Konzervatívny triumf v Taliansku Giorgia Meloniová sa zrejme stane prvou talianskou premiérkou

Ešte chvíľu potrvá, kým sa v Ríme dorátajú kompletné volebné výsledky, no už teraz je zjavné, že talianska politika zažíva po turbulentných rokoch, keď sa počas pandémie vymenili dve vlády, novú revolúciu.

V posledných parlamentných voľbách 2018 ovládli krajinu dve populistické sily zľava aj sprava – Hnutie 5 hviezd (M5S) a Liga Mattea Salviniho. Po včerajších predčasných voľbách je absolútnou víťazkou 45-ročná Giorgia Meloniová a jej Fratelli d´Italia (FdI, Bratia Talianska), čo bola ešte pred časom okrajová stranička stredopravého tábora.

Len si porovnajme čísla: v roku 2013 získala Meloniová 1,96 percenta, o päť rokov neskôr 4,35 percenta, teraz šesťnásobne viac, vyše 26 percent.

Bratia Talianska nesporne profitovali najmä z faktu, že v uplynulom volebnom cykle neboli ani raz vo vláde, v prvej a druhej Conteho vláde sa postupne ako na orloji striedali všetky ostatné parlamentné strany, až pod vedením rešpektovaného a populárneho technokrata Maria Draghiho vládli de jure všetci (a de facto vlastne nikto) okrem Meloniovej.

Absolútna víťazka sa sebou zanecháva dlhý rad porazených: mimoriadne ťažkú noc prežil Matteo Salvini, Meloniovej spojenec zo stredopravého bloku, ktorý kvôli svojim ambíciám už pred piatimi rokmi upravil názov strany na „Lega per Salvini Premier“.

Pred piatimi rokmi získal Salvini vyše 17 percent, o rok neskôr triumfoval v eurovoľbách s 34 percentami a vyzeralo to, že Salvini vo veľkých stopách Silvia Berlusconiho zjednotí to, čomu sa v Taliansku hovorí „centrodestra“. Lenže dvakrát doplatil na to, že povalil vládu: najskôr prvú Conteho, keď po eurovoľbách veril, že vypovedaním koalície s Hnutím 5 hviezd privodí predčasné voľby, v ktorých jasne zvíťazí a stane sa premiérom. Na svoju nedočkavosť vtedy horko doplatil, neskôr spravil ďalší kotrmelec, keď svoju nacionalistickú Ligu, ktorá chcela pôvodne odísť z eurozóny, pretransformoval na proeurópsku silu v Draghiho vláde. Meloniová mu postupne preberala voličov, začiatkom leta sa preto Salvini so starým lišiakom, 85-ročným Berlusconim pokúsil o zvrat: využili vládnu krízu na povalenie Draghiho, zavelili k rýchlym predčasným voľbám, no Salvinimu risk opäť nevyšiel. 

Dúfal, že Meloniovú v novej opozičnej role, keď najhlasnejšie kritizoval prijaté sankcie proti Rusku, dobehne, a ak sa stane zázrak, aj predbehne. Stal sa pravý opak, odovzdal jej ďalších voličov a skončil na deviatich percentách.

Najväčším porazeným je talianska ľavica, teda zmes sociálnych demokratov, postkomunistov, progresívcov a zelených radikálov, ktorí sa združili vo volebnom stredoľavom tábore. Centrodestra na čele s Meloniovou (plus Salvini a Berlusconi) ju porazila takmer o 18 percentuálnych bodov. Ľavica doplatila na fakt, že je príliš roztrieštená a Conteho päťhviezdičkári kandidovali samostatne – so svojím sociálnym populizmom prekvapivo uspeli na juhu krajiny. Pre komplikovanosť volebného systému s väčšinovými prvkami to však znamená, že Meloniová a jej spojenci budú mať v parlamente oveľa väčšiu silu, než zodpovedá ich podielu hlasov. 

