Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
25. január 2023

Dôchodkový systém s deficitom 10 milárd eur ročne

Proti Macronovým snahám o reformu sú v uliciach milióny Francúzov

Macron považuje reformu dôchodkov za kľúčovú. Dohoda s odbormi mu však nevyšla, potrebuje preto politických spojencov, ktorí mu zatiaľ chýbajú.

Proti Macronovým snahám o reformu sú v uliciach milióny Francúzov

Protesty proti dôchodkovej reforme vo Francúzsku 19. januára 2023. Foto: TASR/AP

Francúzsko je notoricky známe svojimi silnými odbormi a obrovskými protestmi proti akejkoľvek reforme verejnej správy a verejných výdavkov. Avšak demonštrácie, ktoré sa vo Francúzsku konajú v týchto dňoch kvôli reforme dôchodkov, sú ešte masovejšie a výbušnejšie ako zvyčajne.

Pre Macrona je pretlačenie dôchodkovej reformy najväčšou skúškou od hnutia Žltých viest v roku 2018 a ako túto výzvu zvládne, bude asi najjasnejšie definovať odkaz jeho vládnutia. O čo v tejto reforme ide a prečo vyhnala do ulíc milióny ľudí?

Prečo je táto reforma taká dôležitá?

Vo Francúzsku je na silný štát hrdá ľavica aj pravica. Kým v iných krajinách sú pravičiari zväčša tí, ktorí žiadajú zodpovednú fiškálnu politiku a menej regulácií, vo Francúzsku to neplatí.

Kým iné európske krajiny sa v modernej dobe snažia o čo najflexibilnejšie a najjednoduchšie Zákonníky práce, vo Francúzsku je dlhší ako Biblia. Zdieľať

Túto vlastnosť Francúzov môžeme vystopovať ešte k Ľudovítovi XIV., Napoleonovi alebo pravicovému prezidentovi de Gaullovi. Kým iné európske krajiny sa v modernej dobe snažia o čo najflexibilnejšie a najjednoduchšie Zákonníky práce, vo Francúzsku je dlhší ako Biblia.

Štát totiž reguluje aj najmenšie aspekty jednotlivých zamestnaní a prepustiť pracovníka je nesmierne náročné aj pri jeho pochybení. Nezáleží na tom, že prílišná byrokratizácia znižuje ekonomický rozvoj a motivuje firmy, aby radšej išli do iných krajín.

Pokiaľ príde k akejkoľvek zmene, ktorá by mohla ohroziť postavenie pracovníka alebo mocných odborov, do ulíc vychádzajú státisíce ľudí. A to sa deje aj pri reforme dôchodkov.

Macron totiž chce siahnuť na francúzske zlaté teľa – štedrý dôchodkový systém. Ten tvorí jadro francúzskeho sociálneho štátu, na ktorý je veľká väčšina Francúzov nesmierne hrdá od jeho zavedenia počas prezidentovania Françoisa Mitterranda. Ten pred prezidentskými voľbami v roku 1981, ktoré vyhral s podporou odborov, socialistov a komunistov, sľúbil, že vek odchodu do dôchodku bude 60 rokov pre všetkých. Už vtedy však bolo jasné, že tento „socialistický zázrak“ nie je udržateľný. Čo už však bolo raz sľúbené, je ťažké zrušiť.

Doterajšie reformné pokusy vždy zlyhali

Nasledujúci stredopraví prezidenti sa snažili vek odchodu do dôchodku aspoň mierne zvýšiť. Každému je predsa jasné, že nižšia pôrodnosť spojená z vyšším vekom dožitia musí vyústiť do toho, že vek odchodu do dôchodku sa musí aspoň mierne zvyšovať, aby bol systém udržateľný.

V roku 1995 sa snažil o reformu Jacques Chirac, pričom musel od nej hanebne ustúpiť, keď sa proti nemu spojili všetky odbory. Nicolasovi Sarkozymu sa po tridsiatich rokoch aspoň podarilo zvýšiť tento vek na 62 rokov, ani to však nie je dostačujúce a navyše jeho reputácia tým ťažko utrpela kvôli odborom, ktoré na mesiace ochromili krajinu.

