Prieskum AKO Rozdelenie Československa považuje za prínos 45 percent respondentov

Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, z toho 18,7 percenta ho považuje za prínos s určitosťou. Takmer rovnaký podiel, 44,6 percenta respondentov, rozdelenie za prínos nepovažuje, z toho 19,8 percenta si to myslí s určitosťou.

Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre TASR.

Agentúra prieskum realizovala v čase od 6. do 12. decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, ktorí odpovedali na otázku: „O pár dní si pripomenieme 30. výročie rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Je či nie je toto rozdelenie podľa vás pre občanov Slovenska prínosom?“

Rozdelenie ČSFR považuje za prínos spolu 45,8 percenta opýtaných (18,7 percenta uvádza, že to je určite prínos a 27,1 percenta, že je to asi prínos). Naopak, spolu 44,6 percenta opýtaných si myslí, že rozdelenie ČSFR nebolo prínosom (podľa 24,8 percenta asi nie je prínosom, podľa 19,8 percenta určite nie je prínosom).

Situáciu nevedelo posúdiť 8,8 percenta opýtaných a 0,8 percenta odmietlo na otázku odpovedať.

Za prínos rozdelenie ČSFR považujú nadpriemerne často najmladší, teda 18- až 33-roční respondenti, vzdelanejší, teda respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a s vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Žilinského kraja. Nadpriemerne často označujú rozdelenie za prínos voliči SNS, PS, OĽaNO, SaS, mierne nadpriemerne aj voliči Hlasu-SD, Sme rodina a KDH.

Rozdelenie ČSFR negatívne hodnotia nadpriemerne často 50- až 65-roční respondenti a respondenti s najnižším vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Nadpriemerne často hodnotia rozdelenie negatívne aj občania maďarskej národnosti a voliči strán Aliancia-Szövetség, Maďarské fórum, Republika, mierne častejšie aj voliči Smeru-SD.