Odídenci z OĽaNO
Budajovci spolupracujú aj so Šeligom a s Klusom. Skúsia to spolu s Dzurindom?

Foto: TASR/Jakub Kotian
„Viem si predstaviť, že by to mohla byť širšia koalícia, ktorá by vytvorila zaujímavú alternatívu pre stredopravého voliča,“ uviedol odídenec z SaS Martin Klus.
Liberálne zameraní poslanci združení v občianskodemokratickej platforme, ktorá sa odtrhla od OĽaNO, úzko spolupracujú s poslancami Jurajom Šeligom (Za ľudí) a Martinom Klusom (odídenec z SaS).
Minister životného prostredia v demisii Ján Budaj, ktorý odídeneckej platforme šéfuje, uviedol, že skupina poslancov sa chce pokúsiť udržať demokratov v parlamente pri sebe.
Budaj zároveň povedal, že sa aktívne rozpráva a spolupracuje aj s predsedom strany Spolu Miroslavom Kollárom. „Najlepšie by bolo vytvoriť širokú platformu, ktorá by bol hrádzou proti návratu klientelisticko-mafiánskych sietí, ktoré tu dlhé roky vládli,“ povedal Budaj na tlačovej konferencii, kde mu chrbát kryli poslanci z občianskodemokratickej platformy, ale aj exposlanec OĽaNO Ján Mičovský.
Podľa Budaja sa musia demokratické sily zmobilizovať, aby sa neopakovala minulosť. Širokou koalíciou chce zabrániť návratu Roberta Fica.
Hrozí repríza minulosti, vraví Budaj
Dočasne poverený šéf envirorezortu upozornil, že demokratickí politici už dvadsať rokov nedovládli do konca funkčného obdobia. „Celé toto obdobie sa každá vláda demokratov skončila roztržkou a útekom pred zodpovednosťou,“ povedal Budaj.
„Hrozí nám repríza minulosti,“ varoval s tým, že „dnes je demokratická scéna taká zasiahnutá, že je potreba dávať demokratov dohromady“.
Bývalý tribún Nežnej revolúcie vníma, že v demokratických stranách chýba vyvodenie „osobných konzekvencií“. Budaj toto obdobie označil za „krízu straníckosti“.
Minister v demisii Ján Budaj. Foto: TASR/Jakub Kotian
„Aj tí, ktorí spôsobovali tento rozvrat, často naďalej boli predsedami svojich strán. A to je dôvod, prečo sa dnes pozeráme na nebezpečnú vlnu, ktorá môže Slovensko zmiesť dokonca aj z Európskej únie,“ vysvetlil Budaj.
Upozornil tiež, že dnešná opozícia chce zrušiť špeciálnu prokuratúru alebo podvoliť sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
„Z úst opozície odzneli výroky, ktoré by mali zmobilizovať každého demokrata v tejto krajine,“ dodal. Na margo strany SaS pripomenul, že ide naďalej o demokratickú stranu, no spôsob, akým v posledných mesiacoch konala, označil za nesprávny. „Treba s ňou však rátať v tábore demokratov,“ dodal.
Širšie ako len v OĽaNO
Platforma okolo Budaja či poslanca Kristiána Čekovského sa v pondelok večer príde rozlúčiť na rokovanie klubu OĽaNO. „Toto gesto má symbolizovať, že obidve skupiny aj naďalej spolupacujú,“ povedal Budaj s tým, že budú aj naďalej podporovať programové vyhlásenie vlády, ktoré je podľa ministra v demisii „stále ešte nenaplnené“.
Budaj zároveň vysvetlil, že nikto z poslancov platformy nebol členom OĽaNO, vďaka čomu nejde de facto o odchod z hnutia.
