Petr Pithart o rozdelení Československa Slováci stratili najväčší mindrák. Česko hlboká kríza ešte len čaká

Slováci rozdelením Česko-Slovenska a následným prekonaním niekoľkých vnútropolitických kríz stratili svoj najväčší mindrák – že sú neštátotvorný národ. Tým, že Česi nedokázali naplniť sľuby, ktoré Slovákom viackrát dali, si o rozdelenie federácie sami koledovali. V rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal bývalý český premiér Petr Pithart.

„Ja viem, že si to Slováci asi neuvedomujú. Vedia oveľa podrobnejšie, aká hrôza bola slovenská justícia, prokurátori, polícia. To tak u nás nebolo. Máte škandály, ktoré hnijú už 15 rokov. Áno, to všetko je strašné. Ale v rozhodujúcich chvíľach, prinajmenšom v štyroch – Mečiar, Fico, Kiska, Čaputová –, ste jednoducho obstáli lepšie než my,“ myslí si bývalý predseda českej vlády z čias federácie.

K rozdeleniu podľa neho prispela dlhodobá nevôľa a nechuť zo strany Česka dohodnúť sa na princípe rovný s rovným. „Česi tomu nerozumeli. Pretože mnoho z nich neuznávalo existenciu slovenského národa,“ spresnil politik.

A mnohí Slovensko ani nepoznali, čo je stav, ktorý podľa neho trvá doteraz. Slovo „nezáujem“ by však bolo prisilné. Zdôraznil, že Česko sa tak stavia ku všetkým svojim susedom. „My sme taká čudná krajina zahľadená do seba,“ dodal.

Pithart po Nežnej revolúcii rokoval s Mariánom Čalfom, Vladimírom Mečiarom a Jánom Čarnogurským o budúcej podobe federácie. Podľa Pitharta bola slovenská strana na rokovania o právomociach lepšie pripravená.

Predstavitelia vlád ČSFR Petr Pithart, Marián Čalfa a Vladimír Mečiar na tlačovej besede s novinármi po skončení rokovania 11. septembra 1990 v Piešťanoch. Foto: Archív TASR/Jana Noseková

„Mečiar bol ten, kto to mal lepšie premyslené, pretože slovenská strana bola tá slabšia. My sme tie právomoci nepotrebovali, pretože my sme ich mali federálne a to federálne sme pokladali za české,“ vysvetlil Pithart, ktorý však v nasledujúcich voľbách nezískal dostatok hlasov a vypadol z politiky. O ďalšom osude federácie tak už rozhodoval Václav Klaus s Vladimírom Mečiarom.

„Klaus ho tak nejako šikovne zahnal do kúta, že on bol ten, kto o rozdelenie požiadal,“ hodnotí Pithart. Hoci Mečiar prišiel na stretnutie v Brne s tým, že chce zachovať federáciu, požadoval zároveň aj medzinárodne právnu subjektivitu, čo sa podľa Pitharta rovná samostatnému štátu.

„Ja neviem, či to on vedel. Mečiar bol absolútne nekompetentný, chaot, hovoril prerývane, nedokončoval vety...“ spomína na svojho niekdajšieho politického partnera.

Pripomenul aj situáciu, keď slovenská vláda neohlásene priletela do Prahy a Mečiar mu v aute so slzami opakoval, že obaja prehrali a federácia skončí. „Valili sa mu slzy. Čo máte robiť s chlapom, keď sedíte na sedadle vedľa neho a jemu sa valia slzy?“ pýta sa Pithart.

Podľa neho nie je pravda, že po rozdelení ČSFR boli vzťahy Česka a Slovenska dobré.

„Stále sa hovorilo: naše vzťahy sú najlepšie, aké kedy boli. No áno, nehádali sme sa o rozpočet. Ale ja som si to našiel v archívoch úradu vlády. Klaus a Mečiar sa za celé štyri roky až do tej prvej Mečiarovej porážky ani raz nestretli,“ povedal Pithart a spresnil, že rokovali len na multilaterálnych konferenciách, ale nikdy nie sami dvaja. Vtedajšie vzťahy rozdelených republík označil za katastrofálne.

„Keď sa s odstupom času pozriem na tých 33 rokov, tak ak ste nezískali sebavedomie, aspoň ste stratili mindrák. A my na tom nie sme lepšie, nás podobne hlboká kríza ešte len čaká,“ povedal Pithart s tým, že je to ako klasické antické divadlo – dosiahnutiu katarzie musí predchádzať kríza.

Petr Pithart je český politik, právnik, spisovateľ, pedagóg a jeden zo signatárov Charty 77. V čase Nežnej revolúcie sa angažoval v Občianskom fóre, od februára 1990 do júla 1992 bol predsedom českej vlády. V parlamentných voľbách v roku 1992 neuspel a stiahol sa z politiky.

Vrátil sa o štyri roky ako senátor, ktorým bol až do roku 2012, z toho šesť rokov Senátu predsedal. V roku 2003 kandidoval na post prezidenta Českej republiky.