Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K veci Kultúra
24. december 2022

Dickensova klasika

Manželstvo, rodičovstvo a „Vianočná koleda“

Čo nám dnes ešte môže povedať klasická vianočná próza Charlesa Dickensa z roku 1843.

Manželstvo, rodičovstvo a „Vianočná koleda“

Marleyho duch navštívil Ebenezera Scroogea. Ilustrácia Vianočnej koledy Charlesa Dickensa od ilustrátora Johna Leecha z roku 1843. REPROFOTO: British Library/Wikimedia Commons

Vianočná koleda od Charlesa Dickensa sa často vníma iba ako rozprávka pre deti alebo sa redukuje na lekciu o chamtivosti verzus štedrosti na Vianoce. Dickens však v roku 1843 písal pre dospelých a my moderní ľudia by sme spravili chybu, keby sme rozličné významy tohto diela obmedzovali či splošťovali.

Koleda má veľa čo povedať napríklad o manželstve, rodičovstve a peniazoch. Dej tohto príbehu nám hovorí viac než iba to, čo si o týchto veciach asi myslelo ranoviktoriánske Anglicko; veľa dokáže povedať aj nám dnes.

Ľudia sú dôležitejší než veci. Ako princíp sa to zdá jasné, no inak to jasné nie je – a nielen pri pohľade na naše súčasné vianočné konzumné orgie.

Naša kultúra je zamilovaná do toho, čo sa dá kvantifikovať, a preto Koleda nepochybne nejednému zahryzne do svedomia. Barbara Friedová, matka Sama Bankman-Frieda, známeho z krachu kryptomenovej burzy, je autorkou knihy Facing Up to Scarcity (Ako čeliť nedostatku). Táto kniha je filozofickým cvičením, ktoré sa snaží ospravedlniť utilitaristický kalkul ako spôsob robenia etiky. Tvrdí, že základným morálnym problémom je „nedostatok“ a to, ako vzniká v individualistických kapitalistických spoločnostiach.

Proti takémuto chápaniu morálky ako účtovníctva protestuje Vianočná koleda, keď vyhlasuje primát duchovných dobier (ktoré sa rozdeľovaním nezmenšujú) nad dobrami materiálnymi. Keď rozdeľujem pizzu medzi dvoch ľudí a pribudne ešte jeden, nemôžem ju rozdeliť bez toho, aby som každému jeho podiel zmenšil, no o lásku sa s nimi môžem podeliť bez toho, aby každý dostal menej.

Scrooge to spočiatku nechápe: zdá sa, akoby jeho hlavnou starosťou na Štedrý večer bola aktuálna cena kukurice. Ako nám však pripomína staré porekadlo, niektorí ľudia poznajú cenu všetkého a hodnotu ničoho, čo obvykle vedie k tomu, že si osvojujú morálne postoje, ktoré menia etiku na účtovníctvo.

Scrooge túto morálnu hranicu prekračuje vtedy, keď sa vyjadrí, že chudobní by mali zomrieť, aby znížili „prebytočnú populáciu“. Má to všaǩ ďaleko od politickej kandidátky, ktorá v roku 2022 ospravedlňovala potraty ako stratégiu v boji proti inflácii pre chudobné ženy?

Všimnime si, ako Vianočná koleda pristupuje k manželstvu. V Scroogových časoch sa manželstvo často uzatváralo tak, že sa nemalá pozornosť venovala jeho ekonomickým rozmerom. Ak o tom pochybujete, spomeňte si, že jedno z hlavných napätí v románoch Jane Austenovej je medzi manželstvom z lásky a manželstvom pre spoločenské postavenie.

Ebenezer sa vysmieva svojmu synovcovi Fredovi, že sa oženil, „lebo si sa zamiloval“. Neskôr sa dozvedáme, ako veľmi sa jeho život líši od Scroogovho: ten bol zasnúbený s Belle, „dievčaťom bez vena“, ktoré ho však nakoniec pustí k vode, lebo „ma nahradila zlatá modla“ – peniaze.

