani nie je na stole. Konzervatívnym osobnostiam plánujú ponúknuť aj ďalšie miesta. Zdieľať

Premiérovi podľa informácií denníka Postoj zatiaľ ponúkli druhé miesto na kandidátke a jeho líderská pozícia dnes ani nie je na stole. „Na predsedníctve sme sa o Hegerovi ako lídrovi ani nerozprávali, táto téma vôbec nepadla. My máme svojho predsedu, s ktorým to funguje,“ povedal pre Postoj Igor Janckulík.

Ďalšie miesta na kandidátke by však radi ponúkli aj iným kresťanským či konzervatívnym osobnostiam, no mnohé dnes závisí práve od toho, aký krok spraví Eduard Heger. 

Čakanie na Hegera

Podľa podpredsedu KDH Tomáša Merašického je kľúčovou otázkou, ako si svoje pokračovanie predstavuje práve Eduard Heger, ktorý sa netají tým, že je na odchode z OĽaNO.

„Stále sa nevyjadril, či ide zakladať politickú stranu, zostáva pri Igorovi Matovičovi, ide k pánovi Dzurindovi, chce sám zakladať širšiu volebnú koalíciu, prípadne či zareaguje na ponuku, ktorú dostal od predsedu KDH,“ hovorí pre Postoj Merašický, podľa ktorého bude Hegerovo rozhodnutie dôležité nielen pre KDH a postup ďalších demokratických strán, ale aj pre krajinu.

„Je tu obava, že by sa neskôr dostatočne nevymedzil voči Igorovi Matovičovi,“ hovorí o Hegerovi Marián Čaučík. Zdieľať

Hegerovo rozhodnutie ovplyvní ďalšie procesy aj podľa podpredsedu hnutia Mariána Čaučíka, ktorý však budúcnosť Hegera v KDH vidí 50 na 50.

Myslí si, že väčšina členov a voličov by príchod Hegera do hnutia privítala, hoci pripúšťa aj hlasy, ktorým prekáža, že reprezentuje súčasnú vládu, voči ktorej panuje veľká nedôvera. „Tiež je tu obava, že by sa neskôr dostatočne nevymedzil voči Igorovi Matovičovi,“ hovorí Čaučík.
 

Prienik Hegerových voličov s KDH je podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N takmer 69 percent a podobne ako Milanovi Majerskému dôverujú voliči KDH aj Eduardovi Hegerovi.

Agentúra v januári merala volebný potenciál prípadnej strany Eduarda Hegera. Tú by zvažovalo voliť necelých 22 percent voličov, určite by ju volilo len 6,2 percenta opýtaných.
 

Či si však Heger vyberie KDH, stále nie je jasné. Ďalší podpredseda Igor Janckulík, ktorý prišiel do KDH zo Siete Radoslava Procházku, pokladá za pravdepodobnejšie, že si Heger vyberie svoju vlastnú cestu mimo KDH. Na jeho pôsobenie medzi kresťanskými demokratmi sa veľmi nespolieha.

Dvere otvárajú, ale neúspešných vládnych politikov nechcú

Hoci KDH navonok hovorí, že je potrebné otvoriť kandidátku aj ľuďom mimo hnutia a zvýšiť tak šancu po ôsmich rokoch prekročiť päťpercentné kvórum na vstup do parlamentu, v praxi to môže byť ešte zložité. A ešte zložitejšie, ak by si Heger vybral cestu mimo KDH, čím by mohol strane odsať časť voličov a ešte viac ohroziť jej snahu o vstup do parlamentu. 

Predsedníctvo zatiaľ neprijalo žiadne stanovisko ku konkrétnym menám či koalíciám. Väčšinu rozhovorov vedie sám predseda Milan Majerský a viaceré mená v hnutí už dnes narážajú na odpor.

Jasné nie je ani to, či KDH otvorí kandidátku len konzervatívnym osobnostiam, ako to momentálne komunikuje, alebo aj celým stranám. Momentálne sa podľa podpredsedu KDH Tomáša Merašického o tom ani nerokuje.

Igor Janckulík vidí teraz ako reálne skôr rokovania s jednotlivými osobami než celými stranami, ale nevylučuje, že sa situácia vyvinie inak. Spoluprácu si vie predstaviť s niektorými konzervatívnymi poslancami OĽaNO, podobne ako to bolo v minulých voľbách. Spomína na Soňu Gaborčákovú či Annu Verešovú, ktoré po ich odchode z OĽaNO zobrali na kandidátku KDH. Gaborčáková je dnes štátnou tajomníčkou na ministerstve práce u Milana Krajniaka zo Sme rodina.

Anna Verešová pôsobí tiež na Krajniakovom rezorte a v župných voľbách v Žilinskom kraji podporili miesto Igora Janckulíka z KDH županku a svoju bývalú kolegyňu z OĽaNO Eriku Jurinovú. 

