Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu je málo transparentný, rezignoval na konsolidáciu. Je to typický predvolebný populistický rozpočet. Skonštatoval to predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) v stredu počas rozpravy k zákonu roka.

Viskupič poukázal na to, že rok 2023 je predvolebný, pričom aj vyspelejšie krajiny sa v takomto roku nesprávajú zodpovedne.

„Práve rôzne rezervy a extrémne sumy na takéto kupovanie voliča charakterizujú predložený rozpočet," tvrdí. Snahou je podľa neho mať pripravené obrovské prostriedky na rozdávanie. Zopakoval, že do rozpočtu by mali byť zapracované aj výdavkové limity.

Zdôraznil zároveň, že hospodárenie Slovenska bude vysoko deficitné aj v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Už to by podľa neho malo "zasvecovať nejaké kontrolky". Poznamenal, že výdavky štátneho rozpočtu pre budúci rok sú o 31 percent vyššie ako príjmy štátu. Upozornil, že je potrebné šetriť.

„My nedokážeme takto fungovať ďalej, jednoducho, populizmus má jedného dňa svoj smutný koniec, o čom by vedeli rozprávať Gréci," podotkol s tým, že pri rozpade verejných financií v konečnom dôsledku budú trpieť tí najzraniteľnejší.

Viskupič zároveň dodal, že na štátny rozpočet sa dá nazerať okrem odborného aj z politického hľadiska. "Vládna koalícia musí ukázať občanom, či, ako a s koho podporou bude v predvolebnom roku vládnuť," vyhlásil.

Poslanec koaličného OĽANO Milan Kuriak reagoval s tým, že štátny rozpočet bol vypracovaný v súlade s legislatívou Slovenskej republiky.

Podľa neho je jasné, že napriek mnohým rečiam zo strany SaS a opozície nemajú vôľu rozpočet podporiť ani v prípade, ak by sa mnohým pripomienkam vyhovelo. „Veľmi ma mrzí, že vám nejde o ľudí, ale ide vám o politické body a predčasné voľby," dodal Kuriak.

Z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v polovici októbra schválila vláda, vyplýva, že deficit verejných financií Slovenska  by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 percent.