Viktoriánske Anglicko možno väčšmi zdôrazňovalo istotu než lásku, čo však dnešok? Možno rozprávame o „nájdení spriaznenej duše“, no vziať si nezamestnaného Krásneho princa často prezrádza odlišnú triednu funkciu.

Chudobnejšia a robotnícka trieda – v ktorej libertínsky životný štýl rýchlo nahlodáva kultúru manželstva – si možno stále myslí, že bude „žiť z lásky“, no naše vyššie triedy (ktoré možno obhajujú podkopávanie manželstva, no samy ho veľmi nepraktizujú) stále uznávajú, že prejavom lásky je aj práca „dobrého živiteľa rodiny“.

Vlastne keď muži chodia stále menej na vysokú školu, neskôr nastupujú do práce a žijú u rodičov v pivnici a tak začínajú stúpať po beztak vratkom ekonomickom rebríku neskôr ako ženy, nemalo by nikoho veľmi prekvapovať, že ženy manželstvo odkladajú.

Inzercia

Ak aj dnes hrá ekonomika pri manželstve menšiu úlohu než v Scroogových časoch, rozhodne zohráva úlohu pri rozhodovaní sa o rodičovstve. Scrooga síce abstraktní chudobní obťažujú, lebo mu dvíhajú dane, no preukazuje aspoň štipku ľudskej empatie, keď stojí tvárou v tvár (aj keď neviditeľne) ochrnutému Tinymu Timovi. Dnes, 179 rokov po tom, ako Dickens napísal svoju Koledu, britské súdy pravidelne rozhodujú, že niektoré postihnuté deti budú na tom „lepšie, keď budú mŕtve“, údajne „pre ich vlastné dobro“ a rozhodne bez akéhokoľvek ohľadu na rozpočet NHS.

Ešte horšie je, že hoci v Británii nebola núdza o rodičov, ktorí bojovali o život svojho Tinyho Tima, Charlieho Garda či Alfieho Evansa, naše mienkotvorné denníky píšu reportáže o rodičoch, ktorí sa verejne obhajujú za to, že podávajú žaloby za „nezákonný život“, a kladú si otázku, ako jedného dňa vysvetlia svojmu dieťaťu, ktoré malo byť radšej mŕtve, „mala som ísť na potrat“.

Sémantická gymnastika potrebná na kritiku diskriminácie postihnutých a zároveň obhajovanie práva matky potratiť dieťa s Downovým syndrómom si vyžaduje flexibilitu, akú má skôr Simone Bilesová než Ebenezer Scrooge.

Problém je, že moderne akoby chýbal Duch súčasných Vianoc, aby takýmto ľuďom pripomenul „podlé kňúranie“, ktoré si arogantne nárokuje „rozhodovať o tom, ktorí ľudia budú žiť a ktorí zomrú. Bože! Počúvať hmyz na liste, ako sa vyjadruje, že medzi jeho hladnými bratmi hmýriacimi sa v prachu je priveľa života!“

A z opačnej strany, keď sme sa rozhodli, že „spravodlivosť“ si vyžaduje, aby sme oddelili pohlavnú diferenciáciu od manželstva, a tiež že schopnosť „mať“ dieťa je dôkazom „rovnosti“, koľko bude trvať, kým pripneme cenovku aj na ľudskú reprodukciu: mužské spermie, ženské vajíčka, maternice na prenájom (najlepšie v zahraničí, aby sa znížili režijné náklady)?

Možno nedokážeme stanoviť cenu lásky (Scroogova generácia mala na to iný výraz), ale čo časti na výrobu bábätiek? Ľudia v Planned Parenthood sa porozprávajú o poplatkoch nad pohárikom Cabernetu.

A to ste si mysleli, že Vianočná koleda je iba duchársky príbeh pre deti.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

John Grondelski (Ph.D., Fordham) je bývalý prodekan Teologickej fakulty Univerzity Seton Hall v newjerseyskom South Orange. Všetky názory vyjadrené v tomto článku sú výlučne jeho.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.