Merašický si nevie predstaviť, že by KDH malo poslúžiť ako výťah pre neúspešných koaličných politikov, ktorým dajú 30 – 40 miest na kandidátke, aby znova zabojovali o politické funkcie. Zdieľať

Napriek tomu v KDH hocikoho nechcú. Merašický si nevie predstaviť, že by KDH malo poslúžiť ako výťah pre neúspešných koaličných politikov, ktorým dajú 30 – 40 miest na kandidátke, aby znova zabojovali o politické funkcie. Niektorých súčasných parlamentných politikov by však na volebnej listine KDH uvítal, no odmietol ich menovať.

Ďalší podpredseda Marián Čaučík tvrdí, že spolupráca s Eduardom Hegerom, politikmi zo Za ľudí či Kresťanskej únie by nemala byť pre voličov KDH hodnotovým problémom. Ale niektorí z politikov týchto strán by voličom mohli prekážať. 

Predsedníctvo KDH. Foto - TASR

Čaučík ďalej hovorí, že v hnutí cítia objednávku od voličov, aby sa s ďalšími kresťanskými a konzervatívnymi politikmi spájali a vytvorili silnú konzervatívnu stranu. Na druhej strane treba podľa neho brať do úvahy aj to, že časť politikov, s ktorými by sa mohli spojiť, je dnes vo vláde, ktorej dôvera je nízka a ľudia ju hodnotia veľmi negatívne.

„Mnohí nám povedia, ‚prečo sa neviete zjednotiť a ísť spolu‘, ale toto je faktor, ktorý celé spájanie sťažuje,“ dodáva Čaučík pre Postoj. 

Heger, Záborská áno, Naď a Vašečka nie?

V súvislosti s Hegerom existuje v KDH aj ďalší typ obáv. Premiér sa momentálne politicky koordinuje s ministrom obrany Jaroslavom Naďom, pre ktorého je hnutie pod vedením Igora Matoviča príliš konzervatívne. Mnohí v KDH by však s dvojičkou Heger-Naď mali problém. Zároveň je otázne, či by mal Naď o účasť v takomto projekte vôbec záujem.

Mnohí v KDH by s dvojičkou Heger-Naď mali problém. Zároveň je otázne, či by mal Naď o účasť v takomto projekte vôbec záujem. Zdieľať

Europoslankyňa Miriam Lexmann pre Aktuality.sk potvrdila, že zatiaľ čo s Hegerom už hovorili, s Naďom ešte nie. Marián Čaučík si Naďa v KDH za určitých podmienok predstaviť vie, no závisí to podľa neho od toho, ako široké spájanie strán či osobností v závere prebehne.

Členovia predsedníctva KDH si uvedomujú, že pri samostatnom postupe môžu mať nakoniec problém prekročiť brány parlamentu. „Nemáme také vysoké preferencie, aby sme mohli búchať po stole,“ hovorí Janckulík.

V KDH nechcú riskovať, ale ani brať hocikoho. Hoci na jednej strane poškuľujú po Kresťanskej únii, voči politikom tejto strany zaznievajú aj výčitky. Annu Záborskú by si na kandidátke vedeli predstaviť, ale na Richarda Vašečku, ktorý z OĽaNO v minulosti prišiel do KDH zabojovať o post lídra proti Alojzovi Hlinovi, aby sa následne späť vrátil na kandidátku OĽaNO, nespomínajú všetci v najlepšom.

Ak vznikne širšia koalícia, KDH nechce byť čiernou ovcou

Hoci KDH stoicky opakuje, že do volieb ide samostatne so silnými konzervatívnymi menami, podpredseda hnutia Merašický nevylučuje, že KDH predsa len vstúpi do koalície založenej na podobných hodnotách. Má to však podmienku – vznik väčšieho integračného subjektu, ktorý by mal možnosť zohrať silnú politickú váhu.

„Neodmietame užšiu spoluprácu celého demokratického spektra,“ vraví Merašický s tým, že nechcú, aby prepadli hlasy. Zdieľať

„KDH nebude čiernou ovcou, ktorá znemožní vznik takejto koalície či sa bude od nej dištancovať. Sme pripravení ďalej sa rozprávať. Neodmietame užšiu spoluprácu celého demokratického spektra,“ vraví pre Postoj s tým, že nechcú, aby prepadli hlasy.

„KDH už dvakrát bolo príčinou toho, že demokratické hlasy prepadli. Tretíkrát to nedopustíme,“ vyhlásil Merašický aj na decembrovom sneme Spolu. Už vtedy tvrdil, že v KDH sú pripravení rozprávať sa s každou demokratickou stranou o tom, ako má vyzerať Slovensko po voľbách.

O KDH sa totiž istý čas hovorilo aj ako o strane, ktorá by mohla byť hlavnou maticou projektu Mikuláša Dzurindu. Ten však už so stranou Spolu Miroslava Kollára, exposlanca Za ľudí, podpísal memorandum o spoločnej politickej budúcnosti. Platformu ponesie názov Modrá koalícia.

