Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. november 2022

10 dní do výpovedí

Veľký problém má Bratislava, nemocnici v Starej Ľubovni hrozí až úplný zánik

Ak sa vláda s odborármi nedohodne, viaceré nemocnice môžu mať veľké ťažkosti poskytovať vôbec urgentnú starostlivosť. Prinášame prehľad nemocníc, v ktorých podali lekári najviac výpovedí.

Veľký problém má Bratislava, nemocnici v Starej Ľubovni hrozí až úplný zánik

Protest LOZ pred úradom vlády. Foto: TASR/Martin Baumann

Od výpovedí vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc delí Slovensko 10 dní. Kým vláda s lekárskymi odborármi ďalej rokuje, na ministerstve zdravotníctva zasadá už aj Ústredný krízový štáb, ktorý musí riešiť, ako bude fungovať zdravotná starostlivosť od 1. decembra, ak k dohode nedôjde.

Pred pár dňami minister Vladimír Lengvarský rozposlal nemocniciam list k aktuálnej situácii v zdravotníctve, v ktorom vysvetľuje postoj vlády, informuje o výsledkoch rokovania s odborármi a deklaruje snahu dohodnúť sa.

Zároveň tvrdí, že sa každým dňom približujeme k bodu, keď bude možné poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude mať prednosť pred plánovanými výkonmi. Lekárov tiež nepriamo požiadal, aby stiahli výpovede.

Lengvarského rezort môže v krajnom prípade vyhlásiť hospodársku mobilizáciu, čím by zabránil lekárom odísť, no podľa ministra zdravotníctva je to jedna z posledných možností. Napriek tomu už dnes mnohé nemocnice riešia služby na prelome mesiacov i to, ako poskytnú aspoň základnú zdravotnú starostlivosť. Už dnes musia viaceré zariadenia začať s redukciou príjmu pacientov na plánované operácie, pretože by sa od decembra o nich nemal kto postarať.

Čítajte tiež

Kým na úrade vlády dnes prebieha ďalšie z kľúčových rokovaní o ôsmich požiadavkách Lekárskeho odborového združenia, ako i o tom, či vláda prijme kompromis zo strany odborárov v prípade platových požiadaviek, prinášame prehľad nemocníc, ktoré budú protestnou akciou lekárov zasiahnuté najviac.

Údaje pochádzajú z konca septembra, preto dnes môžu byť na tom niektoré nemocnice o čosi horšie, keďže počet výpovedí v októbri ešte narástol. Ide tak len o približnú ilustráciu stavu.

V Starej Ľubovni by skolabovala celá nemocnica

Najhoršia situácia sa v percentuálnom pomere črtá práve na východe Slovenska. Riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice eviduje päťdesiatku výpovedí lekárov, čo je pri celkovom počte 96 doktorov percentuálne najviac na Slovensku.

„Museli by sme zatvoriť, lebo sú to štyri základné oddelenia, ktoré komplet podali výpoveď. Je to gynekológia, chirurgia, neurológia a interné,“ uviedol nedávno pre Ľubovniansku televíziu riaditeľ nemocnice Peter Bizovský.

Ďalší vývoj by tak v prípade nestiahnutia výpovedí smeroval k postupnému rozpusteniu celej nemocnice. A to nielen v prípade pacientov. Na začiatku decembra by o prácu prišlo všetkých 460 zamestnancov.

Významnejší počet výpovedí podali v Prešovskom kraji z väčších nemocníc ešte vo Fakultnej nemocnici v Prešove a aj v Poprade, kde ide o vysoké percento anestéziológov i chirurgov. Percentuálne najviac výpovedí zo siete nemocníc Sveta zdravia finančnej skupiny Penta koncom septembra podali lekári v Spišskej Novej Vsi. Sieť veľký počet výpovedí na rozdiel od štátnych fakultných a univerzitných nemocníc neregistruje.

Kritická je aj situácia v Žilinskom kraji

Porovnateľne zlá situácia ako v Starej Ľubovni by však nastala aj v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne a Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Tam sa tiež počet výpovedí pohybuje okolo 50 percent a v absolútnych číslach je to v oboch prípadoch viac ako 50 lekárov.

Kritická situácia v rámci Žilinského kraja bude aj v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde výpovede podala stovka lekárov, teda celkovo tretina. V Kysuckej nemocnici v Čadci sa lekári do štrajku nezapojili, takisto významnejší počet výpovedí neevidujú ani v Hornooravskej nemocnici v Trstenej.

Nápor by tak v kraji vznikol na Univerzitnú nemocnicu v Martine a Fakultnú nemocnicu v Žiline, v ktorých nie je vysoký počet výpovedí. Aktuálnu situáciu považujú zástupcovia nemocníc v Žilinskej župe za kritickú. 

„V prípade platnosti reálnych výpovedí lekárov považujeme za jediné riešenie vyhlásenie núdzového stavu. To znamená pozastavenie plánovaných výkonov, utlmenie onkooperatívy a môže to spôsobiť aj predĺženie dojazdových časov transportu pacientov na regionálnej úrovni,“ informovala riaditeľka žilinského odboru zdravotníctva Silvia Pekarčíková.

Županka Erika Jurinová a zakladajúca členka OĽaNO vyzvala Lekárske odborové združenie i vládu, aby čo najskôr doriešili aktuálnu krízu v zdravotníctve.