„Chceme pôsobiť širšie než iba na pôde klubu OĽaNO,“ povedal Budaj, ktorý je aj naďalej členom predsedníctva hnutia. Nepovedal zatiaľ, či z OĽaNO vystúpi. Bude sa o tom baviť ešte s Igorom Matovičom aj Eduardom Hegerom. Budaj povedal, že udalosti sú v rýchlom procese, takže sú akékoľvek kroky ťažko predvídateľné.

Občianskodemokratická platforma však koalíciu ďalej podporuje. Pred pádom vlády tlačila na Matoviča, aby podal demisiu.
Budaj chce zabrániť prepadu hlasov. Konkrétne menoval stranu Progresívne Slovensko. Dočasne poverený minister povedal aj to, že nasledujúce obdobie bude „o každom voličovi či o každom aktívnom politikovi“.
Platformu v posledných dňoch posilnil poslanec Ján Mičovský, veľmi blízko k nej majú aj poslanci Za ľudí Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Budaj pripomenul, že predstavia aj ľudí mimo parlamentu.
Angažovanie sa v platforme pre Postoj potvrdil aj Martin Klus.
Zastreší ich jeden z nových projektov?
„Pravidelne sa stretávame, koordinujeme sa v rámci legislatívnych aktivít,“ uviedol Klus pre Postoj. Poslanec, ktorý hlasoval proti vysloveniu nedôvery vláde, povedal, že platforma a ľudia okolo nej by mohli byť „dobrým základom pre budúcu podporu vlády Eduarda Hegera, pokiaľ sa mu podarí získať opätovnú väčšinu v parlamente“.
Klus sa v rámci platformy zhoduje s ostatnými napríklad na tom, že nechcú „účelovo a jednorazovo meniť ústavu pod tlakom súčasnej radikálnej opozície“.
Odídenec z SaS naďalej nechce predčasné voľby a tvrdí, že im chce aj v rámci spolupráce s platformou zabrániť. „Netajím sa tým, že som fanúšikom spájania sa stredopravých politických síl,“ povedal Klus s tým, že by rád videl Budajovu platformu pri ďalších procesoch, napríklad pri tvorbe projektu Mikuláša Dzurindu či Lucie Ďuriš Nicholsonovej.
Odídenec z SaS, poslanec Martin Klus. Foto: Postoj/Adam Rábara
Podľa Klusa však existujú aj ďalšie iniciatívy, o ktorých sa šepká, no nie sú verejne ohlásené. „Nebolo by dobré, aby sa tieto subjekty trieštili,“ pripomenul.
Desiati poslanci platformy, ako aj Juraj Šeliga, Jana Žitňanská či Ján Mičovský by mohli byť súčasťou niektorého z nových projektov. Klus povedal, že je podstatné, aby teraz dochádzalo k integrácii týchto síl. „Už pod ktorou strechou sa to skončí, tak to je už druhá vec,“ dodal Klus.
„Viem si predstaviť, že by to mohla byť taká širšia koalícia, ktorá by vytvorila zaujímavú alternatívu pre stredopravého voliča,“ uzavrel Klus.
Podľa Juraja Šeligu vznikne pred voľbami široká koalícia aj zo strán, ktoré sú v parlamente. Poslanec Za ľudí o tom rozprával v talkshow Večer Mareka Vagoviča. „Bude sa musieť opakovať rok 1998,“ povedal Šeliga s tým, že by si vedel predstaviť pravicový projekt.
Dzurinda a Nicholsonová
Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Martin Klus alebo aj premiér Eduard Heger počúvali pred pár dňami na sneme strany Spolu prejav Mikuláša Dzurindu, v ktorom bývalý predseda vlády opakovane vyzýval na spájanie konzervatívnych aj liberálnych síl.
„Je potrebné pokúsiť sa vytvoriť zmysluplnú politickú alternatívu pre Slovensko tak, aby mohlo vzniknúť reformné, zodpovedné a proeurópske politické zoskupenie,“ vravel Dzurinda pred poslancami a ďalšími ľuďmi, ktorí by mali participovať na jeho novom projekte.

