Uznesenie europarlamentu k útoku na LGBTI Za živiteľa nenávisti označili i cirkev. Kritizujú Alianciu za rodinu aj ústavu

Európsky parlament vyzval vo štvrtok slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane LGBTI osôb pred trestnými činmi z nenávisti. V uznesení schválenom v reakcii na nedávnu vraždu v Bratislave ju tiež žiada, aby zaujala rázny verejný postoj proti porušovaniu ľudských práv týchto osôb, informuje TASR.

Medzi autormi uznesenia sú zo slovenských europoslancov Vladimír Bilčík zo Spolu, podpredseda Európskeho parlamentu a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka spolu s Martinom Hojsíkom a Michalom Wiezikom a bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Poslanci reagovali na minulotýždňové udalosti v Bratislave, kde krajne pravicový ozbrojený radikál zavraždil pred barom homosexuálov dvoch mladých mužov – Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča.

Uznesenie, ktoré podporilo 447 poslancov, 78 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania, odsudzuje nenávisť a násilie voči „osobám na základe ich pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu a pohlavných znakov na Slovensku aj v EÚ“.

Europoslanci za KDH a Smer nehlasovali

Za uznesenie hlasovali okrem progresívnych slovenských europoslancov podpísaných pod uznesením aj Eugen Jurzyca z SaS. Proti boli Miroslav Radačovský (nezaradený, kandidoval za ĽSNS) a Milan Uhrík (Republika). Nehlasovali Miriam Lexmann, Ivan Štefanec (obaja KDH), Peter Pollák (OĽaNO) a poslanci Smeru Monika Beňová, Robert Hajšel a Miroslav Číž.

V texte uznesenia sa uvádza, že „tento zbabelý teroristický čin“ proti komunite LGBTI bol motivovaný krajne pravicovou ideológiou. Uznesenie vyzýva slovenskú vládu, aby preukázala „skutočné odhodlanie jasne pokročiť vpred v ochrane LGBTIQ+ osôb“ a zaujala rozhodný verejný postoj proti porušovaniu ich ľudských práv.

Parlament zároveň vyjadril „vážne znepokojenie nad častým používaním urážlivého, agresívneho a homofóbneho jazyka voči komunite LGBTI na Slovensku, a to aj bývalými a súčasnými členmi vlády“. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na odmietnutie akejkoľvek formy spolupráce s krajne pravicovými extrémistickými silami.

Atmosféru nenávisti pripísali aj cirkvi

V kontroverznom uznesení sa zároveň píše, že atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči dúhovej komunite „živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít“.

Podľa europarlamentu politici a cirkevní predstavitelia na Slovensku požadovali obmedzenia voči LGBTI ľuďom. Poslanci uviedli za príklad zmenu ústavy v roku 2014, ktorá „párom rovnakého pohlavia výslovne odoprela právo uzavrieť manželstvo“.

Parlament v Štrasburgu slovenskej vláde pripomenul aj neúspešné referendum z februára 2015. Podľa europoslancov „kontroverzná“ Alianca za rodinu zhromaždila za pomoci cirkvi 400-tisíc podpisov a vyzvala „na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám“.

Do uznesenia sa dostala aj zmienka o legislatívnom návrhu, ktorého cieľom bolo zakázať dúhové vlajky na administratívnych budovách, a do uznesenia sa dostala aj kritika pre absenciu „povinnej a veku primeranej komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy“.

Čin zo Zámockej porovnali zo zahraničím

S odkazom na podobné trestné činy z nenávisti v Bulharsku, Chorvátsku a Litve europoslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad beztrestnosťou skupín zameraných proti LGBTI osobám, najmä krajne pravicových extrémistických skupín, a dôrazne odsúdili vlády štátov EÚ, ktoré sa s cieľom podľa ich slov „získať prístup k moci a udržať si ju“ spoliehajú na podporu krajne pravicových a ďalších politických strán neznášanlivých voči LGBTI komunite.