Meloniová tak včera získala veľmi silný mandát na vládnutie

Proti Moskve aj Bruselu

Výsledok talianskych volieb si zaslúži ešte dve rýchle poznámky:

1. Európske noviny budú dnes plné titulkov o víťazstve krajnej pravice, respektíve postfašistov, ako stranu Meloniovej pečiatkujú talianski progresívci, ktorí inak spokojne kandidujú v jednom bloku s postkomunistami či marxistami.

V Bruseli aj v Berlíne vládla v posledných dňoch veľká nervozita, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave na Princetonskej univerzite vyjadrila obavu, že k národno-konzervatívnym vládam v Budapešti a Varšave sa pridá aj Taliansko, a dodala, že „ak sa veci vyvinú zložitým smerom (v Taliansku), máme nástroje, ako to riešiť“. Von der Leyenová vyvolala touto vetou u mnohých Talianov veľké pohoršenie, rovnako sa vo volebnom finiši veľa hovorilo aj o titulnej obálke nemeckého magazínu der Stern, ktorý označil Meloniovú za „najnebezpečnejšiu ženu v Európe“.

Meloniovej sa budeme venovať ešte v špeciálnom profile, zatiaľ len stručne. V prvom rade, Meloniová nie je celkom obdobou Marine Le Penovej, talianska politička sa jej na rozdiel od Salviniho v posledných rokoch skôr vyhýbala. FdI sú súčasťou európskej strany Konzervatívcov a reformistov, kam patrí aj poľská PiS, česká ODS a zatiaľ aj Sulíkova SaS.

Meloniová sa do tohto európskeho prúdu nezaradila náhodou: je proatlanticky ladená, od začiatku vojny sa zastávala – na rozdiel od Salviniho aj Conteho – dodávok zbraní na Ukrajinu aj sankcií proti Rusku.

Jednoznačné víťazstvo Meloniovej a debakel jej volebného spojenca Salviniho znamenajú, že aj pozícia novej talianskej vlády bude v téme Ukrajiny a Ruska nateraz bližšia Poľsku než Maďarsku.

Súčasne je Meloniová talianskou nacionalistkou, ktorá odmieta federalizáciu Európy, kritizuje Brusel za ťaženie proti Poľsku a Maďarsku, a hoci sama hovorí, že s Orbánovým postojom voči vojne na Ukrajine nesúhlasí, EÚ má podľa nej teraz hľadať jednotu proti Rusku aj Číne, a nie viesť vnútorné vojny.

Jedno z posledných predvolebných vystúpení Giorgie Meloniovej v diskusnej relácii Porta a porta s moderátorom Brunom Vespom.

Je zjavné, že s premiérkou Meloniovou sa v rámci EÚ mení mocenská rovnováha – jednak budú Taliani spolu s V4 opozíciou voči nemecko-francúzskemu plánu rušiť právo veta. A fakt, že z Ríma bude bližšie do Varšavy než do Berlína, sa ukáže aj pri ďalších témach.

Giorgia Meloniová takisto otvorene zastáva viaceré konzervatívne názory, vysmieva sa genderovej ideológii, za manželstvo považuje vzťah muža a ženy. Zaviazala sa síce, že interrupčné zákony meniť nebude, ale chce ženám, ktoré zvažujú potrat, ponúkať prostredníctvom štátu iné alternatívy. 

2. O úspechu Meloniovej a jej budúcej vlády však nerozhodne ideológia ani konflikty s Bruselom, ale ekonomika a energetika. Po uši zadlžené Taliansko už štvrťstoročie stagnuje a v rámci EÚ sa prepadá čoraz hlbšie.

V najbližších mesiacoch tak nová vláda bude čeliť tomu, aby previedla krajinu cez zimu, vyhla sa energetickým blackoutom aj ďalšiemu prudkému nárastu cien. Plus do konca roka musí v krízovom mode pripraviť všetko tak, aby mohli Taliani čerpať ďalšiu, 19-miliardovú tranžu z Plánu obnovy.

Ak sa na tomto poli premiérke Meloniovej nebude dariť, z nedeľňajšej konzervatívnej revolúcie bude opäť len jedna z epizód búrlivej talianskej politiky.