Z obvyklých dôveryhodných mediálnych zdrojov sa dozvedám, že Hnutie za dobrovoľné vyhynutie ľudstva je už oficiálne všeobecne známe a uznávané. Jeho zakladateľ Les Knight obhajuje inteligentné nerozmnožovanie.

Kým Svetové ekonomické fórum a environmentálni križiaci chcú svetovú populáciu väčšinou iba zredukovať, o sedem miliárd alebo tak nejako, pán Knight by rád eliminoval všetko.

Podobne ako mnohí iní progresívni ľudia, aj on rád lichotí mladým, že sú inteligentní a múdri. Zhodou okolností sú práve oni našou najväčšou skupinou s rozmnožovacím potenciálom. Počas svojho televízneho vystúpenia (tento týždeň na Foxe) povedal pán Knight toto:

„Mojím zámerom je, aby sa každý skôr, než sa bude rozmnožovať, zamyslel, a ak sa ľudia nad tým skutočne zamyslia, zamyslia až do dôsledkov, a budú mať potrebné prostriedky, aby sa nerozmnožovali, čo je skutočne veľký problém na celej planéte (…), 44 percent mladých ľudí povie: ,Nie, myslím, že to nechcem urobiť.‘“

„A to iba preto, že sa nad tým zamysleli.“

Inak, pochybujem, že k tomuto rozhodnutiu formálne dospelo až 44 percent mladých. Zdá sa však, že sa nerozmnožujú, a tak vyhynovačov povzbudzujú.

Iný pohľad na demografické trendy: uvádza sa, že svetová populácia dosiahla osem miliárd. Ak je to pravda, počtári predpovedajú deväť, možno desať, a potom stále rýchlejší pokles. Zdá sa totiž, že svet žičí vyhynutiu, a pri absencii dostatočného počtu bábätiek živá populácia starne veľmi rýchlo. A deje sa to aj vo vzdialených dedinách.

Veľkolepé plány OSN v oblasti udržateľného rozvoja, kontroly pôrodnosti a dekarbonizácie predstavujú najväčší medzinárodný byrokratický aparát oddaný cieľu eliminovať populáciu. Čo však, keby ľudia znovu začali mať deti? Nezmenilo by sa tým všetko?

Keďže muži môžu mať podľa progresívneho presvedčenia deti, ktovie, či ich budú môcť mať aj vtedy, keď ich priemerný vek prekročí sedemdesiatku. Na to, či budú bývať tehotné aj ženy, keď dosiahnu tento priemerný vek, nemám názor. Naučil som sa nebaviť sa o ženskom tele.

Zhruba počas nasledujúcej generácie bude populácia vďaka dlho získavaným návykom rásť, no potom začne prudko klesať – takmer všade.

Za tie desaťročia, čo sledujem čísla (ako novinár, nie ako vedec), som si všimol, že najautoritatívnejšie čísla neustále prestreľujú a preháňajú rýchlosť rastu populácie. Majú tiež sklon nadsadzovať súčasnú populáciu, čo asi spôsobujú politické a etnické tlaky čísla upravovať, obvykle smerom nahor.

Tipoval by som, že najväčšími vinníkmi v tomto smere sú Indonézia a červená Čína. Číňania potichu pripustili, že 100 miliónov ich občanov skrátka neexistuje. Indonézania sa snažili znížiť pomer kresťanov, budhistov a iných tým najjemnejším spôsobom: vytvorili milióny imaginárnych moslimov. Vlastne som celkovo skeptický, pokiaľ ide o veľkosť moslimskej populácie ako takej, takže sa islamizácie až tak veľmi nebojím.

Na druhej strane možno rýchlejšie stúpa populácia v Afrike, ako začínajú pripúšťať aj superpočtári. Nejde ani tak o to, že by boli Afričania plodnejší, ale že inštinktívne tvoria rodiny. Majú väčšiu odolnosť voči moderne, a kým medzinárodná populácia bude možno čoskoro stagnovať, v Afrike bude rásť tak, ako sa teraz všade scvrkáva.