Veľký problém spôsobí Bratislave výpadok anestéziológov

Hromadné výpovede môžu aj v menšom počte odstaviť veľkú časť nemocnice, a to v prípade, že ju podajú anestéziológovia, bez ktorých nemožno operovať. To je aj prípad Bratislavy. Univerzitná nemocnica potvrdila, že výpovede podala tretina všetkých jej lekárov. No ešte viac anestéziológov.

Inzercia

V prípade nemocnice na Antolskej ide o asi 70 percent všetkých anestéziológov, na Kramároch cez 61 percent a v Ružinove okolo 50 percent anestéziológov. Podľa riaditeľa UNB Alexandra Mayera by to znamenalo decembrový odklad plánovaných operácií pre štyristo až päťsto pacientov.

Do toho sa riaditeľ bratislavskej univerzitnej nemocnice netají tým, že lekárov vo výpovediach môže prilákať nemocnica na Boroch, ktorá patrí finančnej skupine Penta. Postupné otvorenie nemocnice sa začne v roku 2023. 

Vysoký počet anestéziológov bude chýbať aj Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, kde ide až o 70 percent. Dokopy v Rooseveltovej nemocnici podalo hromadné výpovede 130 lekárov, teda približne tretina lekárskeho personálu.

„Ide o oddelenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby zabezpečili prevádzku nemocnice. Ak dôjde k naplneniu výpovedí, bude to mať zásadný dosah na zabezpečenie plynulosti prevádzky každého jedného ústavného zdravotníckeho zariadenia, nielen Rooseveltovej nemocnice,“ uviedla pre TASR riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková.

Z detských nemocníc nedali výpovede len v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Kolaps by postihol Banskú Bystricu a Košice. A okolo polovica lekárov podala výpoveď aj v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb.

Situácia je kritická a okrem zdravotníckej krízy môže vyvolať aj koaličnú. Ak totiž tisíce lekárov podajú výpovede, hnutie Sme rodina odíde z vlády. Tak to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike vyhlásil šéf hnutia a predseda parlamentu Boris Kollár. Tlak zo strany Lekárskeho odborového združenia pri rokovaniach s vládou podľa neho však začína naberať črty vydierania. Myslí si, že veľa lekárov sa spamätá a vezme výpovede naspäť.

Kompromis s podmienkou

Rokovania medzi lekármi a vládou budú pokračovať aj dnes, i keď bez účasti premiéra Eduarda Hegera, ktorý odišiel na pracovnú cestu do Holandska.

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský po stredajšom rokovaní vyhlásil, že odborové združenie súhlasí s kompromisom o platoch, ktorý navrhla vláda. Chcú však o čosi viac za odpracované roky, než im ponúka vláda. Kompromis tiež platí iba v prípade, že bude splnených zvyšných sedem požiadaviek, ktoré predostreli.

Lekári požadujú okrem navýšenia svojich platov aj zvýšenie miezd sestier a pôrodných asistentiek. Taktiež požadujú zmeny v systéme platieb zo zdravotných poisťovní. Dnes sa totiž podľa slov predstaviteľov nemocníc, ale aj lekárskych odborov stáva, že platby z poisťovne nepokryjú náklady na jednotlivé výkony a nemocnice tak trpia chronickým zadlžením, z ktorého sa nedokážu dostať.

Ďalšou požiadavkou, na ktorej trvajú, je navýšenie počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť. Chcú, aby zákon garantoval, koľko lekárov a sestier je potrebných, a v prípade, že nemocnica tento počet nedodrží, má jej hroziť trestné stíhanie.  

Súvis s problémom nedostatku zdravotníckeho personálu má aj ďalšia požiadavka. V nemocniciach sa nemajú rušiť oddelenia, až kým nebude zabezpečené to, že nemocnice, ktoré majú prebrať týchto pacientov, budú mať zvýšený personálny stav a priestorové kapacity.  

Čítajte tiež

Visolajský totiž už dávnejšie vyslovil obavu zo schválenej reformy optimalizácie siete nemocníc, ktorá má viesť k rušeniu niektorých nemocníc či oddelení. Tento plán totiž podľa neho bude viesť k väčšiemu náporu v iných nemocniciach bez toho, aby bolo zabezpečené posilnenie personálu. 

Lekári požadujú aj zrušenie nepeňažného plnenia, ktoré je podľa nich ponižujúce a diskriminačné. Požiadavky sa týkajú aj budúcich generácií zdravotníkov. Odborári požadujú, aby vláda zabezpečila lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. Taktiež chcú reformu vzdelávania mladých lekárov, ktorá sa má týkať atestačného a špecializovaného štúdia.

Lekárske odborové združenie teda pristúpi na dohodu iba v prípade, že vláda prijme memorandum, v ktorom sa zaviaže, že do dvoch týždňov budú prijaté potrebné zákony na splnenie týchto požiadaviek. Je však otázne, či bude vláda schopná túto podmienku splniť. Vo viacerých prípadoch totiž ide o komplexné a náročné reformy.

Bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková, ktorá pôsobila na rezorte za ministra Krajčího i Lengvarského, však tvrdí, že väčšina požiadaviek lekárov mohla byť už splnená. Okrem zavedenia DRG spochybňuje tvrdenie ministerstva, že ide o komplikované požiadavky, na ktoré treba podstatne viac času.

Požiadavky lekárskych odborárov:

  1. Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
  2. Navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
  3. Navýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť SR a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta.
  4. Zrušiť ponižujúce a diskriminačné nepeňažné plnenie.
  5. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. 
  6. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov – atestačné a špecializačné štúdium.
  7. Nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu.
  8. Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov, a preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe, a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky na účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.