Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Komentáre a názory
04. január 2023

Pomoc Ukrajine

S touto krajinou to nie je až také zlé

O tom, ako naše účinkovanie zhodnotia dejiny, rozhodnú aktívni jednotlivci a malé skupiny.

S touto krajinou to nie je až také zlé

Tento rok bolo ocenenie Biela vrana udelené symbolicky každému, kto pomohol Ukrajine. Foto: TASR/Martin Baumann

Na Slovensku sa stáva často, že aktivity malého počtu aktívnych jednotlivcov a organizácií ťahajú krajinu dobrým smerom aj navzdory prevažujúcim verejným náladám.

Platí to aj v prípade pomoci Ukrajine. Postoje Slovákov k nej sú skôr rezervované až skeptické. Podľa prieskumu Eurobarometra, ktorý bol zverejnený koncom roku, patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou podporou európskej pomoci Ukrajine. Schvaľuje ju 49 percent respondentov, menej je to iba v Grécku a v Bulharsku.

Zároveň však platí, že keď poľský denník Rzeczpospolita v decembri publikoval poradie krajín, ktoré v pomere k svojmu HDP najviac pomáhajú Ukrajine dodávkami vojenského materiálu, tak Slovensku v takomto porovnaní patrilo piate miesto. Po Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a pred Českom.

Podobne aktívne je Slovensko aj v humanitárnej pomoci. Pomáhajú mnohí jednotlivci, samosprávy, občianske združenia, cirkevné charity, ale prostredníctvom rozvojovej pomoci aj štát. Len Slovenská katolícka charita poslala ku koncu novembra na Ukrajinu viac ako 650 ton pomoci, najmä vo forme trvanlivých potravín a hygienických pomôcok.

Na Slovensku sa stáva často, že aktivity malého počtu jednotlivcov ťahajú krajinu dobrým smerom aj navzdory prevažujúcim verejným náladám. Zdieľať

Časť tejto pomoci som mal možnosť tesne pred Silvestrom vidieť na vlastné oči. Ide o tri projekty financované oficiálnou slovenskou rozvojovou pomocou (Slovak Aid), ktoré sú zamerané na deti.

Svaľava je asi dvadsaťtisícové okresné mesto, vzdialené päťdesiat kilometrov od Užhorodu. V čase nášho príchodu je miestny detský domov bez elektrického prúdu, výpadky trvajú niekoľko hodín denne. To však nie je to najstrašnejšie. Oveľa horší pohľad sa nám naskytne potom, keď sa rozozvučia sirény a maličké deti musia utekať do úkrytu.

Na Ukrajine sa v prípade ruských raketových a dronových útokov spustia varovné sirény vo všetkých oblastiach krajiny. Na Zakarpatsku ich väčšina dospelých ignoruje a život beží normálne ďalej, ale deti do úkrytu musia ísť.

V detskom domove vo Svaľave žije osemdesiatosem detí vo veku do päť rokov. Sú medzi nimi aj deti z mesta Biela Cerkev v Kyjevskej oblasti, ktoré boli evakuované ešte na začiatku vojny.

Inzercia

S pomocou Slovenska sa v detskom domove vo Svaľave rozbieha rekonštrukcia elektroinštalácie a elektrokabeláže a v budove sa namontuje aj klimatizácia. Súčasťou projektu je aj vybudovanie rezervnej kuchyne, v ktorej by sa v prípade výpadkov elektriny a plynu dalo deťom pripravovať jedlo.

S podporou slovenskej rozvojovej pomoci sa rozbieha aj rekonštrukcia detského domova v ďalšom zakarpatskom meste Seredné. Rozširuje sa jeho kapacita, keďže tu našli útočisko aj deti z Chersonu a Mariupola. Takisto sa bude rekonštruovať aj detský domov vo Vinogradove, kde skončilo tridsať detí zo Žytomyra po tom, ako ich pôvodný detský domov zničil ruský raketový útok.

Zakarpatsko je aj v týchto vojnových dňoch relatívne bezpečnou oblasťou. Od vypuknutia ruskej invázie zažilo len jeden ruský útok, keď v máji rakety zasiahli železničnú infraštruktúru v meste Volovec. Aj z tohto dôvodu sa tu nachádzajú tisíce vnútorných utečencov z iných oblastí Ukrajiny. V celom Zakarpatsku sa ich počet odhaduje na viac ako 400-tisíc, pričom v samotnom Užhorode ich je dvadsať- až tridsaťtisíc.

Aj tu si však vojna vyberá svoju krvavú daň. „V Užhorode boli týždne, keď sa aj každý deň konal pohreb niekoho, kto zahynul na fronte,“ hovorí Eduard Buraš z košického združenia Feman. Buraš, ktorý je aj poradcom premiéra pre cezhraničnú spoluprácu, jazdí od vypuknutia vojny na Ukrajinu kvôli pomoci veľmi často a podieľa sa aj na spomínaných troch projektoch pre detské domovy.

Prieskumy verejnej mienky nám už nejaký čas ukazujú slovenskú spoločnosť ako najviac proruskú v regióne. Spomedzi krajín V4 sme podľa sociologických dát aj najviac negatívne naladení voči pomáhaniu Ukrajine či ukrajinským utečencom.

Lenže v zlomových chvíľach nie je až taká dôležitá ufrflaná a voči všetkému a priori negativisticky naladená masa, ale odhodlaní a aktívni jednotlivci a malé skupiny, ktoré nestratili kompas. Tie rozhodnú o tom, ako naše účinkovanie vo vzťahu k vojne na Ukrajine zhodnotia dejiny.

A z tohto pohľadu to s touto krajinou nie je až také zlé.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.