Budúcnosť ľudstva teda možno príde „z Afriky“, tak ako (údajne) vo vzdialenej minulosti.

Toto je asi najlepšia správa pre prežitie homo sapiens sapiens. Pravdepodobne zmizneme iba my Neafričania a celú planétu necháme voľnú prebytkom z Afriky.

Inde nie je dôvodom úpadku, ak to príliš zjednodušíme, to, že stále menej potrebujeme deti nato, aby nás živili v starobe. Toto klišé príliš dlho uspokojovalo zvedavosť sociálnych vedcov. Skutočnosť je zložitá a súvisí so stále väčším bohatstvom a technologickým pokrokom.

Postoje v bežnej populácii sú stále menej náboženské a staromódne morálne istoty prestávajú robiť na ľudí dojem. Rozhodli sa, že si dovolia nielen materiálne dobrá, ale aj duchovný luxus. Dnes môžu veriť, čomu chcú, namiesto toho, aby sa museli obmedzovať iba na vierohodné.

So stúpajúcim bohatstvom na hlavu (vo všeobecnosti) prichádza stále väčšia arogancia, pýcha a samoľúbosť; rozmaznané deti, narcizmus a tak ďalej: všetky duchovné znaky moderny. To sa však nedá presne merať – pri nehmatateľných veciach sú štatistiky nepoužiteľné, a tak sa ani nerobia.

Výsledok sa však dá overiť. Rodí sa proporčne menej detí a potom stále menej a menej v každej nasledujúcej generácii.

Zmiznúť nemusia iba maličké a ploché ostrovy Maldivy, ktoré sa stratia pod morskými vlnami v dôsledku globálneho otepľovania. Aj zo šírošíreho Japonska možno zostane iba množstvo neobývaných vrchov; aj keď budú dostatočne vysoké na to, aby zostali trčať z vody.

Pokles populácie už postupuje v iných bohatých, príliš rozvinutých krajinách. A keď populácia stále rastie, na miestach ako Kanada, Nemecko či Spojené štáty, je to preto, lebo ich vláda podporuje usadzovanie imigrantov v počtoch, ktoré stačia na zaplatenie penzií pre našich dôchodcov. Prakticky ide o najnovšiu formu otroctva.

V dlhodobejšom horizonte to však úplne dáva zmysel, lebo keď vyschnú prúdy imigrantov, uschnú aj penzisti. Od čias dinosaurov sme tu také vymieranie nemali.

Nebyť Ukrajiny, pomyslel by som si, že sme dospeli do bodu, keď už nemôžeme mať vojny. Problémy s brancami majú všetky veľké armády sveta. Pán Knight je však asi rád, že prekvitajú eutanázie, samovraždy a úmrtia spôsobené drogami, najmä medzi mladými mužmi, keď už nie sú potrební ako vojaci.

Vyhynutie vyplýva z maličkých zmien vo vnímaní, ktoré sa však na seba postupne nabaľujú. V minulosti ľudia väčšinou túžili žiť viac ako uchovávať uhlie či diamanty. Prekvapivo sme nepotrebovali dôvody, prečo vydržať. Obvykle sme sa snažili žiť čo najdlhšie. Aj Boh sa vo všeobecnosti vnímal tak, že žije a je „influencer“ v ľudskom živote.

Kto by povedal, že tým, čo spôsobí naše vyhynutie, bude progresívna moderna?

Anglický originál článku nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

David Warren je bývalý redaktor časopisu Idler a stĺpčekár v Ottawa Citizen. Má bohaté skúsenosti na Blízkom i Ďalekom východe. Jeho blog Essays in Idleness (Eseje vo chvíľach ničnerobenia) možno aktuálne nájsť na http://davidwarrenonline.com/

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.