Tri doby, tri podoby Krista

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tri doby, tri podoby Krista

Umenie a zobrazenie Krista. Nikto v dejinách nemá toľko zobrazení tváre ako Ježiš, ktorého podoba nám napriek tomu stále uniká.

Traja rôzni autori – tri rôzne podoby Krista na troch rôznych obrazoch – mohli by sme si urobiť kvíz, v čom sú podobné a v čom odlišné. Všetky tri sa tematicky vzťahujú na udalosti Veľkej noci, ale každý na inú situáciu: Posledná večera, Ukrižovanie, Turínske plátno.                                

Traja rôzni autori: Leonardo Da Vinci, Ľudovít Fulla, Gyula Pauer. Každý pochádza z inej krajiny Európy: Taliansko, Slovensko, Maďarsko. Každý z nich pracoval v inom časovom období: 1452 – 1519, 1902 – 1980, 1941 – 2012, a preto každý používal iné výrazové prostriedky, ktoré súvisia s adekvátnym výtvarným slohom charakteristickým pre svoju dobu.

Všetci traja použili symetriu pre svoje kompozičné riešenie a každý z nich nám predostiera tú svoju podobu Krista. Myslím, že nikto nemá v dejinách maliarstva toľko „podobizní“ ako práve Pán Ježiš, a predsa podoba jeho tváre nám uniká.

Možno najviac dôverujeme portrétu, ktorý nenamaľoval žiaden umelec, ale zanechal nám ho tu na Turínskom plátne sám Bohočlovek. Uvedomujeme si, že krvavý odtlačok tejto jeho tváre je výsledkom mučenia, ktoré mu predchádzalo, a preto sa na plátne javí ako negatív, ale vďaka stále dokonalejším technológiám ju už môžeme vidieť aj v pozitíve.

Maďarský sochár Gyula Pauer si pre svoju podobu Pána zvolil práve využitie nových možností technologických postupov začiatku 21. storočia. Vytvoril hladkú bielu plastiku v životnej veľkosti, sťaby sme videli zavinutého človeka v bielom plátne, na ktoré vytlačil fotocestou v naturálnej farebnosti Turínske plátno tak, ako ho poznáme, prevedené do pozitívu.

Keď sa vedľa tejto konceptuálnej plastiky objaví malá pestrou, sýtou až byzantskou farebnosťou žiariaca olejomaľba Ukrižovania nášho slovenského modernistického maliara Ľudovíta Fullu z päťdesiatych rokov 20. storočia, vtedy – ako sa to niekedy stáva v obrazovom vyhľadávači Google – sa nám v hlave napriek slohovej „inakosti“ prepnú v hlave tieto dve diela do „Veľkonočných súvislostí“...

A môžeme pokračovať do tretice ešte odvážnejšie a skúsiť si pozrieť na princípe toho istého menovateľa, ktorým je teraz pre nás Veľká noc, slávnu Poslednú večeru od svetoznámeho renesančného majstra Leonarda Da Vinci (začal ju maľovať v roku 1495).

Vtedy uvidíme zase iného Ježiša. Malo to byť jedno dokonalé dielo renesancie, pri ktorom ale zlyhala technika. Chceli by sme si zaostriť tú tvár z opadávajúcej nástennej maľby maľovanej olejovou temperou na vlhkom múre, ktorá sa stáva až chvejivo ezoterickou.

Hľadiac na ňu si mimovoľne spomenieme na slová písma: Teraz ho vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, akoby v hádanke, ale potom ho budeme vidieť tvárou v tvár, lebo keď príde to, čo je dokonalé, pominie sa to, čo je len z čiastky. (1. Kor 13, 12)

Foto: archív autorky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo