Výchovná poradňa Použiť milosrdné klamstvá, aby sme zmiernili deťom ich smútok?

Sú milosrdné lži vhodnou rodičovskou reakciou na detské sklamanie? Máme malým deťom vysvetliť, ak si napríklad pokazili hračku, že sa nedá opraviť a musí ísť do koša? Alebo ich v podobných situáciách ochrániť a situáciu zahovoriť vymysleným príbehom?

Spýtali sa výchovných odborníkov, čo si myslia o tom, keď ako rodičia deťom klameme, aby sme ich uchránili pred smútkom.

Martina Bačová, klinická psychologička, psychoterapeutka, u detí sa zameriava na liečbu porúch správania, depresie, úzkostí a fóbií, je mamou troch detí

Lož je vždy lož a len ťažko môže byť milosrdná. Je v tom len naša túžba prikrášliť si realitu. Pomáhajú nám v tom aj naše obranné mechanizmy. Vďaka nim vieme prežiť v náročnej situácii. Problém je, ak však slúžia ako bežné vzorce zvládania vo všetkom. Nevidím dôvod, prečo by sme k tomu mali viesť už malé deti.

Deti sú súčasťou nášho každodenného života so všetkým, čo život prináša. Chrániť ich neznamená vytvoriť im umelý svet vyskladaný iba z pozitívnych pocitov. Život prináša aj starosti, sklamania, straty. Je v poriadku, ak ich deti zažívajú primerane svojmu veku a schopnostiam zvládania. Potrebujú nás, aby sme ich v tom sprevádzali.

Pocity smútku, sklamania alebo aj hnevu sú prirodzenou a zdravou reakciou na stratu, ktorá vyvolá bolesť. Je dobré deťom tieto pocity aj uznať. Viac ako ich meniť alebo odkláňať od nich pozornosť je lepšie ich iba sprevádzať, napríklad takto: „Je naozaj mrzuté, že sa ti to rozbilo. Vidím, že ťa to trápi.“ „Aj mne je veľmi smutno za naším zvieratkom. Viem, že ti chýba.“ Tak sa dieťa naučí, že to, čo a ako cíti, je v poriadku, aj keď nie vždy je to príjemné.

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

Aj tá najmilosrdnejšia lož s akýmkoľvek dobrým úmyslom je vždy iba lož. Používanie vymyslených príbehov či klamstiev, aby sme dieťa ochránili pred sklamaním, je uľahčením si jednej z rodičovských úloh – naučiť ho prijať a spracovať stratu.

Život nám prináša množstvo situácií, v ktorých časom niečo alebo niekoho strácame. Pre naše celkové fyzické i duševné zdravie je dôležité vedieť tieto straty prijať a spracovať. Je to proces, ktorý pre prítomnosť takých emócií ako hnev či smútok vyžaduje sprevádzanie blízkou osobou, ktorá nám pomôže prejsť týmto prežívaním a vyrovnať sa so stratou toho, čo je nám vzácne.

Mať možnosť získať takéto skúsenosti v bezpečnom prostredí rodiny a s pomocou rodičov je pre dieťa dobrým základom na zdravé spracovanie strát, ktorým bude musieť v budúcnosti čeliť. Používaním klamstiev, zavádzaním či vytváraním akejsi pseudoreality oberáme dieťa o príležitosti mať túto formatívnu skúsenosť a my ako rodičia sa zbavujeme zodpovednosti za jeho prípravu na zvládnutie aj tých náročnejších životných situácií.

Hovorme teda deťom pravdu. Ich chápaniu a veku primeraným spôsobom, ale pravdu. Nebojme sa byť im nablízku pri smútení, napojme sa na ich prežívanie a pomáhajme im objavovať aj v týchto situáciách nové perspektívy (príležitosť začať odznova, naučiť sa niečo nové). Vyžaduje to od nás čas, energiu i osobný záujem o prežívanie dieťaťa, ale je to tá najlepšia cesta, ako pripraviť naše dieťa na život. Majme na to odvahu.