Poslanci sa obávajú, že mladšie generácie sa čoraz menej zaujímajú o dejiny fašizmu vrátane „nenávisti voči LGBTI osobám, etnickým menšinám a židovskému obyvateľstvu“.

Tvrdia, že je preto potrebné, aby školské osnovy venovali väčší priestor učeniu o rôznych ideológiách a ich dôsledkoch.

Členské štáty by podľa uznesenia Európskeho parlamentu mali zabezpečiť, aby boli trestné činy z nenávisti voči LGBTI osobám vyšetrované a páchatelia týchto činov stíhaní, vrátane podnecovania nenávisti na internete.

Európska únia by okrem toho mala podľa nich začať kampane proti naratívom zameraným proti LGBTI osobám a financovať programy na podporu miestnych organizácií a občianskych iniciatív s cieľom „pomôcť rozvíjať schopnosť obyvateľstva odolávať pravicovému extrémizmu“.

Europoslanci nakoniec vyzvali Radu EÚ (členské štáty), aby rozšírila zoznam trestných činov EÚ o prejavy a trestné činy z nenávisti, a vyzvali Maďarsko a Poľsko, aby prestali blokovať prijatie tohto rozhodnutia.

Zasahujú do právomocí členských štátov, tvrdia Lexmann, Štefanec a Pollák

Europoslanci Európskej ľudovej strany Ivan Štefanec, Miriam Lexmann a Peter Pollák vydali k uzneseniu spoločné stanovisko. Tvrdia, že  odsudzujú teroristický útok voči LGBTI menšine, ktorá bola jednou zo skupín cielenej nenávisti páchateľa.

„Radikalizovaný tínedžer vo svojom manifeste vymenúva niekoľko skupín vrátane náboženských, ako aj jednotlivcov – demokraticky zvolených politikov, na ktorých mienil útočiť, a vyjadruje dokonca svoj obdiv k masovým vrahom. Jeho inšpirácia extrémizmom a radikálnym neonacizmom je z neho zrejmá a šírenie týchto myšlienok sa vo veľkej miere dialo v online priestore,“ píšu europoslanci.

„Je poľutovaniahodné, že rezolúcia, ktorá má vyjadriť postoj Európskeho parlamentu k obrovskej tragédii, nedokázala naplniť prirodzenú ašpiráciu zjednotiť všetkých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa stavajú proti akejkoľvek nenávisti a chránia dôstojnosť a slobodu každého človeka, a viesť rozumnú diskusiu o tom, čo sa stalo a čo z toho pre nás všetkých vyplýva. Schválené znenie uznesenia zároveň nedostatočne reflektuje podstatný rozmer radikalizácie, ktorá je príčinou tohto hanebného zločinu. Navyše, ako mnohé iné predošlé uznesenia Európskeho parlamentu, aj tento text neprijateľne zasahuje do výlučných právomocí členských štátov, medzi ktoré patria kultúrno-etické otázky.“

Lexmann, Štefanec a Pollák ďalej uviedli, že „európsku odpoveď je potrebné hľadať tam, kde na to máme právomoc“.

„Je to okrem iného napríklad aj dôsledné nastavenie mechanizmov vymožiteľnosti nedávno prijatého nariadenia o digitálnych službách, ktoré ukladá online platformám zodpovednosť za šírenie nelegálneho obsahu. Efektívne nástroje na včasné odhaľovanie takého obsahu totiž významne eliminujú riziko jeho vzniku.“

Teror, ktorý sa stal v Bratislave, bol podľa europoslancov útokom na samotnú demokraciu. „Jedným z jej oporných pilierov je totiž úcta a rešpekt k menšinám. Je zodpovednosťou nás všetkých ju chrániť. Z Európskeho parlamentu však nemôžeme zasahovať do oblastí, ktoré podľa základných zmlúv spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Ako politici zvolení na Slovensku si uvedomujeme našu zodpovednosť kultivovať verejný diskurz, čo považujeme za základný rozmer našej politickej práce.“