Na otázku, či by doň mali patriť aj strany OĽaNO či Za ľudí, povedal „neviem“.
Dzurinda sa rozprával aj s predsedom KDH Milanom Majerským, ktorý vníma potrebu spolupráce, keďže príčinou prepadu demokratických hlasov boli už dvakrát aj kresťanskí demokrati. „Tretíkrát to nedopustíme,“ uviedol Majerský.
Nový projekt už niekoľko mesiacov pripravuje aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá v roku 2021 odišla zo strany SaS. Podľa nej by malo ísť o „stredovú stranu“ s ambíciami stať sa vládnou stranou. V jej projekte sa angažuje napríklad Jozef Mihál či Ábel Ravasz.
Nicholsonová rokuje o spoluprácu aj s Pavlom Mackom, lídrom mimoparlamentnej ODS. Nicholsonová v diskusii u Mareka Vagoviča povedala, že v projekte už zastrešuje asi 80 ľudí. „Každý, kto v tejto krajine má nejaký výtlak, tak má povinnosť zabojovať,“ povedala Nicholsonová, ktorá má záujem najmä o nevoličov a o voličov Hlasu.
Dnes treba vedieť
V Pásme Gazy prší, situácia utečencov v prístreškoch je neudržateľná
Problémom sú aj splašky, ktoré prúdia ulicami Gazy. Kanalizačné čerpadlá majú dostatok paliva len na to, aby fungovali na 55 percent svojej kapacity, informuje stanica CNN.
Do Egypta previezli 29 bábätiek evakuovaných z nemocnice Šifá v Gaze
Svetová zdravotnícka organizácia opísala toto nemocničné zariadenie ako „zónu smrti“. Deti evaukovali v priebehu nedele, niektoré z nich sú údajne v kritickom stave.
Rodiny rukojemníkov zajatých Hamasom nechcú trest smrti pre teroristov
Izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir z krajne pravicovej koaličnej strany Židovská sila prijatie takéhoto zákona vehementne presadzuje.
Vláda odsúhlasila menovanie Juraja Štefanku za riaditeľa Vojenského spravodajstva. Zároveň odobrila odvolanie doterajšieho šéfa Róberta Kleštinca z funkcie. (tasr)
Firma FTE automotive dostane štátny stimul 17,5 milióna eur
Spoločnosť plánuje v Malom Šariši v okres Prešov preinvestovať viac ako 35 miliónov eur na diverzifikáciu súčasnej produkcie. Do roku 2030 by mala vytvoriť 365 nových pracovných miest.
Ruský HDP vzrastie podľa Putina o vyše 3 %, ekonómovia poukazujú na chudobu
V Rusku žije pod hranicou chudoby minimálne 15,7 milióna ľudí. Podľa ruského ekonóma Igora Lipica je reálna situácia v Rusku vážna napriek prezentovaniu pozitívnych ekonomických dát.
Fico verzus médiá
Premiér prerušil komunikáciu s Markízou, Denníkom N, so SME a s Aktualitami
Proti Ficovej rétorike k médiám v pondelok protestovali pred budovou úradu vlády študenti žurnalistiky.
Rusko zaradilo ukrajinskú speváčku Džamalu na zoznam hľadaných osôb
Ruské ministerstvo vnútra neuviedlo konkrétny trestnoprávny dôvod takéhoto kroku. Speváčka krymskotatárskeho pôvodu však opakovane verejne odsúdila ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine.
Kontroly na hraniciach s Maďarskom sa predĺžia, rozhodla vláda
Rezort vnútra vysvetľuje, že dôvodom tohto kroku je migračná vlna po tzv. západobalkánskej trase, ktorá v uplynulých mesiacoch spôsobila obrovský nápor na zložky ministerstva vnútra, najmä cudzineckú políciu, ale aj samosprávy a občanov v prihraničných oblastiach.