Posledný prezident pred Macronom, socialista François Hollande, sa vekovú hranicu zvýšiť neodvážil, avšak trochu skryte zvýšil počet rokov, počas ktorých musí pracovník pracovať, aby dostal celý dôchodok. Ľudia s vyšším vzdelaním teda už pracovali približne do 67 rokov.

Na druhej strane však množstvo profesií v štátnej správe má špeciálne režimy, ktoré im umožňujú ísť do dôchodku skôr. Niektorí pracovníci SNCF, štátneho železničného dopravcu, to napríklad môžu urobiť už v 52 rokoch a pracovníci energetického gigantu EDF v 55 rokoch.

Problémom je, že tento režim je neférový voči iným zamestnancom a zároveň ešte znamená aj vysoké výdavky pre verejný sektor (všetko sú to štátne firmy so státisícmi zamestnancov), ktoré zaplatia pracovníci v privátnej sfére zo svojich odvodov. Zaujímavé je, že špeciálne režimy v SNCF, EDF a ďalších štátnych firmách tvrdo bránia odbory v nich, ktorým neprekáža očividná neférovosť a neudržateľnosť.

Deficit systému by sa bez reformy mal v rokoch 2022 až 2032 pohybovať medzi 0,5 a 0,8 percenta HDP, teda približne okolo 10 miliárd eur ročne. Navyše, výdavky na dôchodky v pomere k HDP sú vo Francúzsku vysoko nad priemerom EÚ. Zdieľať

Podľa najnovších odhadov Conseil d’orientation des retraites (nezávislej vládnej agentúry pre štúdium dôchodkov) je dôchodkový systém udržateľný z krátkodobého hľadiska, avšak z toho dlhodobého bude v hlbokom deficite. Deficit systému by sa bez reformy mal v rokoch 2022 až 2032 pohybovať medzi 0,5 a 0,8 percenta HDP, teda približne okolo 10 miliárd eur ročne.

Navyše, výdavky na dôchodky v pomere k HDP sú vo Francúzsku vysoko nad priemerom EÚ. V roku 2020 tvorili 15,9 percenta HDP, pritom na Slovensku to bolo napríklad iba 8,8 percenta a v Holandsku 12,8 percenta.

Emmanuel Macron sľuboval reformu už v kampani pred prvým prezidentským obdobím. V roku 2018 sa snažil zrušiť špeciálne režimy pre štátne firmy, kvôli odborom však zlyhal. Následne jeho plány prekazila pandémia.

V kampani minulý rok však už jasne a konkrétne sľuboval, že chce zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, aby bol dôchodkový systém udržateľný aj po roku 2030. Chcel sa tak priblížiť aj k susediacim krajinám Španielsku a Nemecku, kde je vek odchodu do dôchodku 65 a 67 rokov.

Inzercia

Demonštranti počas protestu proti vládnemu návrhu na zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku v Paríži vo štvrtok 19. januára 2023. Foto: TASR/AP

Pokus o dohodu s odbormi padol

Prečo je pre neho táto reforma taká dôležitá? Macron je veľmi vzdelaný a cieľavedomý prezident, ktorý túži zanechať „pečať“ na histórii Francúzska. Jeho hlavným cieľom od začiatku prezidentovania boli predovšetkým ekonomické reformy, ktoré mali znovu naštartovať francúzsky ekonomický rast a zefektívniť verejnú správu. Pre pandémiu a hnutie Žltých viest množstvo veľkých reforiem nevyšlo, chýba mu teda jedna veľká reforma, ktorá by priniesla výraznú zmenu. Pokiaľ by túto reformu nedotiahol úspešne do konca, znamenalo by to, že nenaplnil základnú úlohu, ktorú chcel v politike dosiahnuť. Je to teda pre neho veľký symbol.