Vnútri KDH majú viacerí problém práve s poslancom Kollárom či europoslancom Vladimírom Bilčíkom, najmä pre jeho hlasovania za progresívne rezolúcie v Európskom parlamente.

Spoluprácu s Dzurindom si vedia predstaviť

Hoci spoluprácu s platformou, ktorej súčasťou bude aj Spolu, už po rokovaní s premiérom odmietol aj predseda KDH Milan Majerský, jeho manželka, europoslankyňa Miriam Lexmann či Tomáš Merašický spoluprácu s Dzurindom celkom nevylučujú a podobné správy označujú za mediálne dezinterpretácie.

Lexmann pre Aktuality.sk potvrdila, že v KDH majú problém s Miroslavom Kollárom zo Spolu, ktorý odišiel zo Za ľudí, lebo chcel stranu viesť liberálnejším štýlom. Nevie si tak teraz predstaviť, ako by sa opäť ocitli v jednom zoskupení konzervatívci aj liberáli.

S Mikulášom Dzurindom má však Lexmann priateľské vzťahy a dobre sa poznajú z Bruselu, kde obaja pôsobia väčšinu času. Tomáš Merašický zase o expremiérovi Dzurindovi, ktorý vzišiel z KDH, hovorí ako o človeku, ktorému sú myšlienky kresťanskej demokracie blízke.

„Je to politické spektrum, s ktorým si vieme predstaviť spoluprácu a musíme sa s nimi rozprávať,“ hovorí s tým, že si chcú v KDH počkať na to, aký tím ľudí Dzurinda definitívne predstaví. Podobne sa na to pozerá aj Marián Čaučík.

Mikuláš Dzurinda a Eduard Heger. Foto: TASR

Iní ľudia z KDH, s ktorými sme hovorili mimo záznamu, sa však na projekt expremiéra a ich niekdajšieho predsedu pozerajú skepticky. Čakajú však na rozhodnutie Hegera. Ak by sa pridal k Dzurindovi, postavilo by ich to pred novú situáciu. 

Celý proces ďalšieho postupu môže skomplikovať ešte celoslovenská Rada KDH, ktorá má vyše 120 členov a okrem predsedníctva ju tvoria aj predsedovia krajských rád, okresní zástupcovia, europoslanci či zástupcovia KDMS.

Rada KDH má na rozdiel od iných strán pri tvorbe kandidátky do Národnej rady veľký vplyv. Podľa stanov ju prakticky zostavuje celú. Tiež musí schváliť volebnú koalíciu alebo inú formu volebnej spolupráce, ako aj miesta pre kandidátov koaličného partnera.

Z Matoviča vraj nervózni nie sú

V čele KDH sa aspoň navonok zatiaľ neobávajú, že im voličov odláka líder OĽaNO, ktorý v posledných týždňoch slovami Veroniky Remišovej začal brať konzervatívne témy „bagrom“ a otvorene avizoval, že chce svoje hnutie okrem protikorupčnej agendy profilovať ako konzervatívno-sociálne.

„Igor Matovič nám uškodil a pričinil sa, aby sme zostali pod hranicou zvoliteľnosti. Ale ľudia majú už skúsenosť s jeho spôsobom vládnutia,“ tvrdí Čaučík. Zdieľať

„Igor Matovič si robí z ľudí na Slovensku rukojemníkov, so všetkými sa zahráva, to vôbec nie je kresťanské,“ hovorí Merašický, ktorý odmieta, že by sa v KDH mali obávať jeho konzervatívnej politiky. „Ľudia, čo dlhšie poznajú Matoviča, vedia, že to nerobí od srdca,“ vraví zas Janckulík.

V hnutí sú presvedčení, že líder Obyčajných má ešte kampaňové „tromfy v rukáve“ a určite ich bude chcieť použiť proti KDH „zákerným spôsobom“, ale veria, že voliči rozoznajú, že to nie je kresťanskodemokratická politika.

Čaučík vidí v Matovičovej konzervatívnej kampani isté ohrozenie, ale verí, že s ním dokážu súperiť a ľudia zvládnu rozlíšiť, aký štýl politiky v budúcnosti chcú. „Igor Matovič nám uškodil a pričinil sa, aby sme zostali pod hranicou zvoliteľnosti. Ale ľudia majú už skúsenosť s jeho spôsobom vládnutia.“

Užšiu spoluprácu s hnutím OĽaNO si v KDH predstaviť nevedia, a to aj pre návrh Obyčajných podmieniť predčasné voľby zabetónovaním súčasného volebného systému v ústave. KDH má totiž v programe rozdelenie Slovenska na osem volebných obvodov. Verí, že takým štýlom by mali vždy pár parlamentných kresiel v regiónoch na severe a východe Slovenska, kde má svojich voličov istých.