Kupujeme si väčšie domy, väčšie stoly a končíme tak, že nemáme čas si domov nikoho pozvať. Rodiny žijú v dobe, keď sú rady, že zvládnu zladiť prácu, povinnosti okolo detí a širšiu rodinu. Ak sa k tomu pridá starostlivosť o starnúcich rodičov, je zrejmé, že čas na kamarátov sa zredukuje na minimum. 

Po tom, čo si založíme rodinu, z kamarátov sa stanú časom už len dobrí známi. Priateľstiev nám stúpajúcim vekom ubúda, vedci však upozorňujú, že nejde o bezvýznamný fenomén, ktorý by bol dôsledkom len zaneprázdneného života.  

Veda dokázala napríklad priamy súvis medzi zvýšenou suicidalitou a pocitom osamelosti, ktorý je veľmi vysoký zvlášť u mužov. Potvrdzuje to napríklad štúdia z roku 2020 z The National Institute of Mental Health. 

Počet priateľstiev je ďalšou oblasťou, kde sa ukazuje, že ženy prekonávajú mužov, čo však môže v konečnom dôsledku negatívne ovplyvniť obe pohlavia. Nespokojný muž prenáša svoju frustráciu do vzťahov, čo môže byť pre manželstvá zničujúce.

Percentil mužov s aspoň šiestimi blízkymi priateľmi padol v USA o polovicu od roku 1990, z 55 na 27 percent. Zo štúdie amerického Survey Center od American Life vyšlo, že narástol počet mužov, ktorí nemajú ani jedného kamaráta, z troch na 15 percent.

Veľmi zle dopadli aj slobodní muži bez záväzkov. Až jeden z piatich slobodných amerických mužov nemá žiadneho kamaráta. 

Ženy majú podľa štatistík tiež menej priateľstiev ako kedysi, ale muži uvádzajú, že aj s tými pár kamarátmi, ktorí im zostali, nemajú silné emocionálne prepojenie. Ženy, naopak, jednoduchšie nadväzujú priateľstvá, ktoré ich emočne sýtia, a vystačia si preto aj s malým okruhom kamarátok.

Môže za to pokrivená predstava o mužskosti?

Priatelia logicky znižujú náš pocit osamelosti, a ak ich vo svojom okruhu nemáme, postupne v nás rastie pocit frustrácie. To platí ako pre mužov, tak aj pre ženy.

Jedným z vysvetlení, prečo sú muži menej schopní vytvárať a udržovať si priateľstvá, je podľa psychológov tlak na predstavu niekdajšej mužskosti, ktorá nepripúšťa city, zraniteľnosť alebo vyhľadanie emocionálnej pomoci od kamarátov. 

Preto sa mužské kamarátstva obmedzujú zväčša len na reči o politike alebo o športe. V prípade, ak muž rieši v sebe vážne existenčné otázky, nemá sa potom na koho obrátiť. 

Tomuto tvrdeniu však odporuje zistenie vedcov zo Survey Center of American Life, že súčasní mladí muži, ktorí už nevyrastali pod tlakom niekdajšej predstavy o mužskosti, dnes trpia sociálnou osamelosťou najviac. 

Dôvodom, prečo majú ženy viac kamarátstiev ako muži, môže byť aj vytrvalosť v budovaní vzťahov, ktorú majú ženy prirodzene väčšiu.

Čím menej náboženského života, tým menej priateľov

Zaujímavá je aj súvislosť, ktorú americkí vedci Ryan Streeter a Daniel A. Cox opísali vo svojej štúdii z roku 2019, podľa ktorej chýbajúce priateľstvá mužov mileniálov súvisia s nižším zapojením sa do náboženského života, s poklesom štatistík sobášnosti a väčšou geografickou mobilitou. Ak sa muži v priemere ženia neskôr ako ženy a sú menej spojení s náboženskými spoločenstvami, môže to ešte viac prehĺbiť rozdiely v získavaní priateľov.

Istým faktorom vplyvu na pokles počtu kamarátov môžu byť aj dlhé hodiny strávené v práci, prechod na home office alebo stále väčšia sociálna izolácia. 

Foto: Pixabay

V priemere vraj vychádza, že okolo seba máme bežne najviac troch dobrých kamarátov, popritom investujeme v priemere do dvanástich ďalších priemerných priateľstiev. Všetko ostatné sú dobrí známi, s ktorými nás niečo spoločné spája. Sem patria napríklad kolegovia alebo susedia. 

Od 23. roku života okruh priateľov prudko klesá, každých desať rokov prichádzame o jedného kamaráta a toto miesto nezaplátame už novým. Na druhej strane, čím sme starší, tým kvalitnejšie môžeme mať priateľstvá, lebo zrejeme v poznaní ľudí, lepšie odhadujeme svoje hranice a aj to, čo nás definuje. 

Veda potvrdzuje, že okruh dobrých priateľov zvyšuje kvalitu života, mentálne i fyzické zdravie. No keď sa obzrieme okolo seba, vidíme mnoho štyridsiatnikov, ktorí nemajú potrebu reálnych kamarátov. 

Čas na hlboké autentické priateľstvá

Keď sa muži oženia a prídu deti, stratia takmer všetky kamarátstva, tvrdí psychológ Björn Süfke, ktorý pracuje v poradenskom centre pre mužov v nemeckom Bielefelde. Kým ženy si udržiavajú v časovej tiesni kamarátky aspoň cez sociálne siete alebo cez telefón, mužom tento typ kontaktu nevyhovuje. „Muži často čas delia medzi prácu a rodinu, na nič iné im už nezostáva čas.“ 

Podľa Süfkeho platí, že do určitého obdobia mužovi kompenzuje citové prepojenie žena. Pri nej si muž dovolí konečne odkryť svoje vnútro spôsobom, ako to nikdy nemohol urobiť vo svojej „mužskej partii“. Tým, že pred kamarátmi nebol zvyknutý zdôverovať sa so svojimi reálnymi trápeniami a pocitmi, manželka mu tento deficit nahradí. 

Podľa Süfkeho muži vyrastajú so skúsenosťou, že chlap o pocitoch s chlapmi nehovorí. Aj v pôvodnej rodine o pocitoch hovorili skôr s mamou ako otcom. „Som veľkým zástancom osobných hlbokých kontaktov medzi mužmi, tie by mali byť jedným so základov života muža,“ tvrdí Süfke. 

Psychológ je presvedčený, že muži nemajú potrebu zdôverovania sa tak často ako ženy, ale aj tak ho vo svojom živote bytostne potrebujú. Ak muž obmedzí svoj vnútorný život len na vzťah so ženou, pri problémoch vo vzťahu sa mu potom zrúti svet. 

Süfke upozorňuje, že ak by sa muž zdôveroval so starosťami svojim kamarátom, mnohým rozpadom vzťahov by sa dalo zabrániť. Práve kamaráti môžu zabezpečiť pohľad zvonku na dané problémy a pomôcť s nestranným riešením. 

Nemecký psychológ mužom radí aktívne hľadať dobrých kamarátov, ktorí sú ochotní ísť aj do osobných rozhovorov. Riešením nie sú podľa neho len posedenia pri pive a futbale, ale snaha o vzťahy, ktoré cez pohľad druhého pomôžu poodhaliť pravdu o sebe samom.