Vláda ponúkla veľa dodatočných bonusov dôležitých pre ľavicu, napr. minimálny dôchodok 1200 eur alebo skorší dôchodok pre ľudí s vysoko náročnými povolaniami. Všetky ústupky boli márne. Zdieľať

Macronova vláda na čele s premiérkou Élisabeth Borneovou sa snažila dohodnúť s najväčšími odbormi a pristúpila na kompromis – zvýšenie iba na 64 rokov (nie 65) a aj to iba postupne do roku 2030. Zároveň však minimálny počet rokov prispievania potrebných na plný dôchodok bude rásť rýchlejšie a v roku 2027 bude na úrovni 43 rokov. Vláda však ponúkla aj veľa dodatočných bonusov dôležitých pre ľavicu, ako je napr. minimálny dôchodok na úrovni 1200 eur alebo skorší dôchodok pre ľudí s vysoko náročnými povolaniami.

Všetky ústupky boli márne, odbory sa rozhodli celý návrh zhodiť zo stola a zvolali masívne štrajky po celej krajine. K nim sa pridalo Národné zhromaždenie Marine Le Penovej a ľavicové zoskupenie NUPES na čele s Jeanom-Lucom Mélenchonom. Táto reforma, ktorú odmieta 60 percent Francúzov, je pre dve zoskupenia skvelou príležitosťou, ako efektívne zaútočiť na už aj tak veľmi nepopulárnu vládu.

Protesty vo Francúzsku sú vďaka dobre organizovaným odborom efektívnym spôsobom, ako zabiť akúkoľvek reformu. Aj teraz ich sila vládu vystrašila. Väčšina vlakov musela byť kvôli nedostatku pracovnej sily zrušená. Do ulíc vyšli aj učiteľské odbory a pracovníci v nemocniciach.

Na prvom proteste 19. januára sa podľa odhadov polície zúčastnilo viac ako milión ľudí, podľa organizátorov až vyše dvoch miliónov. Na 31. januára sú už plánované ďalšie protesty, ktoré budú pravdepodobne ešte masovejšie. Podľa najnovších prieskumov je až 46 percent ľudí ochotných ísť štrajkovať.

Macron potrebuje politických spojencov 

Macronova vláda, ktorá nemá väčšinu, teraz potrebuje nájsť na presadenie tejto nepopulárnej reformy v parlamente partnerov. Má síce k dispozícii špeciálny nástroj, článok 49.3, ktorým môže pretlačiť prijatie zákona aj bez súhlasu parlamentu, bolo by to však veľmi riskantné, pretože by mohlo hroziť vyjadrenie nedôvery.

Od toho, ako Macron zvládne presadenie tejto reformy, bude závisieť zvyšok jeho mandátu. Pri neúspechu sa to môže skončiť chaosom v rozdelenom parlamente. Zdieľať

Národné zhromaždenie Marine Le Penovej sa pri tejto reforme už načisto stáva obyčajnou populistickou stranou zameranou iba na boj proti migrácii a rozdávanie zo štátneho rozpočtu.

Pravicový a konzervatívny volič, ktorému záleží na zdravých verejných financiách, si v jej programe nájde málo zaujímavých vecí. Le Penová sa dokonca čiastočne zhoduje s radikálnou ľavicou na tom, že by sa vek odchodu do dôchodku nemal zvýšiť, ale, naopak, znížiť na 60 rokov pre niektoré profesie. Pre zvyšok pracovníkov by mal zostať vek odchodu do dôchodku 62 rokov.

Najpravdepodobnejším partnerom na prijatie reformy sú pravicoví a konzervatívni republikáni, ktorí podobnú reformu majú aj vo svojom programe. Problémom je však to, že spolupráca s Macronom pre nich môže znamenať politickú smrť a hnev ulice, pričom budú ľahkým terčom pre Marine Le Penovú.

Od toho, ako Macron zvládne presadenie tejto reformy, bude závisieť zvyšok jeho mandátu. V jeho strane už začínajú prebiehať boje o to, kto bude kandidovať v roku 2027 (Macron už nemôže kandidovať), a začínajú sa množiť aj jeho spory s vlastnými ambicióznymi členmi vlády, ako je minister hospodárstva Bruno Le Maire.

Prijatie reformy by posilnilo Macronovu autoritu. Pokiaľ však zlyhá, zvyšok jeho vládnutia môže byť už len chaosom v rozdelenom parlamente.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.