Kamene hovoria...

Dva nové pamätníky krutej, nespravodlivej a tyranizujúcej éry komunizmu boli odhalené vo štvrtok 17. novembra v Bratislave – jeden na Jakubovom námestí, druhý v Devíne. Dva kamene. Nie sú jednými z radu, ale prvými - po 16 rokoch.

Jakubovo námestie
„Komunizmus to nebola iba normalizácia a nežná revolúcia. To boli hlavne päťdesiate roky najtvrdšej tmy a príkoria... A aby, keď sa povie komunizmus, nepovedali, že to nebolo až také zlé, aby nepovedali, že veď vtedy bolo všetko aj tak lacnejšie!“ zdôraznil hlavne mladým Jozef Vicen, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska. „Priamo netrpeli len tí, čo boli prenasledovaní, ale aj ich rodiny a priatelia. A tak sa nám počet priamych obetí zdvoj až strojnásobuje,“ zakončil tento 84-ročný pán, sám väznený 11 rokov.
„Nech tento kameň hovorí za všetkých, čo sme vyšli z kamenného, uránového hrobu,“ pripojil Rudolf Dobiáš, podpredseda Konfederácie politických väzňov.
Na odhalení pamätníka akademického sochára Jozefa Barinku sa zúčastnilo okolo dvesto ľudí, medzi nimi i predseda parlamentu Pavol Hrušovský, predseda Ústavu pamäti národa Ján Langoš i primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.

Devín
Pri pokusoch o únik z vlastnej krajiny zahynulo na hraniciach Československa v rokoch 1945–1989 viac ako 400 ľudí. Im je venovaná Brána slobody na sútoku Moravy a Dunaja, pod hradom Devín. „Komunistický režim (ich) postrieľal, mínami a elektrickým prúdom zabil alebo iným spôsobom zavraždil,“ upresňuje veta vyrytá na vnútornej strane nového pamätníka. Nasleduje veľmi dlhý zoznam mien. Pamätník je situovaný práve na mieste, kde ešte pred šestnástimi rokmi boli míny. Od hranice Rakúska je vzdialený asi 20 metrov.
„Keď sme sa vtedy pozerali na druhú stranu Moravy, mali sme pocit, že stojíme na hranici civilizovaného sveta,“ povedal na ceremónii Martin Bolldorf, súčasný rakúsky veľvyslanec na Slovensku.
Na slávnostnom odhalení pamätníka sa zúčastnilo cez sto ľudí, medzi nimi i kňaz Anton Strholec, ktorý sám preplával rieku Moravu. Zúčastnil sa ho i predseda parlamentu Pavol Hrušovský ako aj predseda Ústavu pamäte národa Ján Langoš. Autorom Brány je Peter Mészároš.

Realita
Pri stretnutí s touto realitou komunistickej éry sa vynárajú mnohé otázky. Prečo obete komunizmu čakali na svoje pamätníky celých 16 rokov? Ako je možné, že tak veľa ľudí hovorí o komunizme ako o dobe, kedy sa žilo lepšie? Ako je možné, že zatiaľ všetci prezidenti Slovenskej republiky boli aktívnymi členmi toho neľudského režimu? Ako je možné, že v parlamente sedia poslanci strany, ktorá na toto obdobie útlaku priamo nadväzuje?
Ako je možné, že my všetci sme chvíľami ľahostajní pri budovaní našich rodín, spoločenstiev a krajiny?
705 politických vrážd! 402 zabitých pri pokuse o útek! 71 168 politických procesov! 15 956 vyhnaných z domovov! 13 175 eskortovaných na nútené práce.
Kamene hovoria a zaväzujú. A stoja tu pre nás.

František Kolek
Publikované v týždenníku Zrno 49/2005.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo